Častá-Papiernička 29. mája (TASR) - Diskusiou o založení inštitútu ombudsmana, o metódach jeho práce a spolupráci s mimovládnymi organizáciami a masmédiami pokračuje v Častej-Papierničke medzinárodná konferencia o zriadení tohto inštitútu v SR. Jeho vznik od 1. januára 2002 zakotvuje novelizácia Ústavy SR, pričom zákonnú úpravu musí ešte schváliť parlament. Hraničným termínom na prijatie právnej normy je október 2001, aby sa inštitút ombudsmana zapracoval do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Na konferencii sa zúčastňujú viacerí verejní ochrancovia ľudských práv štátov Európskej únie i Visegrádskej štvorky, ktorí slovenským predstaviteľom odovzdávajú skúsenosti svojich krajín. Vo Švédsku pôsobí ombudsman vyše dvesto rokov a má právomoci prokurátora. Ako povedal vedúci tohto úradu Kjell Svanström, ich verejný ochranca má právomoci ako prokurátor a môže podávať aj žalobu. Pokračoval, že ombudsmanove rozhodnutia rešpektujú všetci, pretože za dvesto rokov sa zriedkakedy stalo, že niekto nerešpektuje jeho rozhodnutia. Podľa slov rakúskeho verejného ochrancu Nikolasa Schwärzlera ak sa niekto neriadi jeho rozhodnutiami, musí svoje dôvody uviesť písomne a on má právo ich prezentovať v médiách. Predstaviteľ Rady Európy Denis Bribosia zastáva názor, že ombudsman by mal byť človek nezávislý a verejne uznávanou autoritou, schopný čeliť akýmkoľvek tlakom, napríklad aj politickým.
Podľa znenia novelizácie základného zákona štátu verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak to je v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Ombudsmana bude voliť parlament na návrh najmenej pätnástich poslancov na obdobie piatich rokov, pričom kandidáti v deň voľby musia dosiahnuť vek 35 rokov a nesmú byť členmi žiadneho politického subjektu.
Konferencia sa uskutočňuje pod záštitou vicepremiéra Pála Csákyho a predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva a národnosti Lászlóa Nagya a zúčastňujú sa na nej ombudsmani zo Švédska, Holandska, Rakúska, Slovinska, Chorvátska a krajín V-4, ako aj predstavitelia štátnej správy i mimovládnych organizácií.
