BRATISLAVA. Politici a úradníci by mali za svoje rozhodnutia zodpovedať v plnej miere a aj vlastným majetkom.
Zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov „vrátane politikov“ je podľa premiérky Ivety Radičovej z SDKÚ jednou z hlavných priorít vlády na tento rok a nebránia sa mu ani ľudia z ďalších koaličných strán. Ako bude zodpovednosť vyzerať v praxi, zatiaľ nie je jasné.
„Vláda ešte dolaďuje presné znenie návrhu tohto zákona. Predsedníčka vlády ho ešte potrebuje prediskutovať aj v rámci koalície. Verejnosť o jeho znení budeme informovať v najbližšom čase,“ povedal premiérkin hovorca Rado Baťo.
Podľa informácií SME sa návrhom zaoberá spolu s premiérkou a ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou z SDKÚ aj predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka z KDH. Návrh by mohol platiť už od júla.
Môžu sa poistiť Práve Procházkov návrh by mal byť základom vládneho. Vychádza z troch zásad:
Prvou je zodpovednosť za porušenie povinnosti pristupovať k verejným zdrojom „s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára“. Druhou, že spôsobené škody môže uhradiť aj poisťovňa, ak sa proti nim poistia. Treťou, že náhradu škody navrhuje generálny prokurátor v mene štátu alebo samosprávy súdu, ktorý o nej rozhodne. Za kolektív sa neskryjú
Čo sa chystá
Škody zaplatia
aby mali úradníci štátnej správy, samospráv a politici vyššiu hmotnú zodpovednosť než do výšky štyroch platov, aby za škody mohli ručiť aj svojím poistením, aby od nich škody mohol vymáhať súd na návrh generálneho prokurátora aj po podnetoch NKÚ či ÚVO.
Zodpovedné by však podľa návrhu mali byť aj kolektívne orgány, akými sú aj vláda, parlament či mestské zastupiteľstvá. Škodu by nahrádzali ich členovia, ktorí za rozhodnutie, ktoré spôsobilo škodu, hlasovali.
Doteraz úradníci ručili za škody podľa Zákonníka práce a nahrádzali ich do výšky štyroch platov.
Hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov už podporil predseda KDH Ján Figeľ. „S princípom, aby pracovníci štátnej a verejnej správy znášali hmotnú zodpovednosť, súhlasíme,“ povedal aj predseda klubu SaS Jozef Kollár. Presné znenie je podľa neho vecou dohody.
Škodu spôsobenú štátu je možné často len ťažko vyčísliť. Napríklad v prípade nástenkového tendra nie je jasné, koľko peňazí z neho bolo využitých nehospodárne.
Jednoduchšie je to napríklad v prípade emisnej kauzy. Obchodníci z garážovej firmy Interblue Group kúpili od štátu emisné limity po 5,05 eura za tonu a predali ich po 8,20 eura. Rozdiel a teda aj škoda štátu by mohli byť vyčíslené aj na viac ako 47 miliónov eur.

Beata
Balogová
