BRATISLAVA.
-V akom stave ste našli ministerstvo, keď ste nastúpili do funkcie?
Mali sme veľký problém, pretože predchádzajúce vedenie naplánovalo rozpočet, ktorý neumožňoval pokryť základné potreby rezortu. Mali sme deficit okolo 60 miliónov eur. My sme mali bežné výdavky k polroku vyčerpané na 70 percent, čiže výdavky na energie, nájomné, takže to bol problém, ktorý sme museli s ministerstvom financií riešiť. Boli tu napríklad neuhradené faktúry za znalcov a tlmočníkov v rozsahu 10 miliónov eur. Rezort po ekonomickej stránke nebol v dobrom stave v dôsledku toho, že ministerstvo financií a vnútra si podseklo výdavky v roku 2010, aby v parlamente hladko prešiel rozpočet, aby sme formálne vykazovali nízky deficit. To bol ale rozpočet, ktorý bol pre oba rezorty úplne likvidačný a zrejme o tom vedeli aj ministri a mysleli si, že v priebehu roka si to nejako dorovnajú, ale bola taká trošku Potemkinova dedina.
-Požičali ste si alebo dostali ste príspevok od ministerstva financií?
Ministerstvo financií nám poukázalo asi 40 miliónov eur na úhradu najzákladnejších potrieb rezortu, najmä bežných výdavkov.
-Aké kroky ste doteraz podnikli vo funkcii ministra vnútra?
Rezort má v oblasti bezpečnostnej tri základné priority: boj proti organizovanému zločinu, korupcii a riešenie najmä miest a lokalít, kde je zvýšená kriminalita. To sú aj miesta, kde žijú v segregovaných osadách naši rómski spoluobčania, čiže to je tiež priorita. Okrem toho je prioritou sfunkčniť integrovaný záchranný systém, čo funguje v rámci záchranárov, hasičov, policajtov, zdravotných záchranárov. Tieto zložky záchranného systému fungujú samostatne dobre, ale integrácia viazne. To sa ukázalo napríklad aj na povodniach, ktoré boli v lete. Tento rezort je veľmi operatívny, to znamená, že je dobré mať nejaké koncepčné ciele a zámery, treba ich napĺňať, ale veľkú časť času je potrebné venovať operatíve, keď vzniknú mimoriadne udalosti, či už prírodné katastrofy, či prípady závažných trestných činov, ako bola Devínska Nová Ves. Je to práca, ktorú je potrebné robiť v teréne. Takisto moje prvé posolstvo voči Policajnému zboru, keď som nastúpil, bolo, že polícia má rozviazané ruky. To znamená, že nikto nemôže stáť nad zákonom, nech má akékoľvek politické tričko alebo finančnú skupinu za sebou. Proste každý, keď poruší zákon, musí niesť svoj diel zodpovednosti. Ďalšie posolstvo bolo to, že polícia musí vedieť rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí rešpektujú zákony, ktorí platia poctivo dane, týchto ľudí musí polícia chrániť a pomáhať im a medzi gaunermi, ktorých musí tvrdo postihovať. Polícia vie medzi týmito ľuďmi rozlišovať dobre, len musí inak nastaviť model správania sa k týmto dvom skupinám.
-Čiže tie kroky, ktoré ste podnikli, sú?
Zreorganizovali sa dva úrady. Úrad boja proti korupcii, Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Od 1. januára je pripravená celková reorganizácia Policajného zboru, to znamená, že ideme zlučovať Železničnú políciu, hraničnú políciu do štruktúr Policajného zboru. Hlavným cieľom je, aby sme posunuli približne 600 tabuľkových miest z kancelárií do priameho výkonu služby a budú posilňované práve úseky a oblasti, kde bude zvýšená kriminalita, najmä Prešovský a Košický kraj. Od 1. januára tam budú posilnené najskôr tabuľkovo, potom reálne aj ľuďmi, tak aby mohli zvládať lokality, okrem iného aj v blízkosti segregovaných osád. To je asi najväčšia reorganizácia Policajného zboru v posledných desiatich rokoch.
-Vzniknú v rámci reorganizácie nejaké špeciálne útvary, ktoré doteraz v Policajnom zbore neboli?
Samotné špeciálne útvary nevzniknú, tie existujú aj na úrovni celoštátnej aj na úrovni krajskej, ale budú výrazne posilnené. Poviem to na príklade, pohotovostná motorizovaná jednotka v Prešove má dnes 30 príslušníkov a posilní sa o ďalších 70. Ak sa nám podarí ich aj reálne naplniť ľuďmi, pretože ich potrebujeme vycvičiť, tak to bude mať podľa mňa v priebehu budúceho roka výrazný vplyv na bezpečnosť v týchto lokalitách.
-Darí sa posilňovať tieto zložky? Je vôbec v danej lokalite toľko policajtov?
Budeme ich niektorých musieť vybrať aj vycvičiť, preto hovorím, že od januára budú tabuľkové miesta voľné, lebo ťažko predpokladať, že všetci pôjdu z administratívnych miest do hliadkovej služby, mnohí radšej odídu z polície. Potom potrebujeme pripraviť nových, vycvičiť ich a v priebehu roka ich zaradiť do výkonu služby. Ale všeobecne záujem o prácu polície je veľký. Máme veľa uchádzačov, to znamená, môžeme vyberať tých najkvalitnejších, čiže z tohto pohľadu problém nie je, len to bude vec času, aby čím skôr mohli byť v priamom výkone služby.
-Koľko finančných prostriedkov si vyžiada reorganizácia Policajného zboru?
Nevyžiada si, my na nej reálne usporíme, pretože v princípe platí, že kancelárske miesta majú vyššie tabuľkové ohodnotenie, majú tam vyššie platy, ako budú mať v priamom výkone služby. Čiže práve naopak, je to opatrenie, ktoré nám posilní bezpečnosť a je veľmi úsporné.
-Aké sú plány ministerstva na budúci rok?
Zrealizovať túto reorganizáciu, čo bude úloha na celý rok. Mení sa hodnotenie práce policajtov, ja spomeniem na systéme dopravnej polície, ale takisto pri kriminálnej polícii a poriadkovej polícii, že chceme, aby neboli policajti hodnotení podľa nejakých štatistík, ale podľa nejakých cieľových ukazovateľov. Napríklad dopravná polícia bola doposiaľ z veľkej časti hodnotená podľa toho, koľko vyberie pokút, to znamená, okresy mali smerné čísla, koľko musia vybrať pokút, takže policajti vedeli, že pokiaľ sa postavia na miesto na ceste, kde vyberú najviac pokút, splnia to najrýchlejšie, tak potom dajme tomu dva dni môže byť v kaviarni. Tie úseky, kde vybrali najviac pokút, nemuseli byť nevyhnutne tie najnebezpečnejšie miesta. Napríklad boli miesta pri výjazde z obce, kde bola široká cesta, každý tam už zrýchlil, no tak tam merali. Ale cieľom dopravnej polície nie je vyberať pokuty, cieľom je, aby sme mali čo najmenej dopravných nehôd. Čiže dopravní policajti budú hodnotení podľa toho, ako sa bude vyvíjať dopravná situácia, nehodovosť v ich obvode, či bude stúpať, alebo klesať, lebo to je základný cieľ, nie vyberať pokuty, ale zabezpečiť, aby nehôd, najmä tých najnebezpečnejších, bolo čo najmenej. Samozrejme, každý z nás sa prispôsobí podľa toho, ako nás hodnotia, ak nás hodnotia podľa výšky vybraných pokút, tak sa tomu prispôsobíme. To nie je chyba tých policajtov, ale toho, ako bol nastavený systém hodnotenia. Čiže to ideme spúšťať 1. januára, prvé mesiace budeme ten systém hodnotenia akoby kalibrovať, čiže bude v takej skúšobnej prevádzke a potom bude aj nasadený. To je pomerne veľká revolúcia, lebo nič také doposiaľ nebolo. Takisto budúci rok ideme spúšťať v prvých mesiacoch dúfajme pilotný projekt nového integrovaného záchranného systému v Prešove. To bude obrovský projekt, ktorého cieľom je, aby sme vedeli oveľa lepšie, rýchlejšie reagovať na situácie, pri ktorých je ohrozený ľudský život, či už to budú nejaké veľké požiare, povodne, ale aj dopravné nehody. Tu je dôležité, aby bola súčinnosť jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému oveľa efektívnejšia, ako je dnes. Tiesňová linka 112 musí reálne fungovať, nemôže to byť Potemkinova dedina.
-Pri zmene systému hodnotenia dopravnej polície nie je ohrozený príjem do štátneho rozpočtu z pokút?
Ja si osobne myslím, že nie, ale aj keby tam bol nejaký nižší príjem, tak predsa nemôže byť podstatou fungovania polície vyberanie pokút. Dopravná polície je tu na to, aby jednak jej pôsobenie znižovalo počet nehôd a po druhé, aby pomáhali priechodnosti dopravnej situácie. Cieľom nie je vyberanie pokút, je to len prostriedok k dosiahnutiu nejakého cieľa.
-Výška finančných prostriedkov z vybraných pokút ale nie je nezanedbateľná.
Tá suma zostane v nejakom rozsahu zachovaná, ale nebude mať nejaké okresné riaditeľstvo nejaké smerné číslo, koľko ich musí vybrať. Neznamená to, že polícia nebude vyberať žiadne pokuty, máme tu cestných pirátov, ktorí sú obrovským rizikom a od tých treba pokuty vyberať. Na budúci rok chceme navrhnúť v zákone takzvanú objektívnu zodpovednosť za priestupky, ktorá by nám umožnila okrem dopravných policajtov mať na cestách aj stacionárne radary, ktoré automaticky merajú rýchlosť a je to objektívne, je to systém, ktorý automaticky pošle pokutu majiteľovi vozidla. To môže tiež výrazne preventívne pôsobiť a v tomto prípade to aj zvýši príjem v pokutách, ale opakujem, to nebude základný cieľ. A podľa mňa by tie stacionárne radary mali byť na miestach, ktoré sú najviac nehodové, my vieme, ktoré sú to.
-Kedy sa podarí Policajný zbor kompletne prezbrojiť ?
Výrazný posun urobíme už na budúci rok. V rozpočte máme na prezbrojenie krátkymi a dlhými zbraňami rozpočtované prostriedky a takisto na zabezpečenie oveľa modernejšej, efektívnejšej, bezpečnejšej balistickej ochrany, teda nepriestrelných viest. Ak chceme, aby policajti chodili do krízových situácií, kde je ohrozený ich život, tak štát ich musí adekvátnym spôsobom vystrojiť a vyzbrojiť, to je úplne bazálna vec. Verím, že na budúci rok sa to vo veľkej miere podarí. Rozpočet je schválený, takže by tomu nemali brániť nejaké okolnosti.
-Dokedy budú policajti chodiť so samopalmi?
Budú s nimi chodiť aj po prezbrojení, ale tie samopaly budú modernejšie a skladnejšie. Uvažujeme o tom, že by sme montovali nejaké pevné držiaky v autách, ale motorizovaná policajná hliadka by mala mať k dispozícii dlhú zbraň vždy aj v budúcnosti.
-Uvažuje sa v súčasnosti o modernizácii Letky Ministerstva vnútra SR alebo o nákupe nových strojov, napríklad vrtuľníkov?
V rámci Letky uvažujeme o nejakej reorganizácii v rámci vrtuľníkov. Rezort má štyri veľké pôvodne vojenské vrtuľníky ruskej výroby M 171. To sú dobré vrtuľníky, ale štyri nepotrebujeme, stačia nám dva. Čo nemáme, sú ľahké vrtuľníky. Je predsa absurdné, aby si štát od súkromnej firmy prenajímal vrtuľníky na stráženie východnej hranice a míňal milión eur ročne len na prenájom vrtuľníkov. Čiže chceme urobiť úplnú reorganizáciu, ten minimálny variant, pri ktorom vieme fungovať, je dva tieto veľké vrtuľníky M 171 a nákup štyroch ľahkých vrtuľníkov, eventuálne aj formou nejakej výmeny. Pracujeme na tom tak, aby to bolo pre štát najvýhodnejšie, ale na pátracie akcie, záchranné akcie, stráženie východnej hranice potrebujeme mať ľahké vrtuľníky a ten minimálny variant je štyri, dva na východe, dva na západe - v Bratislave. Čo sa týka lietadiel, tak tam neplánujeme žiadne zmeny.
-Mohla by byť vyhlásená súťaž už v priebehu budúceho roka?
Je to možné, závisí to od financií a toho, ako ich vieme nastaviť, lebo naozaj my v tomto sme v stave, že vieme ponúknuť dva veľké vrtuľníky, ktoré sú síce pred generálkou, ale sú plne funkčné a je o ne pomerne veľký záujem, čiže chceme to urobiť tak, aby to čo najmenej zaťažilo štátny rozpočet.
-Chcete ich teda predať?
Predať alebo urobiť nejakú výmenu s doplatkom, právnici to musia preštudovať, aby to bolo transparentné, verejné, ak sa bude dať, chceme urobiť súťaž cez internet, tak, aby to bolo čo najlepšie riešenie, ktoré bude možné.
-Viete povedať, aký finančný balík by na to mohol byť použitý?
V tomto okamihu takú predstavu nemám. Musím povedať, že čísla, ktoré nám tu nechalo bývalé vedenie, sú vysoko nadhodnotené, dnes sa dajú kúpiť ľahké vrtuľníky za výrazne nižšie ceny šesť sedem miliónov dolárov plus nejaké vybavenie.
-Ako vnímate cestu novely zákona o zbraniach a strelive? Stretla sa s kritikou aj množstvom pripomienok.
Základný cieľ tej novely je, aby sme znížili riziko, že veľmi účinnú zbraň bude mať k dispozícii psychicky labilný človek. My nikdy nevylúčime to riziko, to nevieme urobiť, nevieme predvídať budúcnosť, ale vieme ho znížiť. A preto základným cieľom tej novely, úplne najkľúčovejším, je zavedenie pravidelných psychotestov v nejakej periodicite. Ak máme systém, v ktorom vodiči nákladných vozidiel musia prejsť psychotestmi, moja otázka je, že komu vadí, aby držitelia účinných zbraní tiež museli prejsť psychotestmi. Niekto tvrdí, že psychotesty nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, psychológovia aj zo zákona majú za povinnosť prognózovať správanie vyšetrovanej osoby. Keď odsudzujeme niekoho na doživotie, tak sa robia znalecké posudky z psychológie, aká je jeho prognóza správania sa, či je doživotný trest nevyhnutný alebo postačuje trest kratšieho trvania. Zdá sa mi, že tie námietky sú skôr účelové. Chápem aj poľovníkov, myslím si, že je legitímnym právom poľovníckych združení zastupovať, lobovať za záujmy poľovníkov, ale niekto by mal lobovať aj za záujmy potenciálnych nevinných obetí rôznych šialencov, ktorí držia aj účinné zbrane. To by sme mali byť my a to by mal byť parlament. Viem, že poľovnícka lobby je silná, ale malo by tu niečo prevažovať.
-Ste poľovník?
Nie.
-Ste držiteľom strelnej zbrane?
Áno. Mám osobnú zbraň už deväť alebo desať rokov a nemám problém ísť na psychotest. Nechcem stanoviť nejakú povinnosť niekomu, ktorá by sa mňa netýkala.
-Keď sa rozprávate o tomto zákone s ľuďmi z Vášho okolia, ktorí sú rovnako držiteľmi strelných zbraní, akú dostávate spätnú väzbu?
Myslím si, aj keď som nerobil nejaký prieskum, že väčšina z nich s tým nemá problém, ale sú takí, ktorí s tým problém majú, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov. U nás je jedna z najliberálnejších úprav držby zbraní, urobili sme na Koaličnej rade také kompromisné riešenie, že budú psychotesty každých desať rokov, vtedy sa aj tak obnovuje zbrojný preukaz. Niektorí poslanci v koalícii, napriek tejto jasnej dohode, s tým majú problém, potom otázka je, či tieto dohody rešpektujeme, alebo nie. Tak isto ako poslanci za KDH, ktorí nerešpektovali dohodu pri spotrebnej dani z piva, urobili vážnu chybu, tak asi sa nebude dať inak pristupovať ani k poslancom, ktorí takýto návrh nepodporia.
-Čo to znamená?
To znamená, že budú niesť zodpovednosť za nedodržanie koaličnej dohody a bude potrebné to v koalícii riešiť. Plus budú zodpovední aj za ďalšie obete strelcov, ktorí s legálne držanou zbraňou spáchajú trestný čin a aj úmyselný trestný čin. To nie sú len náhodné nehody na poľovačkách, to nie je pravda, s legálnymi zbraňami sa, žiaľ, páchajú aj vraždy, to znamená, že ten problém tu evidentne je a treba ho riešiť.
-Ako sa staviate k pripomienkovým návrhom, ktoré pravdepodobne ešte predložené budú. Napríklad poslanec Robert Kaliňák (Smer-SD) hovoril o tom, že by sa mohli zaviesť pravidelné kontroly automatických zbraní alebo že by sa automatické zbrane upravené do legálnej podoby stali spätnou úpravou na streľbu dávkou nepoužiteľné.
To je len parciálny problém. Po prvé poslanec Kaliňák so žiadnym návrhom neprišiel na výbor, ktorý o tom rokoval. Ja tvrdím, že nie je možné poraziť niečo ničím a zatiaľ pán poslanec Kaliňák neprišiel s ničím, to je prvý fakt. Druhý fakt je, že cieľom tej novely nie je len regulovať držbu pôvodne plne automatických zbraní, tých je pár tisíc, ale regulovať držbu akýkoľvek zbraní a tých je možno štvrť milióna. Druhá poznámka je, že mnohí ľudia hovoria: urobme lepšiu kontrolu. Ale v tom návrhu je ustanovenie, ktoré by umožnilo polícii kontrolovať uskladnenie zbrane doma, v obydlí. Lebo na to sú pravidlá, ako sa má zbraň uskladňovať, zbraň zvlášť, strelivo zvlášť a tak ďalej. Ale pokiaľ polícia nemá možnosť to skontrolovať, tak to je mŕtve ustanovenie zákona. Potom sú rôzne tragédie, keď sa ku zbrani dostane nepovolaný človek napríklad dieťa a nešťastnou náhodou spôsobí tragédiu. Títo ľudia, ktorí hovoria, že treba zlepšiť kontrolu, zároveň hlasujú za to, aby sa intenzívnejšia kontrola zo zákona vypustila a to je aj prípad pána poslanca Kaliňáka. Pán poslanec nedal žiadny pozmeňovací návrh a hlasoval za všetky návrhy, ktoré zvýšenú kontrolu oslabovali, tak mi potom nie je jasné, čo hovorí.
-Neexistuje iná forma kontroly, keďže s tým majú problém aj koaliční poslanci a hovorí sa o tom, že by sa to mohlo zneužívať?
Majú to mnohé krajiny, dokonca Veľká Británia má takéto ustanovenie, kde je nedotknuteľnosť obydlia veľmi vážená a dôležitá hodnota. To nie je domová prehliadka, to je len kontrola, či zbraň je uskladnená spôsobom, akým zákon prikazuje. Neumožnenie kontroly v obydlí neznamená nič iné, len že človek príde o zbrojný preukaz.
-Nedá sa to zneužiť tým, že akýkoľvek policajt môže pod zámienkou kontroly uskladnenia zbrane vstúpiť do bytu?
To nemôže akýkoľvek policajt, to musí byť policajt, ktorý pracuje na tom úseku zbraní a streliva, musí mať poverenie. My púšťame do domu na odpočet plynárov, to nie problém? To nie je zneužiteľné? A zrazu sa bojíme niečoho, aby policajt mohol skontrolovať, kde máte uskladnenú zbraň a či ju máte uskladnenú spôsobom, aký predpisuje zákon. Načo máme v zákone ustanovenie o tom, ako sa uskladňuje doma zbraň, keď to reálne to nie je možné skontrolovať, taký zákon je potom na nič.
-Popíšte teda, ako bude vyzerať mechanizmus tej kontroly, kto na ňu bude poverený a tak ďalej.
Naša predstava bola taká, že to bude urobené najskôr na základe informácie, príde sa skontrolovať zbraň, majiteľ zbrane by ukázal, kde sa zbraň nachádza, či naozaj je strelivo zvlášť, zbraň zvlášť, nebol by problém. Neviem, kto sa toho tak obáva, nerozumiem tomu. Keď nie je problém, že môže prísť plynár skontrolovať plynomer, elektrikár elektromer, zdá sa mi, že sa niekedy vymýšľajú úplne absurdné námietky.
-Keď sme tu sedeli v lete, rozprávali sme sa o Vašich návrhoch na boj proti korupcii. Hovorili ste o rozšírení použitia spolupracujúceho obvineného aj o pracovno-právnej ochrane oznamovateľov trestnej činnosti. Ako to v súčasnosti vyzerá s týmto návrhmi?
Na návrhoch sa pracuje, v rámci novelizácie trestného poriadku sme dali návrh ministerstvu spravodlivosti na rozšírenie možností využitia spolupracujúcich obvinených. Podľa informácií ministerky spravodlivosti v priebehu marca by mal byť návrh novely Trestného poriadku vo vláde, aby to mohlo byť od 1. júla účinné. Čo sa týka zákona o ochrane oznamovateľov nelegálnej činnosti, tak máme v pláne legislatívnych úloh predložiť ho do konca roka. Pôjde o úplne novú právnu úpravu, čiže nebude to celkom ľahké ani spracovať, ale naozaj nie je prijateľné, aby ľudia, ktorí oznámia nelegálnu činnosť na svojom pracovisku, či to bolo v Štátnych lesoch, alebo na Právnickej fakulte v Bratislave alebo na Úrade ochrany ústavných činiteľov, aby boli za to sankcionovaní. Títo ľudia by mali byť za svoju odvahu cenení. Dokonca uvažujeme, že v prípade, ak takýto človek svojou informáciu zachráni finančné hodnoty, pretože poukáže na nejaký pripravovaný podvod alebo inú nekalú činnosť, že by z časti, ktorú svojím oznámením zachráni, že by z nej dostal nejaké percento. Proste, aby sme aj finančne mohli odmeniť takého človeka. Možno je to sporná vec, ale priorita je, aby sa ľudia nebáli oznamovať nelegálnu činnosť.
