Bratislava 29. mája (TASR) - Jedenáste stretnutie predsedníčky Európskeho parlamentu (EP) s predsedami parlamentov krajín zúčastňujúcich sa na procese rozširovania Európskej únie, ktoré usporiadal Jozef Migaš, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, sa konalo v Bratislave v dňoch 28. a 29. mája 2001. Na stretnutí sa zúčastnili parlamentné delegácie z Bulharska, Cypru, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska, Slovenskej republiky, Slovinska a Turecka.
Delegáciu EP viedol Guido Podesta, podpredseda EP pre záležitosti spojené s rozširovaním EÚ. Ďalšími členmi delegácie boli Elmar Brok, predseda Zahraničného výboru a Jan Marinus Wiersma, člen Zahraničného výboru a spravodajca pre SR.
V programe stretnutia boli nastolené tri hlavé témy: (a) ďalší vývoj v procese rozširovania EÚ, (b) Zmluva z Nice a príprava ďalších konštitucionálnych zmien v EÚ, (c) zamestnanosť a sociálne aspekty procesu rozširovania (prejav Heinza Fischera, predsedu Národnej rady Rakúskej republiky).
Účastníci stretnutia poukázali na historickú dôležitosť súčasnej situácie, ktorá je charakterizovaná začínajúcou sa širokou diskusiou o ďalších reformách EÚ a postupom v procese rozširovania EÚ. Dohoda na Zmluve z Nice otvorila cestu pre ďalšie reformy EÚ a diskusiu o budúcnosti Európy. A. Summit EÚ v Nice
Účastníci stretnutia podčiarkli, že - výsledky summitu v Nice výrazne posunuli EÚ k naplneniu jedného zo strategických integračných zámerov - rozširovaniu EÚ. Prezidenti a predsedovia vlád zúčastnených krajín sa dohodli na texte novej zmluvy, čím sa EÚ pripravila na prijatie všetkých o členstve rokujúcich kandidátskych krajín; - teraz už nie je dôvod ďalej odkladať rozšírenie únie. EÚ teda môže splniť svoj záväzok a uzavrieť rokovania ku koncu roku 2002; - závery summitu v Nice boli pre kandidátske krajiny pred nadchádzajúcou namáhavejšou fázou prístupových rokovaní povzbudivým stimulom; - tie závery Európskej rady, ktoré posilnili postavenie, váhu a význam EÚ na medzinárodnej scéne, vnímajú ako krok dobrým smerom a uvítali konkrétnu dohodu o budúcom zložení EK a hlasovaní členských štátov v Rade. Úsilie zamerané na prerozdelenie kresiel v EP je tiež vítané. Predsedovia však ľutujú, že princíp proporčnosti nebol dodržaný v prípade Maďarska, Českej republiky a Republiky Malta, keďže majú dostať menej kresiel v EP ako iné štáty s porovnateľným počtom obyvateľstva. S cieľom nájsť uspokojivé riešenie tohto problému predsedovia navrhujú, aby princípy proporčnosti a korektnosti boli aplikované na všetky štáty rovnako vo všetkých prípadoch.
Predsedovia parlamentov kandidátskych krajín vyzvali parlamenty členských štátov EÚ na urýchlené pristúpenie k ratifikácii Zmluvy z Nice. B. Ďalšia reforma EÚ a budúcnosť únie
Účastníci stretnutia zdôraznili - potrebu zachovania a posilňovania komunitných metód spolupráce. Vyslovili sa za zachovanie a posilnenie úlohy Európskej komisie a EP v inštitucionálnom systéme EÚ, ako aj modifikáciu fungovania Rady ministrov. Predovšetkým podporujú posilnenie demokratického postavenia Európskej komisie a posilnenie demokratickej legitimity EÚ; - potrebu ďalšej reformy v EÚ z hľadiska jasného zadefinovania právomocí medzi úrovňou EÚ a národnou úrovňou založených na princípe subsidiarity, čo prispeje k väčšej transparentnosti a k dosiahnutiu vyššej všeobecnej podpory obyvateľstva pre pokračovanie európskeho integračného procesu;
Účastníci stretnutia privítali - začatie diskusie o budúcnosti EÚ, ktorú otvorila predsedníčka EP Nicole Fontainová, predseda Európskej komisie Romano Prodi a predsedovia vlád Švédska a Belgicka Göran Persson a Guy Verhofstadt dňa 7. marca 2001; - kroky švédskeho predsedníctva v smere podpory širokej diskusie o budúcnosti EÚ rovnako ako plán belgického predsedníctva prijať na summite v Laeken Deklaráciu o ďalších iniciatívach a krokoch vedúcich k príprave príslušných rozhodnutí v rámci budúcej MVK; - vyhlásenie Charty základných práv na summite v Nice a vzali na vedomie návrh EP na integrovanie tohto dokumentu do Zmluvy o EÚ a vyjadrili presvedčenie, že táto otázka bude zaradená do programu diskusie v rámci prípravy novej Medzivládnej konferencie v roku 2004; - priestor poskytnutý kandidátskym krajinám pri ich zahrnutí do širokej diskusie o budúcej podobe EÚ.
Predsedovia parlamentov kandidátskych krajín vyzvali členské štáty, aby predstaviteľom kandidátskych krajín umožnili zúčastniť sa na práci Konventu pre prípravu nadchádzajúcej Medzivládnej konferencie. C. Proces rokovaní o vstupe kandidátskych krajín do EÚ
V procese mierového zjednocovania Európy sa po summite v Nice dosiahol veľký pokrok. Proces rozširovania musí posilniť EÚ vnútorne a zvýšiť vplyv Európy vo svete.
Účastníci stretnutia ocenili - stratégiu rozširovania EÚ prijatú summitom v Nice, ktorá stanovuje harmonogram umožňujúci urýchlenie negociačného procesu tak, aby Európsky parlament mohol dať súhlas s prvými prístupovými zmluvami pred konaním volieb v roku 2004 a dáva tak vstupu kandidátskych krajín do EÚ jasnú perspektívu; - dynamiku negociačného procesu počas švédskeho predsedníctva a vyjadrili presvedčenie, že dokumenty Európskej komisie "Enlargement Strategy Paper" a "Road map" budú ďalej dodržiavané tak, aby kandidátske krajiny, ktoré budú najlepšie pripravené mohli uzatvoriť rokovania o vstupe do EÚ čo najskôr v priebehu roku 2002. Vyzvali na udržanie dynamiky rozširovacieho procesu i počas nadchádzajúceho belgického a španielskeho predsedníctva EÚ.
Predsedovia parlamentov kandidátskych krajín vyslovili presvedčenie, že obyvatelia najlepšie pripravených kandidátskych krajín sa budú môcť, v súlade so závermi summite v Nice, zúčastniť na voľbách do EP v roku 2004.
Zároveň predsedovia parlamentov kandidátskych krajín apelujú na EP, aby boli vypracované a zavedené organizačné a právne riešenia, ktoré by umožnili zástupcom parlamentov kandidátskych krajín sledovať prácu EP počas dočasného obdobia medzi podpísaním ich zmlúv o vstupe a ich plným začlenením do EÚ. D. Zamestnanosť a sociálne aspekty rozširovania EÚ
Účastníci stretnutia - uvítali závery zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 23. - 24. marca 2001 v Štokholme a nadväzovalo na lisabonský summit, so zameraním na ekonomické reformy, sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. V zmysle týchto záverov účastníci vyjadrili presvedčenie, že v blízkej budúcnosti budú nájdené spôsoby a prostriedky aktívneho zapojenia kandidátskych krajín do cieľov a procedúr lisabonskej stratégie; - poukázali na potrebu venovať pozornosť problematike starnutia populácie, vytváraniu väčšieho počtu a lepších pracovných príležitostí. Zdôraznili tiež, že rozšírenie EÚ vytvorí nové možnosti pre ekonomický rast a zamestnanosť nielen v kandidátskych krajinách, ale aj v členských krajinách EÚ a tým prispeje k dosiahnutiu strategického cieľa únie pre najbližšie desaťročie: k vytvoreniu najkonkurencieschopnejšej a najdynamickejšej, na vedomostiach založenej svetovej ekonomiky, schopnej udržateľného ekonomického rastu, s väčším počtom pracovných príležitostí a posilňujúcou sa sociálnou súdržnosťou. E. Informovanie verejnosti
Účastníci stretnutia - zdôraznili, že rozširovanie a prehlbovanie EÚ poskytne rozhodujúci príspevok k udržaniu stability v Európe; - ocenili podporu Európskeho parlamentu pre odporúčanie Európskej komisie o vyradení Bulharska a Rumunska zo zoznamu krajín, ktorých občania pri vstupe do členských krajín únie majú vízovú povinnosť. Rozhodnutie Rady je potvrdením rešpektovania princípu rovnakého prístupu ku všetkým kandidátskym krajinám a súčasne pozitívnym ohodnotením snáh oboch krajín v procese ich prípravy na členstvo v EÚ; - zdôraznili potrebu efektívnej implementácie komunikačnej stratégie Európskej komisie; - vyzvali vlády členských štátov a kandidátskych krajín na spustenie intenzívnej informačnej kampane v jednotlivých štátoch s cieľom vysvetliť výhody rozšírenia EÚ; - vyzvali poslancov EP, aby aktívne pôsobili na získanie podpory obyvateľov pre rozšírenie EÚ.
Účastníci sa dohodli, že ďalšie stretnutie sa bude konať v Bruseli na jeseň 2001, aby si prezentovali svoje spoločné názory pred stretnutím Európskej rady v Laeken. Súhlasia, že 13. stretnutie bude v Rige, Lotyšsko, máj 2002.