Bývalý predseda Slovenskej národnej rady FRANTIŠEK MIKLOŠKO bol poslancom od roku 1990 až do tohtoročných volieb. Za prezidenta bude podporovať Jána Čarnogurského, ktorý sa podľa neho chystá kandidovať. Nechce byť šéfom ÚPN za cenu násilnej zmeny zákona.
Čo robíte, odkedy ste preč z parlamentu?
„Chystám sa vydať jednu knihu, ktorá preklenuje ponovembrový čas. Začína sa v roku 1985, je to 42 rozprávaní o ľuďoch, ktoré som niekedy publikoval, napríklad o básnikovi Jankovi Silanovi či Dominikovi Tatarkovi. Bol by som rád, keby vyšla začiatkom budúceho roka."
Sledujete politiku?
„Denne. Samozrejme, po dvadsiatich rokoch v parlamente si človek musí dať pozor, aby nemal len skeptický pohľad."
Stretávate sa ešte s politikmi? Vraj vás oslovili s ponukou na predsedu Ústavu pamäti národa.
„Bol som oslovený priamo jedným ministrom, či by som túto funkciu nezobral. Povedal som, že nie. Nepovažujem za rozumné, aby sa teraz, zmenou zákona, menil riaditeľ ÚPN. Bol by to zlý a nedemokratický precedens do budúcnosti. Každá ďalšia vláda by mohla zmeniť všetky funkcie, ktoré by chcela a odvolávali by sa na nás - veď ste začali vy, demokrati."
Bol to minister Lipšic, kto vás oslovil?
„Minister Lipšic to nebol, ale nerád by som toho ministra menoval, lebo išlo o rozhovor medzi štyrmi očami."
Vy ste spokojný s fungovaním ÚPN na čele s Ivanom Petranským?
„Nie je to jednoduché. Bol som Petranského protikandidátom, tak nemám dôvod byť za každú cenu jeho zástancom. Petranský na sebe nesie biľag toho, že ho nominovala SNS, ťažko sa toho zbaví. Ale pamätám sa na jeho prvú tlačovku, kde povedal, že sa nebude zaoberať obdobím slovenského štátu. Bolo to aj logické, lebo ÚPN nemá k tomu obdobiu materiály, tie sú uložené v národnom archíve.
V novinách potom bola diskusia, že Petranský sa nechce zaoberať slovenským štátom. Tak sa začal. Nehovorím, že šťastne. Kritika hovorí o tom, že mení pohľad na slovenský štát a tým ho chce rehabilitovať. ÚPN v tejto chvíli symbolizuje zápas slovenskej spoločnosti o sebaidentifikáciu."
Čo hovoríte na pôsobenie vlády, v ktorej po prvý raz nie sú komunisti?
„Keď sa ukázalo, že je možné zostaviť túto vláda, považoval som to za zázrak. Za dar, ktorý Slovensko dostalo. Už len preto, že sú tam len štyri hlasy, ktoré o tom rozhodujú. Bol som veľmi rád, lebo vládu Smer-SNS-HZDS som považoval za zlú a som šťastný, že sa zmenila. Na druhej strane je jedinou alternatívou voči tej, ktorú som popísal, a to už nie je taký radostný pohľad. Niekto by to mohol zneužiť a povedať: nekritizujte nás, nechajte nás existovať. Nie, práve preto, že ste jediná alternatíva, práve preto vás musíme kritizovať, lebo nám záleží na tejto krajine a na tom, aby koalícia bola taká, že na ňu nemožno nič zlé povedať."
V prezidentskej kampani ste odmietli podporiť Ivetu Radičovú proti Ivanovi Gašparovičovi. Ako ju vidíte teraz? Je lepšia premiérka ako Robert Fico?
„Predseda vlády, ktorý nie je lídrom najsilnejšej strany, je problematický. Nemá potrebnú autoritu, nemá silu. Nemôže buchnúť o stôl, lebo nevie, či ju strana v parlamente podrží. Či predseda strany nedá nejaký iný signál. To znamená, že musí hľadať dvoj až trojnásobný kompromis. Jednak vo svojej strane a potom v koalícii, ktorá nie je až taká súrodá, aby chcela vyjsť v ústrety len jej a držať ju."
Mala by sa usilovať stať sa predsedníčkou SDKÚ?
„Ja si myslím, že by sa o to usilovala, keby mala šancu. V tejto chvíli asi nemá, dobre si to zrátala a čaká."
Máme síce nekomunistickú vládu, ale po dvadsiatich rokoch vládne Bratislave ľavicový primátor, bývalý komunista. Koho je to chyba?
„Komunálne voľby vždy nasledovali po parlamentných a vždy sa od nich jemne líšili. To znamená, boli akousi reakciou na parlamentné. Možno ako symbol je to pre pravičiarov nepríjemné, že na čele Bratislavy je ľavičiar. Ja Milana Ftáčnika poznám dvadsať rokov. Musím povedať, že sa správa korektne. Ako minister školstva nebránil vzniku Katolíckej univerzity za účasti SDĽ vo vláde. Má na neho vplyv jeho matematické myslenie a rodinné zázemie. Bol komunista, ale na druhej strane má dvoch bratov, ktorí sa hlásia k pravičiarstvu. Ftáčnikovci sú významní ľudia. Dajme mu šancu, bol zvolený, buďme k nemu rovnako kritickí, ako chceme byť k tejto vláde. Bol by som rád, keby urobil jednu vec. Námestie slobody je jediný významný priestor, ktorý nie je zaplnený zatiaľ žiadnym symbolom. Bol by som rád, keby tu za primátora Ftáčnika vznikol veľký pamätník, ktorý by pripomínal pád komunizmu."
Koho ste volili za primátora?
„Mám zo života, ešte z disentu, isté podlžnosti, tak som sa ich snažil symbolicky splatiť."
Ste spokojný, ako viedol hlavné mesto Andrej Ďurkovský, váš bývalý kolega z KDH?
„Tu asi nebudem mať oficiálny názor. Ďurkovského príbeh komunálneho politika je impozantný. Bol osem rokov starostom a osem rokov primátorom v hlavnom meste. Práve za Ďurkovského získala Bratislava jednotné vedomie. Bola veľmi rozdelená vedomím novej Petržalky a zvyšku mesta. Dnes sme Bratislavčania všetci, a to je úžasné. Za Ďurkovského sa zavŕšilo to, že Bratislava je peknou európskou metropolou. Takým symbolom je nábrežie pri Eurovei, kde ľudia spontánne chodia, mladí sedia na tráve, to je pekné miesto. To, čomu ja nerozumiem a čo mne sa javí ako nie dobré rozhodnutie, to je druhé nábrežie. Keď sa pozriete z hradného vŕšku, je to hrozný pohľad na plochú stenu. Nádherná panoráma sa zničila len preto, že niekto egoisticky chcel postaviť viac poschodí, aby z toho bol väčší úžitok. Toto je pre mňa väčší problém ako PKO. Okolo PKO je veľká diskusia, ľudia ho chcú brániť vlastným telom. Možno je to tým, že ja nie som rodený Bratislavčan a nechodil som tam na čaj o piatej a nezažíval džezové dni, ale PKO nie je pre mňa taký symbol. Ja som nepochopil, že všetko, čo Ďurkovský vytvoril, vymazalo PKO. A on je teraz najnegatívnejšia postava."
Ale majiteľ, ktorý bude stavať PKO, je ten istý, čo postavil tú nepeknú budovu, J&T. Nie je problém ani to, že PKO bolo predané netransparentne?
„Tam sa ja neodvážim hovoriť, lebo nepoznám detaily."
Boli ste členom mediálneho výboru. Čo hovoríte na zlúčenie STV a SRo?
„Sledoval som médiá dvadsať rokov. Slovenská televízia sa ukazuje ako neriešiteľný problém. Najväčší krach nastal po rozdelení Československa, keď sa nám zmenil mediálny priestor. Dva kanály zostali na pleciach Slovenska a jednoducho to nešlo.
Z tejto stránky chápem ministra Daniela Krajcera. Niekedy vyjsť zo začarovaného kruhu sa dá len tak, že chytím meč a preseknem gordický uzol a skúsim niečo. Krajcerovi držím palce."
Pri ÚPN ste povedali, že je nedemokratické meniť zákon kvôli osobe riaditeľa. V prípade televízie je v poriadku, ak sa zlúči s SRo aj preto, aby jej viac nešéfoval Štefan Nižňanský?
„Myslím si, že je to jemne iný prípad. Tu vzniká úplne iná inštitúcia a niekto z nich musí odstúpiť. Možno obaja a príde tretí."
Budete ešte kandidovať za prezidenta?
„O tom vôbec nerozmýšľam. V najbližších prezidentských voľbách budem podporovať Jána Čarnogurského."
On chce byť prezidentom?
„Myslím si, že o tom premýšľa. Ja som stále jeho fanúšik."
Aký bude rok 2011?
„Všetci vizionári tvrdia, že sa začnú veľké katastrofy. Ja mám stále pocit, že budeme prežívať v úvodzovkách obyčajný čas, v ktorom sa bude treba vypäť k hľadaniu nejakých ideálov."
