Počas posledného týždňa v roku nájdete v denníku SME vyhodnotenie najzaujímavejších fenoménov uplynulých dvanástich mesiacov. Od pondelka do piatka vám predstavíme hlavnú udalosť, slovo, nezmysel, čin a mediálnu udalosť roka. O výsledkoch rozhodovali poroty, ktorých členovia najprv voľne navrhovali svoje tipy a potom o nich hlasovali.
BRATISLAVA. Výsledky parlamentných volieb vymenili ľavicovú koalíciu za pravicovú, ukázali však aj to, že Slovensko sa od roku 1989 zmenilo.
Vláda bez komunistov Konečné poradie 1. parlamentné volby 2010 (prvá vláda bez komunistov, prvá žena premíérkou, odchod Vladimíra Mečiara)
2. nahrávka s hlasom podobným Ficovmu (ak sa dotiahne do konca, inak nulový význam)
3. zastavenie výstavby diaľníc
4. koniec Ďurkovského éry v Bratislave
Voľby priniesli prvú vládu od roku 1948, v ktorej nie je ani jeden bývalý komunista. Tí však boli hojne zastúpení nielen vo vláde Roberta Fica (na začiatku ich bolo desať zo 16).
Bývalý člen KSS Eduard Kukan bol členom druhej Dzurindovej vlády a v prvej vláde po konci Mečiarovej éry ich bolo hneď niekoľko - hlavne zo SDĽ a SOP.
Exkomunisti boli aj vo vládach Vladimíra Mečiara, ktorý sám bol v 60. rokoch členom strany.
Žena ako premiérka Po voľbách zároveň vznikla prvá vláda nielen na Slovensku, ale aj v krajinách Visegrádskej štvorky, na ktorej čele je žena. Iveta Radičová je predsedkyňou vlády aj napriek tomu, že ženy nemajú veľké zastúpenie ani v súčasnom v parlamente. Je ich tam len 24 zo 150 poslancov.
Radičová bola v minulom roku zároveň prvou ženou - finalistkou prezidentských volieb a v júni aj prvou líderkou kandidátky parlamentnej strany. Jej nástup do premiérskeho kresla neprišiel úplne prirodzenou cestou. Nie je totiž predsedníčkou a líderkou SDKÚ sa stala potom, ako sa Mikuláš Dzurinda rozhodol po afére okolo financovania strany nekandidovať vo voľbách.
Koniec Mečiara Júnové hlasovanie zároveň ukončilo éru Vladimíra Mečiara, ktorá sa začala už v roku 1990, keď sa stal ministrom vnútra a neskôr bol trikrát premiérom. Mečiarových voličov ubúdalo už od polovice 90. rokov. Kým v roku 1992 HZDS dostalo 37 percent hlasov, v rokoch 1994 až 2002 postupne klesli z 35 na 19,5 percenta.
Mečiar sa do parlamentu v roku 2006 dostal so ziskom už iba 8,8 percenta a celé štyri roky bolo na prvý pohľad jasné, že ide o najslabšiu koaličnú stranu. S dvoma málo viditeľnými ministerstvami a oslabený operáciou srdca bol v tieni Roberta Fica, ale aj kontroverzného Jána Slotu.
Prieskumy dlhodobo ukazovali, že voliči HZDS inklinujú k ľavici viac než voliči Smeru, ktorý veľkú časť z nich postupne prevzal. HZDS tak nakoniec dostalo iba 4,3 percenta a vypadlo z parlamentu. Ani posledné prieskumy nenaznačujú, že by sa strana mohla vrátiť do parlamentu. Potvrdili to aj komunálne voľby.
Anketa
Čo bolo podľa vás udalosťou roka a prečo. Odpovedajú členovia poroty SME.
Milan Zemko, historik SAV
Voľby a vypadnutie Mečiarovho HZDS z parlamentu.
Javí sa mi to ako smerovanie k jeho úplnému koncu HZDS. Táto strana so svojím vodcom-zakladateľom pôsobila takmer dvadsať rokov, jednu generáciu na slovenskej spoločensko-politickej scéne a najmä v 90. rokoch 20. storočia podstatným spôsobom ovplyvňovala osud našej krajiny. Jej odchod z parlamentu a ďalšie oslabovanie vyznačuje koniec jednej éry. (Aj keď rôzni dedičia na scéne ostávajú - počnúc Prezidentským úradom, cez Najvyšší súd, NKÚ, časť Ústavného súdu až po "sirotkov" na nižších stupňoch politiky.)
Marián Leško, komentátor denníka SME
Nahrávka osoby s hlasom podobným hlasu Roberta Fica.
Spôsob, akým predseda vlády poprel, že hlas podobný jeho hlasu je jeho hlas, prekonal aj spôsob, akým na konci 90. rokov Mečiar a HZDS popreli, že na zázname Lexu s Hudekom, nie sú Lexa s Hudekom. A to celé ešte vylepšené o spôsob, akým špeciálny prokurátor nedovolil, aby sa objektívne zistilo, do akej miery je hlas podobný inému hlasu s týmto hlasom identický
Oľga Gyárfášová, sociologička IVO
Ako udalosť roka 2010 na Slovensku vidím parlamentné voľby.
Dôvodov je viac, pre mňa najmä to, že zo slovenskej parlamentnej politiky odišiel Vladimír Mečiar a HZDS; premiérske kreslo historicky prvý raz obsadila žena, a 20 rokov (!) po páde bývalého režimu nie je vo vláde jediný bývalý komunista. Pre dejiny Bratislavy boli dôležité aj komunálne voľby - po 20 rokoch sa skončilo „bačovanie" vicestarostu, starostu a primátora Andreja Ďurkovského.
Dušan Kováč, historik SAV
8. júl 2010: vlády sa ujala prvá vláda po roku 1989 bez komunistov.
Je udivujúce, že až 20. rokov po páde komunizmu vznikla na Slovensku vláda bez komunistov. Je to dôležitý míľnik na ceste Slovenska k demokracii. Ďalším takým míľnikom bude, keď vznikne na Slovensku slušná neboľševická, nenaciconalistická a nepopulistická ľavica, ktorá presadí svojich kandidátov do parlamentu. Môže to trvať dlho, ale dúfam, že nie ďalších 20 rokov.
Slavomír Michálek, riaditeľ historického ústavu SAV
1. Parlamentné voľby na Slovensku - neúspech SMK a HZDS v parlamentných voľbach, keď oba tieto subjekty zostali pred bránami NR SR. V prípade HZDS asi definitívny koniec, v prípade SMK odmietnutie konfrontačnej politiky v nacionálnej rovine.
2. Zastavenie výstavby diaľnic na Slovensku - politické rozhodnutie bez alternatívneho riešenia s dopadom na zamestnanosť a na investície v regiónoch.
Tim Haughton, britský politológ, odborník na Slovensko a Česko
Slovenskou udalosťou roka boli júnové parlamentné voľby.
Pretože znamenali koniec vlády Roberta Fica a po nich sa stala prvý krát predsedom vlády žena.
Udalosti dekády
2000 - Boj o život prezidenta Rudolfa Schustera, ktorého museli po to, ako mu prasklo hrubé črevo, zachraňovať až lekári v Rakúsku, bola zrejme nasledovanejšou udalosťou roka.
2001 - Parlament schválil vznik ôsmich vyšších územných celkov zmenil správu vecí verejných na Slovensku. Reforma verejnej správy výrazne znížila moc štátu na úkor samospráv.
2002 - Na Slovensku prekvapivo zvíťazila pravica, hoci sa skôr očakávala vláda s účasťou Smeru. Mikuláš Dzurinda sa stal druhýkrát premiér. Do vlády sa dostala aj kontroverzná ANO.
2003 - Parlament schválil jednotnú 19-percentnú daň. Výrazne to zjednodušilo daňový systém. Tento princíp nezrušila ani Ficova vláda.
2004 - Slovensko sa 14 rokov po páde komunizmu dostalo do EÚ a NATO. Vstupu do únie predchádzalo referendum, ktoré bolo platné len tesne.
2005 - V Bratislave sa konal summit amerického a ruského prezidenta Georgea Busha a Vladimira Putina.
2006 - Smer podľa očakávaní vyhral voľby. Za koaličných partnerov si vybral najkontroverznejších politikov - Jána Slotu a Vladimíra Mečiara.
2007 - Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru a otvorilo tak štyri zo svojich piatich hraníc. Posilnili sme naopak hranice s Ukrajinou.
2008 - Koruna spoznala svoj záverečný kurz k euru. Európska centrálna banka ho stanovila na 30,126 SKK/EUR. Návšteva vtedajšieho ministra financií na jachte J&T v Monaku vyvolala pochybnosti, či nebol predčasne vyzradený a špekulanti na ňom nezarobili.
2009 - Koruna od januára skončila a krajina prešla na euro. Stali sme sa jedinou krajinou V4 s európskou menou.
Beata
Balogová
