Povolaní, v ktorých si môže človek legálne vypiť počas práce, je minimum. Patrí medzi ne aj kňazstvo, keď duchovní prijímajú chlieb ako Kristovo telo spolu s vínom ako jeho krv. Závisť nie je namieste - ide o zanedbateľné množstvo, kňazi ho vymedzujú na zhruba pol deci za omšu či svätú liturgiu.
Víno ako krv
„Výroba chleba a vína ako matérie k premene na telo a krv Ježiša je spojená s ľudskou námahou, koncentruje v sebe prácu a utrpenie, pričom nezávisí iba od človeka, ale aj od počasia. Je to symbol utrpenia podobne, ako keď Kristus dobrovoľne vystúpil na kríž, aby sa obetoval za nás," vysvetľuje riaditeľ kancelárie gréckokatolíckej Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík.
„Ježiš počas poslednej večere povedal - jedzte moje telo a pite moju krv. Robíme to na jeho pamiatku a prostredníctvom týchto darov sú nám odpustené aj hriechy. Samozrejme, ak je to spojené s úprimným pokáním," dopĺňa ho evanjelický zborový farár z Málinca Ivan Mucha.
Istotu, že Ježiš požíval víno a nie trebárs pivo, berú z evanjelií. „Všade, kde sa opisuje posledná večera, spomína sa priamo víno. Ježiš sa o ňom vyslovuje ako o nápoji, ktorý bude piť s učeníkmi aj v nebeskom kráľovstve," tvrdí katolícky kaplán z Marianky Marek Vadrna.
Bez prídavných látok
Podľa katolíckeho farára Vladimíra Slováka zo Stožka prioritou nie je ročník, odroda, ani chuť, základné kritérium u katolíkov definuje Kódex kánonického práva: „Víno musí byť prírodné, z plodov viniča a nepokazené." Ríbezľové víno, hocako kvalitné, tak nemá šancu.
Duchovní používajú vína biele i červené, suché i sladké, podstatné je, že „takýto produkt sa vyrába len na prírodnej báze bez prídavných látok, najmä sacharózy, tanínov a podobne. Keďže nie je možné pridávať cukor, je na vinárovi, aby správne vybral odrodu, načasoval oberačku a určil optimálne spracovanie," vysvetľuje Jaroslav Ostrožovič. Na omšové vína má dekrét Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Košiciach.
Dekrét sa vydáva po prísahe u biskupa, každá katolícka diecéza ma takých výrobcov niekoľko. Centrálne dodávky na farnosti však nehrozia, kde ho kupujú, je na nich. Ponuka je na rozdiel od minulosti solídna, podľa Ostrožoviča trhu s omšovými vínami dominujú biele.
Pravoslávni len červené
Evanjelici sú menej striktní. „My si na tom až tak nezakladáme, víno často kupujeme v bežných obchodoch. V našom cirkevnom zbore to má na starosti kostolník, používame Nitrianske knieža. Dekrét netreba," vysvetľuje Ivan Mucha.
Katolíci aj evanjelici preferujú biele vína, má to praktické dôvody - červené necháva fľaky na liturgickej utierke, ktorá sa používa na prekrytie a čistenie kalicha. Zakázané však nie je.
U pravoslávnych je to inak.„Používame len červené víno, jeho farba symbolizuje krv," vysvetľuje pravoslávny kňaz zo Strážskeho Michal Džugan a dodáva, že ide o vína sladké. „Suché sa nepoužívajú, lebo u nás Kristovu krv prijímajú odmalička aj deti, a také by mali problém prijať." Nakupujú buď v obchodoch s liturgickými predmetmi, prípadne si ho vozia z blízkej Ukrajiny, Grécka a Bulharska.
Podľa Ľubomíra Petríka v Prešovskej arcieparchii dominuje víno z Tibavy, v Košickej eparchii z tokajských oblastí. Katolícky kňaz z oravskej Rabče Miroslav Lettrich vraví, že nakupujú v Spolku sv. Vojtecha, v Poľsku, „aktuálne máme víno z Veľkej Tŕne."
Mušt pre abstinentov?
Zloženie abstinentov je rôzne - askéti, úplne sa vyhýbajúci alkoholu, liečení alkoholici, ktorým by už deci mohlo spustiť recidívu, kňazi so zdravotnými problémami, prípadne alergiou na alkohol. Riešenie existuje aj pre nich - súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda v časopise Tribunál spomína cirkevnú autoritu Angela Urru. Tá uvádza, že „kňazom, ktorí nemôžu používať víno, Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti môže dovoliť používať aj vínny mušt."
Oslovení kňazi abstinentov medzi kolegami takmer nepoznajú, Petrík vie len o jednom. My sme našli dvoch - jeden trpí alergiou na alkohol, druhý je abstinujúci alkoholik. Situáciu riešia tak, že si vo víne omočia len pery.
Mucha tvrdí, že sa s kňazom, ktorý by odmietal Kristovu krv, nestretol. „Ak nemá vážny zdravotný problém, odmietanie vína počas Pánovej večere by sa priečilo Kristovmu príkazu. Vravel - kto neje moje telo a nepije moju krv, nie je ma hoden." Človek by sa tak vraj oberal o možnosť vstupu do kráľovstva nebeského.
Odmietaniu vína počas svätej liturgie nerozumie ani Džugan. „Je to služba Bohu, nejde o alkohol v pravom zmysle slova, ale o Kristovu krv." S týmto vysvetlením súhlasí aj Slovák. „Víno počas omše nie je alkohol, pre nás veriacich je to Ježišova krv."
Abstinentov medzi duchovnými nepozná ani Vadrna. „Nebohý starý spolubrat mi v kláštore rozprával o prípade, keď jedného adepta na kňazstvo museli učiť piť víno, lebo ho neznášal. Nakoniec bol z neho alkoholik. Nikto sa ním však nestane pitím na omši."
Nafúkali by?
Mnoho kňazov pendluje medzi obcami, kde majú niekoľko omší po sebe. Ak si na každej vypijú, nemôžu nafúkať? Pravoslávny kňaz Džugan to odmieta. „Podľa pravidiel môže kňaz konať len jednu svätú liturgiu denne. Ak má viaceré farnosti, Kristovo telo a krv prijíma iba raz." V policajtoch problém nevidí. „Ak by ma stopli, určite nenafúkam. Počas liturgie pijem minimum vína, aj to je riedené vodou."
Vadrna má inú skúsenosť. „Možno by som po niekoľkých omšiach nafúkal, preto pijem málo. Poznám kňaza, ktorý po troch omšiach zaspal za volantom a skončil v poli, no to bolo skôr obedom na fare, po ktorom sa mu driemalo." Polícia ho testu na alkohol ešte nepodrobila. „Ak vidia, že som kňaz, fúkať mi nedajú. Iné to bolo, keď som sa stal účastníkom nehody, tam to šlo automaticky. Kňazi nemajú výnimku, nemajú čo jazdiť pripití."
„Fúkať mi dali viackrát, predpisy platia aj pre nás," dopĺňa Lettrich, ktorý v minulosti mával aj štyri nedeľné omše. Pozitívny test na alkohol je podľa neho pri malých množstvách vylúčený.
Petrík potvrdzuje, že aj viacerí gréckokatolíci kňazi sa presúvajú medzi obcami a v nedeľu mávajú dve až tri sväté liturgie. „Mohol by to byť problém, kňazi nemajú žiadnu výnimku. Je to na ich zodpovednosti. Môžu to riešiť tak, že ich odvezie niekto z veriacich, prípadne vypijú tak málo, aby nenafúkali."
Nenakazia sa?
Kým pri katolíckej omši prijímajú Kristovu krv iba kňazi, u evanjelikov sa v rámci Pánovej večere podáva víno veriacim. „V našom cirkevnom zbore šesťkrát ročne," vraví Ivan Mucha. Podľa neho sa z približne dvoch deci vína v jednom kalichu napije 15 až 16 ľudí.
Že desiatky, prípadne stovky ľudí pijú z jedného kalicha, odôvodňuje príkazom Krista „pite z neho všetci." V mnohých krajinách však už evanjelici dostávajú víno v jednorazových kalíškoch, dôvodom je aj hygiena. Podľa Muchu to príde aj k nám, keďže občas sú problémy. „Nedávno sme u nás museli zrušiť večeru Pánovu, pretože v dedine bola žltačka a nechceli sme riskovať jej šírenie."
Gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nedostávajú víno priamo z kalicha, spolu s chlebom sa im naberá na lyžičku. Michal Džugan v tom problém nevidí. „Boh nemôže byť prenášačom chorôb, on lieči. Sú prípady malomocných, ktorí prišli k prijímaniu a nikto sa nenakazil. Poznám ľudí v balkánskych krajinách, kde sa malomocenstvo vyskytuje dodnes a tiež nevznikol žiadny problém. Je to o sile viery. Ak si niekto myslí, že Boh prenáša choroby cez prijímanie jeho tela a krvi, asi je maloverný."
Beata
Balogová
