Povedala to počas dnešného stretnutia jedna z autoriek právnej normy Katarína Tóthová, ktorá si na tlačovú besedu HZDS pozvala generálneho riaditeľa sekcie rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Petra Guráňa.
Obaja sa napriek rôznym stanoviskám vo výklade zákona a možnosti jeho realizácie zhodli na prospešnosti právnej normy. Guráň zopakoval svoje výhrady, že totiž prostriedky fondu by mali byť rozdelené na okresné úrady a nie centralisticky spravované. Spomenul, že náhradné výživné sa v súčasnosti vypláca z dávok sociálnej pomoci, mesačne asi 4000 rodinám, ktoré sú v hmotnej núdzi. Práve to je obmedzenie, ktoré chceli poslankyne parlamentu pri zabezpečení financií na výchovu a výživu detí odstrániť.
Základný vklad, získaný z privatizačných prostriedkov, by mal naplniť fond na vyplácanie náhradného výživného sumou vo výške 1,5 miliardy Sk. Z úrokov by sa podľa odhadov Tóthovej vyplácalo približne 20 až 25 miliónov Sk ročne a päť miliónov by stála administratíva vybavovania celej agendy. Pri výnosoch okolo 100 miliónov korún ročne by bolo možné uvažovať aj o zvýšení limitu veku dieťaťa pre vyplácanie výživného z doterajších 16 rokov až na celé obdobie prípravy na budúce povolanie, vrátane vysokej školy. Navyše by sa mohla riešiť aj situácia v detských domovoch. Preto autorky zákona, z ktorých bola na tlačovej besede prítomná aj Ľudmila Mušková, nesúhlasia s tvrdeniami o krátkodobom pôsobení projektu na zlepšenie sociálnej situácie detí v neúplných rodinách.
*pm som
