Bush podpísal zákon podporujúci rozšírenie NATO a vojenskú pomoc
kandidátom
Washington 11. mája (TASR) - Americký prezident George W. Bush
podpísal zákon, ktorý podporuje rozšírenia NATO a povoľuje vojenskú
pomoc siedmim kandidátskym krajinám na vstup do aliancie. Informovala
o tom v noci nadnes americká tlačová agentúra AP. Na novembrovom
summite NATO v Prahe 19-členná aliancia rozhodne, či dôjde k jej
hlbšiemu rozšíreniu východným a južným smerom do niekdajšieho
sovietskeho bloku. Očakáva sa, že súhlas na vstup dostane spomedzi
desiatich kandidátov na nových členov: Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko,
Litva, Rumunsko a Bulharsko.
Prijatie Slovenska závisí od porážky autoritatívneho expremiéra Vladimíra Mečiara v septembrových voľbách,
pokračuje AP. Chorvátsko, Albánsko a Macedónsko kandidujú na členstvo
tiež, avšak nepovažujú sa za takpovediac horúcich uchádzačov. Zákon,
ktorý Bush podpísal, prešiel v oboch komorách Kongresu s jasnou
podporou. Norma vyčleňuje 55,5 milióna dolárov na vojenskú pomoc pre
sedem najnádejnejších kandidátov, hoci sa špecificky nedovoláva
prijatia žiadnej zo spomínaných krajín do NATO. Z celkového množstva
prostriedkov je určených pre Slovensko 8,5 milióna dolárov, pre
Bulharsko desať miliónov dolárov, pre Estónsko 6,5 milióna, pre
Lotyšsko sedem miliónov, pre Litvu 7,5 milióna, pre Rumunsko 11,5
milióna a Slovinsko 4,5 milióna dolárov.
V zákone sa dodáva, že Slovensko je schopné začleniť sa do programu NATO Partnerstvo pre
mier, ktorý aliancii umožňuje vystupňovať spoluprácu s nečlenskými
štátmi, dodáva AP. Kritici zákona na pôde Kongresu argumentujú, že
úloha NATO by sa mala prehodnotiť s ohľadom na nové americko-ruské
partnerstvo. Iní zas vyhlásili, že prijatie normy môže vzbudiť
v siedmich kandidátskych krajinách dojem, že získali hlas USA pre
prijatie. Zákonom sa podľa niektorých odporcov môže i oslabiť
aliancia, keďže sa novým bremenom zaťažia americkí daňoví poplatníci,
uzatvára AP. 2 tim
Prezident USA zopakoval doktrínu potreby preventívneho útoku proti
teroristom
Washington 11. mája (TASR) - Americký prezident George W. Bush
v pondelok večer miestneho času zopakoval svoju doktrínu potreby
preventívneho útoku proti teroristom, ktorí sa usilujú získať zbrane
hromadného ničenia, aby ich použili proti Spojeným štátom a iným
krajinám. "Budeme proti každému novému totalitnému režimu bojovať so
všetkou našou silou," povedal prezident Bush pred asi sto
predstaviteľmi konzervatívne orientovaných politických strán
združených v Medzinárodnej demokratickej únii (MDÚ), ktorí sa zišli
vo Washingtone.
"Rozšírením chemických, biologických a jadrových
zbraní spolu s dostupnou technológiou výroby balistických rakiet, by
nepriatelia mieru mohli nadobudnúť silu, ktorá by mohla priniesť
katastrofu," dodal americký prezident na večeri, ktorú Biely dom
usporiadal pre účastníkov konferencie. Slovensko na rokovaní
zastupovali predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia Pavol
Hrušovský a Ján Figeľ a Béla Bugár a Atilla Agárdi za Stranu
maďarskej koalície. "Niet pochýb," povedal ďalej Bush v prejave, "že
použijú tieto zbrane pri útoku na nás. Novým totalitným režimom
budeme čeliť so všetkou rozhodnosťou!" zdôraznil. Pred prezidentom
Bushom v rovnakom tóne hovoril na predpoludňajšom rokovaní MDÚ
viceprezident Dick Cheney.
Podľa tohto politika sa Spojené štáty nebudú rozpakovať zaútočiť ako prvé na teroristov. Vojenská politika
prvého úderu je podľa viceprezidenta potrebná preto, že to, čo
platilo v minulosti v otázkach bezpečnosti, sa na teroristov
nevzťahuje. Proti slobodnému svetu sa množia "hrozby a nevšímavosť by
ich len umocnila," dodal Dick Cheney. Medzinárodnú demokratickú úniu
tvorí 80 kresťanských a konzervatívne orientovaných politických strán
Ázie, Afriky, Európy a Ameriky. Prítomní pozitívne reagovali na
argumenty prezidenta Busha a viceprezidenta Cheneyho zintenzívniť
spoluprácu a sily demokratického sveta v boji proti novodobej hrozbe
- medzinárodnému terorizmu. Prítomní členovia MDÚ prijali vyhlásenie,
v ktorom okrem iného uviedli: "Sme presvedčení, že koalícia musí
odvážne a vytrvalo upozorňovať na tieto nebezpečenstvá.
Povaha týchto hrozieb a riziko, ktoré je spojené s ignorovaním nebezpečenstva musí
byť evidentná. Plne podporujeme politiku eliminovania týchto
hrozieb". Na rokovaní v mene KDH a SMK prehovoril Ján Figeľ.
Zdôraznil, že kresťanskí demokrati a strany pravého stredu musia ešte
veľa urobiť aj v rámci národných politík a aj v oblasti medzinárodnej
spolupráce. Podľa Jána Figeľa, pre Slovensko je to úloha mimoriadne
závažná v tom, aby svojím konaním prispelo k slobodnej a zjednotenej
Európe. Rozšírenie Severoatlantickej aliancie a Európskej únie
o Slovensko bude "naším konkrétnym príspevkom pre vytvorenie
zjednotenej Európy", povedal na konferencii Ján Figeľ.
Medzinárodná demokratická únia vznikla v roku 1983 a jej zakladajúcimi členmi
okrem iných boli: vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová,
George Bush, v tej dobe v úrade viceprezidenta Spojených štátov,
francúzsky prezident Jacques Chirac a bývalý nemecký kancelár Helmuth
Kohl. Dnes bude štvorica slovenských politikov z radov KDH a SMK
rokovať s niektorými členmi amerického Kongresu, zástupcami Bushovej
administratívy a predstaviteľmi mozgových trustov. Na stretnutiach
hodlajú obe politické strany demonštrovať ochotu spolupracovať, ak na
jeseň vznikne priaznivá povolebná situácia v novej koaličnej vláde.
Népszabadság: Orbánov kabinet pripravoval zmeny krajanského zákona
(monitor)
Budapešť 11. júna (TASR) - Vláda bývalého maďarského premiéra Viktora
Orbána pripravovala zmeny zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí.
Návrh bývalá vláda predložila maďarským organizáciám v susedných
krajinách, ale nepredložila vtedajšej opozícii, ani nastupujúcej
vláde, píše dnešný maďarský denník Népszabadság. Šesťstránkový
materiál, ktorý má denník k dispozícii, márne hľadalo nové vedenie
rezortu diplomacie v odovzdaných materiáloch. Minister zahraničných
vecí László Kovács nedostal ani len ústnu informáciu o tom, že
Orbánova vláda chcela upraviť krajanský zákon, konštatuje
Népszabadság. Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí
Zsolt Németh v tejto súvislosti pred časom uviedol, že navrhované
zmeny boli iba technického charakteru, pričom dodal, že Zväz mladých
demokratov (FIDESZ) v žiadnom prípade nebude súhlasiť s vecnou
úpravou krajanského zákona. Podľa denníka je však v dokumente
niekoľko zmien, ktoré evidentne sledujú cieľ zosúladenia zákona
s odporúčaniami Benátskej komisie, ako aj s dohodou Orbán - Nastase.
Poslankyňa EP navrhuje zaradiť do rezolúcie o SR Benešove dekréty
Štrasburg/Luxemburg 11. júna (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu
sa nechcú uspokojiť s tým, že tohtoročná rezolúcia o rozšírení nebude
v časti o Slovensku obsahovať žiadnu zmienku o Benešových dekrétoch.
Belgická poslankyňa zo skupiny zelených Nelly Maesová pred stredajším
rokovaním o rezolúcii v Štrasburgu navrhla zaradiť do textu o SR nový
odsek venovaný tejto téme. Berie v ňom na vedomie prebiehajúce
analýzy československých Benešových dekrétov, ktorých úlohou je
zistiť, či nemajú v súčasnosti právne účinky v rozpore s právom EÚ.
Vyjadruje dôveru, že slovenské úrady budú výsledky týchto analýz
pozorne sledovať a v prípade potreby prehodnotia sporné ustanovenia.
Zdôrazňuje však, že zákony o reštitúciách nie sú súčasťou práva EÚ.
Spravodajca EP pre Slovensko Jan Marinus Wiersma pôvodne do
slovenskej rezolúcie nezaradil žiadnu zmienku o Benešových dekrétoch
a dva návrhy poslancov zamietol pri nedávnom hlasovaní zahraničný
výbor. Poslankyňa Maesová spolu so svojou nemeckou kolegyňou
Elisabeth Schroedterovou sa nechcú v prípade Slovenska vzdať ani
možnosti zriadenia maďarských univerzít. Vo výborom odmietnutom
návrhu obe Slovensko "vyzývali", aby zvážilo vytvorenie takýchto
univerzít, teraz slovník zmiernili a už len "pozývajú" na zváženie
takéhoto kroku.
Viacero pozmeňovacích návrhov pripravila k slovenskej
časti rezolúcie predsedníčka výboru pre životné prostredie britská
konzervatívka Caroline F. Jacksonová. Vyzýva slovenské úrady
a Európsku komisiu, aby zaistili, že projekty v oblasti
infraštruktúry spolufinancované EÚ budú v súlade s európskou
ekologickou legislatívou. Vyjadruje obavy, že projekt prieplavu medzi
Dunajom, Odrou a Labe môže vážne poškodiť chránené oblasti a vyzýva
na jeho prehodnotenie. Jacksonová tiež pripomína Slovensku a ďalším
kandidátskym krajinám potrebu uzavrieť nemodernizovateľné reaktory
jadrových elektrární, v prípade Slovenska dva reaktory bloku V1
v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006, resp. 2008. Plénum
Európskeho parlamentu bude o rezolúcii a celkovo o procese rozšírenia
diskutovať v stredu popoludní v Štrasburgu. Hlasovanie o konečnej
podobe nezáväznej rezolúcie je naplánované na štvrtok.
Le Figaro: Návrat V. Mečiara by mohol vyradiť Slovensko
z prístupového procesu
Paríž/Brusel 11. júna (TASR) - Návrat Vladimíra Mečiara k moci
v Bratislave po septembrových voľbách by mohol vyradiť Slovensko
z procesu rozšírovania Európskej únie, píše v dnešnom čísle denník Le
Figaro. V roku 1997 tento nacionalista a populista sabotoval
referendum o vstupe do NATO, dodávajú noviny. Podľa amerického
veľvyslanca pri NATO Nicholasa Burnsa "neprejavil oddanosť
k demokracii a právnemu štátu", nevyhnutným podmienkam pre vstup do
EÚ, citoval Le Figaro. "Preventívny systém" čoskoro umožní varovať
členský štát únie v prípade ohrozenia demokracie alebo ľudských práv.
Je to dôsledok ťažkostí, ktoré pred dvoma rokmi vyvolal prienik Jörga
Haidera a jeho strany v Rakúsku.
Lenže európska 15 nebude riskovať, keď ide o kandidátsku krajinu, zdôraznil Le Figaro. Už dvanásť rokov
vynakladajú kandidátske krajiny obrovské úsilie, aby sa adaptovali na
"acquis communautaire", teda 80.000 strán legislatívy rozdelených do
31 kapitol. Šesť mesiacov pred dokončením predvstupových rokovaní
pretrvávajú niektoré ťažkosti, ktoré by mohli pribrzdiť európsku "15"
v tom, aby dala "zelenú" v decembri na summite EÚ v Kodani na vstup
10 novým krajinám v roku 2004. Európska komisia nedávno vyzvala
uchádzajúce sa krajiny o vstup do EÚ, aby zvýšili úsilie pri
posilnení administratívnych kapacít, najmä v boji proti korupcii,
poznamenáva Le Figaro.
Slovensko uzavrelo s EÚ ďalšie dve kapitoly
Luxemburg 11. júna (TASR) - Slovensko uzatvorilo dnes na prístupových
rokovaniach v Luxemburgu ďalšie dve kapitoly európskej legislatívy
- spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra a inštitúcie. Počet
uzavretých kapitol tak dosiahol 26 z celkového počtu 30. Minister
zahraničia Eduard Kukan vyjadril spokojnosť s dnešnými výsledkami
Slovenska i s celkovým priebehom španielskeho predsedníctva, počas
ktorého sa podarilo ukončiť rokovania ešte v daniach a doprave.
"Dnešné rokovanie bolo pozitívne.
Bolo ocenené, že Slovensko pokračovalo v takom tempe rokovaní, že reálne ich uzavretie do konca
roka," povedal novinárom Kukan. Na druhej strane však EÚ zdôraznila,
že očakáva od slovenského parlamentu dokončenie prijímania
legislatívnych noriem plánovaných na toto volebné obdobie. Stav
rokovaní s 26 uzavretými kapitolami je podľa Kukana dobrým
východiskom pre druhý polrok. Z ostávajúcich kapitol sú blízko
k uzavretiu regionálna politika a hospodárska súťaž. "Predpokladáme,
že budú uzavreté v nasledujúcich mesiacoch," očakáva minister, ktorý
sa zúčastnil na poslednom ministerskom kole rokovaní pred slovenskými
voľbami. "Ak by som bilancoval, Slovensko dokázalo využiť princíp
dobiehania a vyrovnať sa s ďalšími krajinami. Výsledky jednak v počte
kapitol, ale aj čo sa týka ich obsahu, sú plne porovnateľné
s výsledkami susedných krajín," zhodnotil priebeh rokovaní, ktoré sa
začali vo februári 2000.
V kapitole inštitúcie získalo Slovensko
podľa ministra Kukana primerané zastúpenie v európskych inštitúciách.
"SR bude mať vyrovnané a dobré zastúpenie vo všetkých inštitúciách
EÚ. Porovnateľné štáty podľa počtu obyvateľov, ako je Dánsko alebo
Fínsko, majú rovnaké zastúpenie, takže sme spokojní," uviedol
minister. SR podľa dosiahnutej dohody bude mať 13 poslancov
Európskeho parlamentu, jedného člena Európskej komisie a sedem hlasov
v Rade ministrov EÚ. Počet poslancov sa ešte upraví podľa toho, koľko
krajín v prvej vlne rozšírenia nakoniec vstúpi. Predpokladom pre
takéto zastúpenie je však platnosť Zmluvy z Nice, ktorú musia
ratifikovať ešte Íri v jesennom referende.
V kapitole spravodlivosť a vnútro, ktorá upravuje širokú škálu oblastí od kontroly hraníc cez
nelegálnu migráciu až po boj proti zločinu, minister ocenil najmä
zachovanie terajšieho režimu na slovensko-českých hraniciach do
vstupu do EÚ. "Je to dôležité pre občanov oboch krajín. Ten režim,
ktorý máme dnes, vydrží minimálne do vstupu oboch krajín do EÚ
a potom samozrejme bude platiť vnútorný režim únie, o ktorom budeme
rokovať s ČR," povedal Kukan. SR dnes tiež uzavrela náročnú
fytosanitárnu a veterinárnu časť kapitoly poľnohospodárstvo, ktorá
upravuje najmä citlivú otázku bezpečnosti potravín. Podarilo sa tu
vyjednať prechodné obdobie pre dva podniky, ktoré spracúvajú červené
mäso a ryby.
Kukan v Luxemburgu ubezpečoval, že Mečiar nebude v budúcej vláde
Luxemburg 11. júna (TASR) - Slovenský minister zahraničných vecí
Eduard Kukan dnes v Luxemburgu ubezpečoval, že Slovensko bude mať po
septembrových voľbách dôveryhodnú vládu, ktorá bude pokračovať vo
vývoji, aký sa začal pred po minulých voľbách. "Môžem vás uistiť, že
pán (Vladimír) Mečiar alebo jeho strana nebudú súčasťou budúcej
vlády. Dosiahnu dobrý výsledok vo voľbách, ale nenájdu koaličných
partnerov," odpovedal Kukan na otázky zahraničných novinárov. Rôzne
vyhlásenia z NATO alebo EÚ k voľbám považuje Kukan za "informáciu pre
našich voličov, aký je význam ich hlasovania vo voľbách".
Podľa Kukana by Slovensko malo byť hodnotené podľa konkrétnych výsledkov
dosiahnutých v príprave na členstvo v EÚ a NATO, nie podľa
hypotetických scenárov, čo sa stane po voľbách. "Plníme kritériá,
zodpovedne sa pripravujeme na členstvo v NATO, uzatvárame kapitoly
(EÚ). To je pre nás najdôležitejšie," vyhlásil slovenský minister.
Nemenovaný zdroj Európskej komisie dnes v Luxemburgu priznal, že
slovenské voľby spôsobujú predstaviteľom EÚ vrásky na čele. Veľkým
problémom by podľa tohto zdroja bolo, keby HZDS získalo vo voľbách
vyše 30 percent.
Kandidáti žiadajú spoločné stanovisko EÚ k poľnohospodárstvu
Luxemburg 11. júna (TASR) - Slovensko dnes v Luxemburgu vyzvalo
členské krajiny Európskej únie, aby sa podľa možnosti ešte pred
summitom v Seville dohodli na spoločnom stanovisku ku kapitole
poľnohospodárstvo. Podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana by
bolo zo strany EÚ zodpovednejšie a lepšie, keby sa dohodla na úplnom
spoločnom stanovisku aj s priamymi platbami. Z pondelkového rokovania
šéfov diplomacií pätnástky totiž vyplynulo, že EÚ zrejme nakoniec
schváli ešte v júni spoločné stanovisko, ale vyriešenie otázky
priamych platieb ponechá na október.
Kukan si však myslí, že odkladanie zložitých otázok na záver roka môže vytvoriť zbytočné
napätie a zdramatizovať záver rokovaní. "Časový faktor je nesmierne
dôležitý," zdôraznil Kukan. Český minister Jan Kavan by bol tiež rád,
keby EÚ dosiahla už teraz úplné spoločné stanovisko
k poľnohospodárstvu, ale považuje to za nepravdepodobné. Prípadný
odklad priamych platieb na október netreba podľa neho dramatizovať.
Kavan sa podľa vlastných slov nechce pridať do skupiny tých, ktorí
šíria dramatické nálady. Je presvedčený, že po septembrových voľbách
v Nemecku bude možné dohodu o priamych platbách dosiahnuť. Ak by sa
to však v októbri nestihlo, potom to bude znamenať vážne ohrozenie
termínov rozšírenia a naše značné znepokojenie, povedal český
minister. Za čo najskoršie prijatie spoločného stanoviska EÚ sa
vyjadrovali aj Lotyšsko a Estónsko.
Október môže byť príliš neskorým termínom na dohodu, upozornila šéfka estónskej diplomacie Kristina
Ojulandová. O niečo miernejší postoj zaujal poľský minister
Wlodzimierz Czimoszewicz. Podľa jeho slov by Poľsko radšej istý čas
počkalo, avšak keď k dohode nakoniec dôjde, bude Varšava očakávať
rovnaké zaobchádzanie s novými a starými členmi únie. Podľa poľských
zdrojov Varšava uprednostňuje odklad rozhodnutia o priamych platbách
až po komunálne voľby v októbri, pretože sa obáva, že akékoľvek
platby nižšie ako 100 percent by zneužili v predvolebnej kampani
radikálne politické strany podporujúce roľníkov. S poskytnutím
priamych platieb novým členom nesúhlasia štyri členské krajiny EÚ
- Nemecko, Holandsko, Británia a Švédsko.
Ostatných 11 krajín podporuje návrh Európskej komisie, aby noví členovia dostali v prvom
roku po vstupe 25 percent priamych platieb, ktoré by sa mali postupne
zvyšovať. Hľadaním kompromisu sa budú tento týždeň zaoberať
veľvyslanci členských štátov únie. Španielske predsedníctvo verí, že
sa dohodu podarí dosiahnuť na budúci pondelok, keď sa v Luxemburgu
opäť stretnú ministri zahraničia.
Súd so Štrougalom odročili na neurčito
Praha 11. júna (TASR) - Bývalý predseda československej vlády
a exminister vnútra Lubomír Štrougal sa dnes zo zdravotných dôvodov
nedostavil na odvolacie konanie pred Mestským súdom v Prahe a proces
bol odročený na neurčito. Obvodný súd pre Prahu 7 zbavil 20.
februára Štrougala obžaloby zo zneužitia právomoci verejného
činiteľa. Štátna zástupkyňa sa proti verdiktu odvolala a odvolacie
konanie sa malo začať práve dnes. Štrougalov obhajca Josef Lžičař
však sudkyňu informoval, že jeho klient musel byť nedávno
hospitalizovaný a v týchto dňoch by mal byť prepustený do domácej
liečby. Sudkyňa Eva Burianová uznala argumenty, podľa ktorých
zdravotný stav Štrougalovi neumožní zúčastniť sa na súdnom konaní.
Štrougal sa pred súdom zodpovedal za to, že v marci 1965 z pozície
ministra vnútra mal zablokovať trestné stíhanie niekoľkých
príslušníkov ŠtB podozrivých z vraždy. Expremiér svoju vinu od
začiatku odmietal a proces bol podľa neho motivovaný spoločenskou
objednávkou pod politickým tlakom. V záverečnej reči pred súdom vo
februári vyhlásil, že vždy konal v súlade s právom a dodržiavanie
zákonov obhajoval a podporoval. "Žiadne nezákonnosti som
nepodporoval," dodal. Bývalí príslušníci ŠtB v rokoch 1948-49
beštiálnym spôsobom vypočúvali a potom zavraždili tri osoby. Prípad
vošiel do histórie ako Prípad troch vrážd.
Dni Bratislavy v Prahe lákajú turistov
Praha 11. júna (TASR) - Cudzinci, ktorí navštívia Prahu a hľadajú
turistické informácie v Pražskej informačnej službe (PIS), tu od
dnešného dňa až do nedele nájdu aj stánok s propagačnými materiálmi
o Bratislave. Akcia pod názvom Dni Bratislavy v Prahe sa tento rok
koná už tretíkrát a podľa vedúcej oddelenia cestovného ruchu na
bratislavskom magistráte Eleonóry Adamcovej zaznamenali veľmi
pozitívne ohlasy. "Skoro každý návštevník, ktorý vojde do PIS, sa
zastaví aj pri tom našom kútiku. Máme so sebou okolo 3500
propagačných materiálov a posledný deň nebude žiaden," zdôraznila
Adamcová. Pracovníci Bratislavskej informačnej služby (BIS) sú do
nedele pripravení zodpovedať turistom akékoľvek otázky a sú schopní
komunikovať minimálne v dvoch cudzích jazykoch.
"Vždy je osobný kontakt lepší, ako keď si niekto zoberie len ten propagačný
materiál," dodala. Pracovníci BIS a bratislavského magistrátu
záujemcom poskytujú nielen informácie o Bratislave, ale aj o celom
Slovensku. "Nie je možné niekomu, kto príde, povedať, že my vám dáme
informáciu len o Bratislave," podotkla Adamcová. V spolupráci so
Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch preto poskytujú aj propagačné
materiály o celom Slovensku. Spolupráca PIS a BIS pokračuje už
tretím rokom. Podľa šéfky odboru cestovného ruchu na bratislavskom
magistráte po odbornej výmene pracovníkov prišli na to, že je to pre
obe strany výhodné. "Pre nás je to samozrejme veľmi zaujímavé,
pretože v tomto období na začiatku turistickej sezóny je v Prahe
veľmi veľa cudzincov, ktorí v pracovisku PIS môžu okamžite dostať
informáciu o Bratislave.
PIS propaguje českú metropolu v Bratislave
na jeseň. "Pre nich je to zaujímavé z toho hľadiska, že sa usilujú
o rakúsky trh, odkiaľ nemajú až toľko návštevníkov," spresnila
Adamcová. Pripomenula, že do Bratislavy predsa len zavíta oveľa viac
Rakúšanov, či už na nákupy, kávu či do divadla. Adamcová pripustila,
že na rozdiel od Prahy má Bratislava ešte veľa čo robiť v základnej
propagácii. "Keď je človek v zahraničí na medzinárodných podujatiach
o cestovnom ruchu, keď povieme Bratislava, nie vždy to každému niečo
hovorí. Keď povieme Československo, každý povie, aha Praha,"
podotkla.
Rakúsky europoslanec Hans-Peter Martin dementuje
Viedeň 11. júna (TASR) - Rakúsky poslanec Európskeho parlamentu (EP)
Hans-Peter Martin dementoval informácie médií, podľa ktorých
začiatkom júna prekazil v Spoločnom parlamentnom výbore EÚ a SR
prijatie rezolúcie o Slovensku. Šéf parlamentného výboru EP nemôže
prekaziť prijatie rezolúcie, pretože sa o nej demokraticky hlasuje,
zdôraznil Martin. Podľa vlastných slov najskôr hlasoval proti
rezolúcii, pretože zmiešaný výbor sa v predloženom návrhu vyslovil za
to, aby sa Slovensko nestalo čistým prispievateľom EÚ ani vtedy, ak
splní príslušné predpoklady. To sa Martinovi javilo "absolútne neprijateľné".
S možným termínom pričlenenia v roku 2004 alebo
demokratickou zrelosťou krajiny nemalo toto hlasovanie nič spoločné,
podčiarkol rakúsky politik. Rozšírenie Európskej únie pred rokom 2005
by bolo podľa Martina neseriózne, pretože naň nie sú pripravené
kandidátske krajiny ani samotná EÚ. Únii a kandidátskym krajinám sa
teraz vypomstí, že prehnané výdavky na poľnohospodárstvo neboli
reformované už v roku 1999 v Agende 2000. V prvom rade však treba
zabezpečiť, aby pred rozšírením boli zákony EÚ v kandidátskych
krajinách riadne uplatňované a peniaze z jej fondov zmysluplne
využívané. Práve to je v mnohých štátoch problémom, konštatuje sa
v Martinovom vyhlásení zo začiatku júna. ä
"Korupcia a neefektívnosť sú na mnohých miestach dominantné. Slovensko bolo doteraz schopné využiť
len asi 16 percent z prostriedkov, ktoré má k dispozícii v rámci
programu PHARE," upozornil v spomínanom vyhlásení rakúsky
europoslanec. Súčasne pripomenul, že potrebný zákon o konflikte
záujmov nebol v SR stále schválený a že Slovensko sa môže vlastnými
chybami stať hneď po vstupe čistým platiteľom do rozpočtu únie. "Pre
takú chudobnú krajinu by to bola absurdná situácia," uviedol Martin,
podľa ktorého je každopádne nevyhnutná profesionálna a proti korupcii
odolná štátna správa. Ani samotná EÚ nie je na prijatie nových členov
pripravená, pretože Zmluva z Nice je nedostatočná a navyše hrozí jej
druhé odmietnutie v referende v Írsku, myslí si spolupredseda
parlamentného výboru EÚ a Slovenska.
Cieľ Slovenska ukončiť prístupové rokovania s EÚ do konca tohto roku je podľa vedúceho
negociačného tímu Európskej komisie so SR Dirka Megancka objektívne
dosiahnuteľný. Jeho naplnenie si však bude ešte vyžadovať veľké
úsilie. Za dôležité pritom považuje dodržanie všetkých záväzkov zo
strany Slovenska pri schvaľovaní a realizácii európskej legislatívy.
Rok 2004 ako plánovaný termín rozšírenia EÚ zostáva cieľovým
v prípade, že kandidátske krajiny splnia stanovené kritériá, uviedol
v reakcii na Martinovo vyhlásenie veľvyslanec Európskej komisie na
Slovensku Eric van der Linden.
