Dolná Lehota 11. júna (TASR) - Pravdepodobne prvou slovenskou obcou, ktorá už nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je Dolná Lehota v Breznianskom okrese. Pri exekúciách prišla prakticky o všetko. Exekútor predal autobus, dve osobné a dve nákladné autá, i dva traktory. Okrem nich i budovu bývalej materskej školy a chatu na Krpáčove, vlastníkom ktorej bol Obecný úrad v Dolnej Lehote.
Zatiaľ sa nenašiel kupec na polyfunkčný objekt, v ktorom je pekáreň a predajňa. Ani na ďalší, kde okrem predajne sídli aj obecný úrad. Starosta Štefan Bella i jeho spolupracovníci majú teda zatiaľ kde úradovať. "Stolička, na ktorej sedím, je označená štítkom exekútora. Rovnako tak aj kompletné zariadenie úradu a zajtra nám ho môže niekto zobrať," konštatoval starosta. "Po tom, čo exekútor predal autá patriace prevádzke stavebnej výroby, ktorej zriaďovateľom bol náš úrad, prišlo o prácu tridsať ľudí," dodal Bella.
Pozoruhodný je predaj obecných pozemkov nachádzajúcich sa v intraviláne Dolnej Lehoty i mimo nej. Za niekoľko stotisíc štvorcových metrov pozemkov v obci, ale najmä ornej pôdy, lúk a menších vodných plôch, získal exekútor len asi 550-tisíc korún. Atraktívne pozemky, nachádzajúce sa v ochrannom pásme NAPANT-u, nekúpili domáci, ale banskobystrická realitná kancelária.
Dolná Lehota má teraz voči bankovým inštitúciám a exekútorovi záväzky asi 25 miliónov korún. Obec, v ktorej žije približne 800 ľudí, nie je schopná splácať úvery a úroky, financie nemá ani na povinné odvody do poisťovní. Od štátnych orgánov sa zatiaľ napriek viacerým žiadostiam pomoci nedočkala.
Obec sa začala zadlžovať začiatkom 90. rokov, keď si za bývalého starostu na vybudovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd zobrala od Slovenskej sporiteľne úver 5 miliónov korún. Neskôr vtedajšie obecné zastupiteľstvo na vyrovnanie časti záväzkov vzalo dva preklenovacie úvery, čím sa celkový úver zvýšil na desať miliónov korún. Suma sa postupne zvyšovala o úroky a úroky z omeškania. Dlh iba za túto pôžičku tak narástol na vyše 14 miliónov korún. V ďalšom prípade sa pôvodne pomerne nízka pôžička zvýšila na takmer sedem miliónov korún. K nim pribudli aj záväzky voči viacerým veriteľom a celkový dlh tak vzrástol na asi 35 miliónov korún.
Od nástupu nového starostu i zastupiteľstva sa podarilo z restu ukrojiť desať miliónov korún. Obec však túto situáciu nie je schopná sama zvládnuť. Jej ročný rozpočet je asi 2,5 milióna korún. Približne milión korún podielových daní, ktoré by mala dostať, však "inkasuje" exekútor, takže jej ročne ostane len 1,5 milióna korún. Tamojší úrad tak dokáže zabezpečiť akurát odvoz domového odpadu a osvetlenie, ktoré však od polnoci do štvrtej hodiny ráno musia pre nedostatok peňazí vypínať.
