Vláda šetrila a snažila sa o priehľadnosť. Voliči však mohli vnímať najmä to prvé.
BRATISLAVA. Príkaz zverejniť všetky zmluvy štátu na internete, nižšie platy ústavných činiteľov, zmrazený rast miezd v štátnej správe, snaha šetriť a pomalšie zadlžovať krajinu.
Aj tak plnila svoje sľuby vláda Ivety Radičovej po 9. júli, keď ju prezident vymenoval. Prvé riešenia, ktoré musela prijímať, sa však týkali povodní. Za prvý polrok robila aj kroky, ktoré časť voličov určite nepotešili.
Naprávali len niečo Čo sa podarilo podmienkou platnosti zmlúv so štátom už je, že musia byť zverejnené na internete, predĺžiť materskú, znížiť platy ústavných činiteľov, obnoviť ministerstvo životného prostredia, zastaviť rast nezamestnanosti.
Radičovej vláda aspoň čiastočne zmiernila sporný jazykový zákon z čias svojej predchodkyne, snaží sa zachrániť Slovenskú televíziu jej zlúčením so Slovenským rozhlasom, posilnila aj našu vojenskú misiu v Afganistane
Obnovila ministerstvo životného prostredia, čo privítali ekologickí aktivisti, uvalila 80percentnú daň na zisky z predaja emisií, aby sa nezopakoval ich podozrivý predaj z čias Ficovej vlády.
Predĺžila sa materská, vláda zachovala aj vianočný príspevok pre dôchodcov, hoci predtým ho pravica označovala za nesystémový krok.
Nepopulárne kroky DPH vláda zvýšila z 19 na 20 percent, prehodnocuje financovanie výstavby diaľnic, čo ju môže zlacniť, ale zároveň aj spomaliť.
Od nového roka zdraželi cigarety, niektoré pohonné látky či teplo pre domácnosti. Premiérka Iveta Radičová hovorí, že vláda naplno nefunguje pol roka, ale len necelých päť mesiacov, keďže vládny program parlament schválil až v auguste.
Odvtedy podľa nej poslanecká snemovňa prijala okolo 120 zákonov či ich noviel na návrh vlády. „Legislatívna procedúra trvá minimálne štyri a pol mesiaca,“ povedala SME.
Spory videl každý Koalícia, ktorú tvoria štyri veľké strany a s nimi aj štvorica poslancov z OKS a rovnaký počet zo združenia Obyčajní ľudia, sa už v prvom polroku dostala aj na pokraj pádu.
Najskôr sa prekvapivo vzbúrila časť poslancov KDH a nepodporila zvýšenie spotrebnej dane na pivo. V zákulisí sa začalo špekulovať, či časť koalície nepodľahla tlaku lobistov a pivovarníkov.
Vzápätí prišla rana, ktorá sa dá porovnať len s rokom 2000, keď predseda koaličnej SDĽ Jozef Migaš hlasoval s vtedajšou opozíciou za odvolanie premiéra Mikuláša Dzurindu a tým aj za pád vlády.
Štyria až šiesti koaliční poslanci sa rozhodli, že dajú v tajnej voľbe hlasy kandidátovi poslanca Smeru na generálneho prokurátora Dobroslavovi Trnkovi, hoci premiérka predtým pohrozila demisiou a teda pádom celej vlády.
Koalícia sa bude snažiť dovládnuť do júna 2014 s vedomím, že časť poslancov môže vládu kedykoľvek položiť.
Čo nestihli
Kliknite - obrázok zväčšíte.
