BRATISLAVA. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda nie je zástancom takých názorov, ktoré hovoria o únave z rozširovania Európskej únie. "Nemáme na to právo," zdôraznil v rozhovore pre TASR.
V tejto súvislosti pripomenul slová bývalého amerického prezidenta Georgea Busha staršieho, že Európa by mala byť "whole and free" (celistvá a slobodná). "Podľa mňa tomu tak nie je, lebo nám chýba západný Balkán a časť krajín, ktorej hovoríme Východné partnerstvo," poznamenal. Pre šesť štátov bývalého Sovietskeho zväzu pripravila únia Východné partnerstvo. Ide o Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu.
Dzurinda očakáva, že počas maďarského, prípadne poľského predsedníctva v EÚ v tomto roku Chorvátsko úspešne ukončí rozhovory o vstupe do európskeho zoskupenia, keďže v súčasnosti je najhorúcejším adeptom na prijatie za plnoprávneho člena.
Rokovania poznačil spor Macedónska s Gréckom
Rovnako si želá, aby sa začali rokovania so Srbskom, ktoré čaká na udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Šéf slovenskej diplomacie dúfa, že proces posudzovania jeho pripravenosti zo strany Európskej komisie nebude trvať príliš dlho. "A Srbsko tento rok alebo najneskôr na začiatku roku 2012 začne aj formálne rokovania o svojom vstupe do únie," poznamenal.
Zdarné uzavretie európskej cesty predpokladá tiež v prípade Macedónska či Bosny a Hercegoviny. "Nedokážem však posúdiť mieru úspešnosti záverečného kompromisu medzi Macedónskom a Gréckom," upozornil. Oba štáty sa totiž od čias osamostatnenia Macedónska od bývalej Juhoslávie sporia okolo medzinárodného uznania jeho názvu.
Atény argumentujú tým, že slovo Macedónsko má reflektovať na historický región na jeho území a doteraz nebolo naklonené žiadnej možnosti pomenovania, v ktorom by figurovalo toto slovo. Tento problém brzdí aj prístupový proces Macedónska, ktoré je momentálne kandidátskou krajinou.
Turecko treba povzbudzovať, tvrdí Dzurinda
"Bol by som rád, keby na európskej ceste úspešne pokračovali predovšetkým Ukrajina a Moldavsko, ktoré plnia kritériá napriek tomu, že sa to od nich formálne nevyžaduje," podotkol ďalej Dzurinda. Krajinou, ktorá ho veľmi očarila, je Čierna Hora. Európski lídri totiž schválili 17. decembra minulého roka na summite únie udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Za veľmi špecifický prípad označil minister ďalšiu kandidátsku krajinu, ktorou je Turecko. Prihlášku o členstvo si podalo ešte v roku 1987. "To je na dlhšiu trať," zamyslel sa s tým, že voči nemu bol po prvý raz použitý postup, ktorému sa hovorí proces s otvoreným koncom. Podľa Dzurindu je namieste opatrnosť. Turecko treba povzbudzovať v jeho reformách, ale na druhej strane treba tiež vnímať absorpčnú kapacitu Európy.
"Ide o obrovskú, kultúrne odlišnú krajinu. To konečné rozhodnutie bude politické a zrejme každá krajiny EÚ ho bude veľmi citlivo zvažovať. Jedno je ale isté máme eminentný záujem na dobrých vzťahoch s Tureckom," uzavrel Dzurinda.
