BRATISLAVA. „Prv než sa dokáže, že činy pána prezidenta sú zradou na našej spoločnej vlasti, vyzýva vláda Michala Kováča, aby zvážil svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii a odstúpil.“
Vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara z októbra 1995, ktoré exprezident Kováč cituje vo svojej knihe Pamäti, vystihuje vzťah, ktorý s Mečiarom mali. Hoci kniha prináša o Mečiarovi nové informácie, šéf HZDS tvrdí, že ju čítať nebude. Na konci roka ju dostal aj prezident Ivan Gašparovič, dlhé roky dvojka HZDS. Či si knihu už pozeral, jeho hovorca nevedel.
Michal Kováč od štvrtka leží na jednotke intenzívnej starostlivosti na Kramároch. „Jeho stav je stabilizovaný, je mimo ohrozenia života,“ povedala hovorkyňa nemocnice pre SITA.
Kováčova veta po sedemnástich rokoch
Ak sa ľudia v zložitých časoch, ktorým sa neskôr hovorí, že boli historické, dostanú na dôležitý štátny post, majú dve povinnosti. Mali by funkciu vykonávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
A neskôr by o tom mali vydať vlastné svedectvo. Michal Kováč ako jeden z mála si obe tieto povinnosti splnil.
Korunný svedok
Po knihe – rozhovore s Martou Vančovou, ktorá vyšla v roku 1999 pod názvom Občan prezident, a po zbierke spomienok ľudí z okolia prezidenta Nový štát a jeho prvý muž z roku 2003, vydal exprezident aj Pamäti.
Svoj príbeh prerozprával spôsobom, ktorý mu je vlastný a ktorý pozná každý, kto si ho pamätá pri výkone funkcie. Je to spôsob dôkladný a nanajvýš svedomitý. Pre historikov i pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o kľúčové, historické okamihy Slovenska, sú Kováčove Pamäti predovšetkým výpoveďou korunného svedka o rokoch porevolučných a deväťdesiatych.
Príslušníci generácie, ktorá posledné desaťročie minulého storočia zažila ešte v útlom veku, budú šokovaní tým, čo sa tu vtedy dialo. Veď s odstupom rokov už aj pamätníkom pripadajú opisované udalosti ako neuveriteľné.
Nechce sa mi veriť, že keď človek spraví nejaký morálne nevyhnutný skutok, môže sa to skončiť negatívne.
Michal Kováč
Dve možnosti prezidenta
Citáty z knihy
V lete 1993 sa Kováč spýtal premiéra, ako chce vládnuť bez koaličného partnera. Mečiar odvetil: „Vy ste zabudli, že keď nebudem ja, nebude Slovensko?“ Po návšteve pápeža Jána Pavla II. sa kardinál Korec pokúsil uzmieriť prezidenta a premiéra. Na jeho otázku, čo má povedať pápežskému nunciovi, Mečiar reagoval: „Dohodli sme sa, že sa prestaneme medzi sebou klbčiť.“ Gašparovič na jeseň 1995 povedal: „Myslíš, že za únosom je Ivan Lexa? Ja by som to tak na sto percent netvrdil. Možno je to tak na 90 percent.“
Dôveryhodným korunným svedkom o období, keď bol prezidentom, sa Michal Kováč stal aj vďaka tomu, že v čase, keď si plnil povinnosti hlavy štátu, bol korunným svedkom „metód vládnutia Vladimíra Mečiara“. Kováč túto rolu nehľadal a ani sa o ňu neusiloval. Jednoducho si ho našla.
Krátko po zvolení do funkcie prezidenta verejne prezentoval postoj, že jeho proti Mečiarovi nikto nedostane.
Bývalému premiérovi a predsedovi HZDS však stačil rok na to, aby si Kováč musel vybrať jednu z dvoch možností: Buď zhanobiť seba a svoj úrad poslušnosťou jednému mimoriadne neštandardnému politikovi, alebo sa stať terčom útokov tohto politika.
To, že si Kováč vybral druhú možnosť, mu slúži ku cti, lebo za svoju voľbu musel zaplatiť. Na dlhé roky sa stal najprenasledovanejším politikom krajiny.
Kto počas tretej Mečiarovej vlády hoci len krátko – ako napríklad Berthold Kohler z denníka Frankurter Allgemeine Zeitung – pobudol na Slovensku, nemohol prehliadnuť to podstatné: Mečiar bojoval ako s nepriateľom s každým, kto si bránil autonómiu a nepodriaďoval sa jeho vôli.
„Jednou z mála inštitúcií, ktorá sa vzoprela Mečiarovej mánii na kontrolu, je prezident,“ napísal Kohler a dodal, že Kováč, niekdajší spoluzakladateľ HZDS, odporom proti autokratickému predsedovi vlády prerástol sám seba.
Morálne nevyhnutné
O kom písal Čo robia dnes
Vladimír Mečiar –po prehratých voľbách zostáva vo veku 68 rokov šéfom HZDS. Ivan Gašparovič – druhé funkčné obdobie je prezidentom. Ľudovít Hudek – figuruje vo firmách, ktoré sa zaoberajú nehnuteľnosťami. Jedna z nich je za developerským projektom Jégého alej v Bratislave. Ivan Lexa – jeho rodina ovláda niekoľko hotelov. Majú rozsiahle podnikateľské aktivity. V Pezinku im patrí dostihový areál, najnovšie sa zaoberajú aj vinárstvom .
Hviezdna chvíľa Michala Kováča, ktorá z neho urobila politika prezidentského étosu, prišla v marci 1994, keď v parlamentnom prejave sformuloval zásadné výhrady proti spôsobu Mečiarovho vládnutia.
Jeho upozornenie, že „moc sa musí legitimovať nepísanými, v spoločnosti uznanými princípmi politických mravov“, vtedy ešte nepochopila väčšina oprávnených voličov.
Preto sa po predčasných voľbách Mečiar vrátil. Ale aj preto, čo všetko robil proti vzdorujúcemu prezidentovi, sa v parlamentných voľbách 1998 už proti nemu postavila väčšina voličov. Kováč má na tom významný podiel.
Prezident pred sedemnástimi rokmi musel často odpovedať na otázku, či jeho parlamentné vystúpenie vôbec malo zmysel, keď voliči vrátili autokratického politika do funkcie predsedu vlády.
Prezident vtedy aj teraz opakuje vetu, ktorá by sa pri troche prajnosti dala označiť za Kováčovu: „Nechce sa mi veriť, že keď človek spraví nejaký morálne nevyhnutný skutok, môže sa to skončiť negatívne.“ Bolo by skvelé pre verejný život, keby si aj ďalší túto vetu osvojili. Ak politici vo funkcii robia morálne nevyhnutné skutky, nemôže sa to pre republiku skončiť zle.
Mečiar: Nech prizná vlastné hriechy
Knihu pamätí poslal exprezident Kováč aj Ivanovi Gašparovičovi.
BRATISLAVA. „Bolo by dobré, keby sa pán Kováč chválil vlastnou prácou a priznal vlastné hriechy,“ reaguje na vydanie pamätí exprezidenta Michala Kováča šéf HZDS Vladimír Mečiar. Tvrdí, že knihu nečítal a ani to nemieni spraviť, lebo sa zaujíma len o hodnotnú literatúru.
Kováč už pri decembrovom uvádzaní knihy povedal, že Mečiarovi ju poslielať nebude, aby to nevyznelo ako provokácia. Poslal ju však súčasnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý sa v kritickom roku 1994 stal predsedom parlamentu. „Prezident knihu dostal koncom roka,“ potvrdil hovorca Marek Trubač. Či ju čítal a čo na ňu hovorí, nevedel.
Novým faktom z Kováčovej knihy je spomienka na noc 31. augusta 1995, keď Kováč vycestoval do Rakúska za synom, ktorého tam zavliekli. Na hranici sa stretol s vtedajším ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom, vo vedľajšej miestnosti mal byť Mečiar. „Uvedené tvrdenie je lož,“ reaguje predseda HZDS.
Bývalá podpredsedníčka Mečiarovej vlády Katarína Tóthová si knihu prečíta. „Určite, keď ste ma na ňu upozornili.“ Tóthová bola šéfkou parlamentej komisie na vyšetrenie ústavnej krízy z roku 1994. Okolnosti fungovania komisie včera komentovať nechcela.
Matúš Burčík
Premiérka volala, že je zvedavá
Na knihe niekdajšieho prezidenta Michala Kováča spolupracoval jeho bývalý hovorca a spisovateľ ANTON BALÁŽ. Tvrdí, že je to čítanie aj pre Mečiara.
Máte už nejaké reakcie od osobností, ktoré by o knihu prejavili záujem?
„Na reakcie je ešte priskoro. Prezident knihu rozposlal politikom, o ktorých sa v nej hovorí, aj mnohým iným. Napríklad premiérka Iveta Radičová mu volala, že je na knižku veľmi zvedavá. Prezident dostáva mnoho pozvaní na prezentáciu knihy. Všetko však závisí najmä od jeho zdravotného stavu. Ten sa opäť zhoršil, včera ho znova hospitalizovali.“
Vladimírovi Mečiarovi knihu posielať nechcel. Predseda HZDS tvrdí, že ju nečítal a ani nebude. Veríte mu?
„Prezident Mečiarovi od istej chvíle neverí nič a nikdy mu už veriť nebude. To je aj moje stanovisko. Na druhej strane si myslím, že knižka by mohla byť pre Mečiara aj užitočná. My sme sa snažili vo všetkom držať faktov a vychádzať z reality. Zostať v racionálnej polohe, bez osobných emócií. A to platí aj o takých ľuďoch, ako je Ivan Lexa. Ten únos je totiž stále otvorená rana.“
Ako prebiehala príprava knihy a aká bola spolupráca s exprezidentom?
„Navrhol som, že by to mohlo byť vo forme príbehu, aby sa to lepšie čítalo. On návrh akceptoval. Ďalej sme postupovali tak, že sme sa stretávali, raz, dvakrát za týždeň a preberali sme obsah. A tak to rástlo. Prezident si každú kapitolu vždy prečítal, robil rôzne poznámky, doplnky. Celkom dobre to išlo.“
Koľko trvalo napísanie knihy?
„Zhruba od minulej jesene, to znamená asi rok, to bola taká intenzívna spolupráca.“
Ako sa kniha doteraz predáva?
„Náklad bol na začiatku 2500 výtlačkov. Vieme, že v Bratislave sa predáva dobre, bolo aj veľa objednávok cez internetové portály. Žiaľ, robili sme to už narýchlo. Vyšlo to až 16. decembra, to bol vlastne posledný termín pred Vianocami. Keby sme mali dva, tri týždne navyše, určite by to bolo lepšie a bola by aj lepšia propagácia.“
Matúš Burčík

Beata
Balogová
