Najviac zrážok pribudlo minulý rok na južnom Slovensku, relatívne najsuchšie počasie malo stredné Považie a Záhorie.
BRATISLAVA. Minulý rok bol na Slovensku najdaždivejší za posledných 130 rokov. Vyplýva to z údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Nezvyčajný prídel zrážok podľa meteorológa Pavla Faška Slovensku zabezpečilo prúdenie zo severu Európy na juh. V Stredomorí sa vzduch ohrieval, čím vznikala tlaková níž, ktorá do strednej Európy priniesla výdatné dažde.
Najdaždivejší rok Kedy napršalo najviac 1. 2010 - 1255 mm 2. 1937 - 1015 mm 3. 1926 - 945 mm 4. 1965 - 942 mm 5. 1903 - 918 mm
V priemere padlo minulý rok na Slovensku 1255 milimetrov zrážok. V porovnaní s normálom, ktorý je na Slovensku 762 mm, tak vlani napršalo o 65 percent viac. Tak veľa dažďa a snehu slovenskí meteorológovia v jednom roku ešte nenamerali. Priemerný úhrn zrážok pritom sledujú od roku 1881.
Výnimočnosť minulého roka vidno aj v porovnaní s druhým najdaždivejším rokom v histórii meteorologického sledovania na Slovensku. V roku 1937 napršalo 1015 mm zrážok, čo je o 240 milimetrov menej ako v rekordnom roku 2010.
Oproti normálu pribudlo najviac dažďa na juhu Slovenska, od Nových Zámkov cez juh stredného až po juhovýchod.
Potvrdzuje to aj výsledok nameraný v meteorologickej stanici v Lontove v okrese Levice. Padlo tam približne toľko zrážok, ako bol celoslovenský minuloročný priemer, čo pre túto stanicu znamená až trojnásobok oproti jej priemeru.
Nadmerná vlaha podľa meteorológa na južnom Slovensku spôsobila nižšiu úrodu, pretože polia boli dlho pod vodou.
Najsuchšie na západe Ako vždy, v absolútnych číslach najviac zrážok priťahovali hory. Na Lomnickom štíte padlo 2118 milimetrov a v Jasnej pod Chopkom 2075 milimetrov.
Relatívne najsuchšie bolo na strednom Považí. Meteorológovia v Zubáku v okrese Púchov zaznamenali len 837 milimetrov zrážok, čo je o percento pod normálom tamojšej stanice.
Najmenej zrážok namerali v bratislavských Jarovciach (741 mm) a v Skalici (750 mm).
Najteplejší z daždivých Napriek tomu, že v roku 2010 padlo najviac zrážok, bol tento rok podľa Faška zároveň „paušálne“ najteplejší z daždivých rokov.
„Podľa 16 meteorologických staníc na Slovensku bol rok 2010 o 0,5 °C teplejší ako dlhodobý priemer z obdobia 1961 až 1990 a asi o 0,7 stupňa teplejší ako dlhodobý priemer z obdobia 1901 – 1990,“ vysvetľuje meteorológ Milan Lapin.
Faško pripomína, že počas predchádzajúcich rekordne daždivých rokov nezriedka klesla teplota pod dlhodobý teplotný priemer.
Celkovo bol tento rok 25. najteplejší od roku 1901. „To ho zaraďuje medzi teplotne nadnormálne roky,“ komentuje Lapin.
Globálne bolo teplo
Vysoké priemerné teploty vo svete potiahlo minulý rok najmä počasie v Arktíde, v Kanade, v strednej Ázii a vo východnej Európe.
BRATISLAVA. Z celosvetového pohľadu bol minulý rok podľa meteorológa Milana Lapina najteplejší od roku 1998.
Podľa výsledkov meraní medzinárodných meteorologických stredísk sa odchýlka od dlhodobých priemerov globálnej teploty pohybuje v rozmedzí od 0,48 do 0,67 stupňa Celzia.
Priemerná globálna teplota pre obdobie rokov 1961 až 1990 je približne 15 stupňov. „Na severnej pologuli bol rok 2010 pravdepodobne najteplejší, na južnej pologuli bol štvrtý až šiesty najteplejší od roku 1850,“ spresňuje Lapin.
Dodáva, že dvanásť historicky najteplejších rokov od roku 1880 bolo po roku 1990. Pod celosvetovo výrazne teplý rok sa podpísala najmä vyššia priemerná teplota v Arktíde, v Kanade, v strednej Ázii a vo východnej Európe.
„Miestami bol ročný priemer teploty aj o štyri stupne nad dlhodobým priemerom,“ vysvetľuje Lapin.
Ján Krempaský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
