Po večeroch varia bezdomovcom, navštevujú domovy, čistia lesy či značkujú turistické chodníky. Význam neplatenej práce robenej z nadšenia zvýraznila aj Európska únia vyhlásením roku 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva.
Mám 14 rokov, volám sa Martina a rada by som chcela pomôcť nejakému detskému domovu starať sa o detičky, ísť s nimi na prechádzky či hrať sa s nimi. Aj takým mailom sa môže začať spolupráca dobrovoľníka s tými, ktorí jeho pomoc potrebujú.
Keď Abraham Maslow vypracoval pyramídu ľudských potrieb, na jej spodok položil síce fyziologické potreby ako uspokojenie smädu, hladu či potreby tepla a bezpečia, hneď na to však nadväzujú aj sociálne potreby ako spolupatričnosť, láska, priateľstvo, pocit príslušnosti k nejakej skupine, potreba uznania, sebaúcty a sebarealizácie.
Práve tieto potreby vie dobrovoľná práca niekedy uspokojiť lepšie ako bežné zamestnanie.
„Celé dobrovoľníctvo je záležitosťou emócií. Rozum nám síce hovorí, že nemáme dostatok času ani energie na vykonávanie práce pomimo, ale ak nás v pravej chvíli osloví racionálne sformulované poslanie a narazí na niektorý aspekt nášho prežívania, dohoda je spečatená," hovorí psychologička Eva Mydlíková, vedúca Katedry sociálnej práce na Pedagogickej fakulte UK.
To najprirodzenejšie v živote
Pre mnohých je „uvedomelá činnosť z vlastnej vôle a v prospech iných" to najprirodzenejšie, čo sa dá robiť, často to ani dobrovoľníctvom nenazývajú.
„Chceli sme vytvoriť pre bezdomovcov službu, ktorá tu chýba. Bolo to pre nás prirodzené, ako keď sa niekto venuje svojmu koníčku," opisuje Nina Beňová, ktorá pomáhala pri zriaďovaní diskusného klubu pre ľudí bez domova.
V tom čase písala dizertačnú prácu o bezdomovectve, táto práca bola teda pre ňu aj určitou formou výskumu.
Inou kategóriou dobrovoľníkov sú ľudia, ktorí prežili symptómy cieľovej skupiny sami na sebe alebo svojich blízkych.
"Nájdeme ich najčastejšie medzi zdravotne znevýhodnenými ľuďmi či ľuďmi trpiacimi závislosťami alebo týraním. Tam je potom motiváciou dobrovoľníka dokončiť niečo, čo už nestihol so svojím blízkym, odovzdať svoje skúsenosti s priebehom ochorenia a formami vysporiadania sa s ním," dodáva Mydlíková.
Keď opadne nadšenie
Motívy a očakávania dobrovoľníkov
pocit naplnenia a zmysluplnej obete (25 %),
láska k blížnemu, dávanie a prijímanie milosrdenstva (29 %),
pocit užitočnosti a potrebnosti (15 %),
vytváranie a prijímanie sociálnych kontaktov (12 %),
získanie istých skúseností (8 %),
citové a vedomostné obohatenie (7 %),
možnosť vykonávať zmeny v spoločnosti (3 %),
objavenie novej skrytej dimenzie v sebe (1 %).
Zdroj: Mydlíková, Eva. a kol.2002. Dobrovoľníctvo na Slovensku alebo Čo si počať s dobrovoľníkom
Dobrovoľnícka práca však nemusí prinášať len zadosťučinenie. „Človek si myslí, že zmení svet, ale nie je to tak. Pripadáte si hrozne dôležito a potrebne.
Ale iba určitú chvíľu - väčšinou tri mesiace, potom toto obrovské nadšenie opadne. Mnohí ľudia s tým v tejto fáze jednoducho prestanú," opisuje Zuzana Wojatschková, ktorá vyštudovala sociálnu prácu a pracuje pre Úsmev ako dar. Zdôrazňuje, že aj dobrovoľník je obmedzovaný pravidlami, príkazmi, ktoré musí dodržiavať.
Jednak sú to požiadavky zo strany organizácie, pod ktorou dobrovoľníctvo vykonávate, ale taktiež zo strany inštitúcie, ktorú ako dobrovoľník navštevujete.
„Dobrovoľníctvo ako každá iná práca zahŕňa také neskutočné množstvo byrokracie, že na samotnú prácu dobrovoľníka vám často nezostávajú sily, ba dokonca ani chuť," tvrdí Wojatschková.
Hoci zistila, že väčšina ilúzií, s ktorými začínala, je nereálna, stále vníma túto prácu ako emocionálne obohacujúcu. Pre ďalšiu z „anjelov" spolupracujúcich s Úsmevom, Silviu Kováčovú je motiváciou jej práce pre detské domovy to, že sama ako niekdajšia „domováčka" na vlastnej koži pociťovala, aké to je cítiť záujem druhého, dôveru, byť pre niekoho kamarátom, nielen niekým, o koho sa treba starať.
Altruizmus ako životná potreba
Niekedy sú dobrovoľníci obviňovaní z riešenia si vlastných frustrácií. „No skôr to býva naopak. Človek, ktorý sa v danom momente cíti šťastný, sa dokáže oveľa rýchlejšie rozhodnúť pre dobrovoľníctvo než ten, ktorý je nešťastný alebo apatický. Takíto ľudia mávajú depresívnu náladu a tá málokedy vedie k akejkoľvek aktivizácii," hovorí Mydlíková.
Psychoanalytik Carl Jung sa však vyjadril, že altruizmus je vlastne transformovaná agresivita. „Tento výrok sa mne ako chronickej dobrovoľníčke síce nepáčil, ale niečo na tom bude," pripúšťa Mydlíková. Ako vysvetľuje, stretáva sa aj s ľuďmi, ktorí dobrovoľnícku prácu vykonávajú nad svoje kapacity, na úkor seba, svojich blízkych, ale nakoniec najmä na úkor klientov.
So spasiteľským syndrómom sa nemusíme stretnúť len v cirkevných organizáciách, ale môžeme ho vidieť všade tam, kde sa pohybujú najmä sociálne odkázaní klienti. Títo „spasitelia" sú vlastne utajení agresívni ľudia, ktorí presadzujú seba, ktorí sa konečne chopili moci a pod rúškom „páchania dobra" na bezmocných klientoch uspokojujú svoje mocenské túžby. „Tiež sa ojedinele stáva, že napríklad detské organizácie sú vyhľadávané pedofilne orientovanými jedincami," dodáva Mydlíková.
Sme poslední
Hoci je dobrovoľníctvo u nás na vzostupe, stále zaostávame v porovnaní s vyspelými krajinami.
„V USA patrí dobrovoľníctvo k prirodzenej súčasti života väčšiny obyvateľov, berie sa vážne pri uchádzaní sa o štúdium či štipendium na vysokej škole aj pri uchádzaní sa o zamestnanie," hovorí Jana Vlašičová, projektová manažérka C.A.R.D.O. , ktorej poslaním je rozvoj dobrovoľníctva na Slovensku.
Podľa prieskumu uskutočneného v roku 2001 medzi európskou dvadsaťštvorkou Slovensko obsadilo najnižšiu priečku v tabuľke podielu dobrovoľníckej práce na príjmoch neziskového sektora. Našinci sú ochotnejší - keď už - prispieť na dobrú vec finančne.
Ako však zdôrazňuje Vlašičová, ak sa človek pevne rozhodne pomôcť dobrej veci alebo inému človeku, nemôže ho odradiť ani to, že si jeho sused alebo priateľ klopká pri zmienke o dobrovoľníctve na čelo.
„Obrovské množstvo dobrovoľníkov vytvára nevyčísliteľné spoločenské hodnoty," zdôrazňuje Mydlíková.
Prerušená tradícia
Dobrovoľníctvo sa začalo u nás vyvíjať už od stredoveku, najčastejšie v nadväznosti na aktivity katolíckej cirkvi. Vznik Československa znamenal obrovský stimul pre jeho rast, totalitné vojnové roky však jeho rozvoj pribrzdili. Po krátkom povojnovom oživení boli na dlhé roky dobrovoľnícke aktivity kontrolované, regulované a organizované komunistickým režimom. Dobrovoľníctvo bolo za socializmu „vynútené" - sobotné upratovania či zemiakové brigády boli prakticky povinné. Po roku 1989 sa však začala rozvíjať aj táto oblasť v rámci tretieho sektora.
Na internetovej stránke www.dobrovolnictvo.sk je dnes registrovaných 233 dobrovoľníckych organizácií, o takmer stovku viac ako koncom roku 2009.
Posledné prieskumy (Alžbeta Brozmanová Gregorová and Alžbeta Mračková) hovoria, že do dobrovoľníctva sa zapája niečo medzi 13 - 46 percentami obyvateľov Slovenska. Okrem študentov sú to hlavne seniori.
Podľa správy Dobrovoľníctvo na Slovensku, ktorú v roku 2009 vydalo Európske centrum dobrovoľníctva, medzi dobrovoľníkmi mierne prevažujú ženy. Tie viac pracujú v sociálnej oblasti, muži napríklad v oblasti vzdelávania či životného prostredia.
Autor: FOTO: SITA

Beata
Balogová
