Bratislava dlhuje toľko, že si už nemôže požičať

BRATISLAVA. Krajské mestá sú v ťažkej ekonomickej situácii. Dlhy vysoko presahujú desať miliónov eur a na splatenie by padla tretina až polovica ich ročných bežných príjmov.

Najhoršie je na tom Bratislava, ktorej dlh 128 miliónov eur opäť presiahol zákonom stanovenú hranicu 60 percent z bežných príjmov. „Znamená to, že Bratislava už nemôže čerpať žiaden nový úver," vysvetľuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.

Krízový chod v Trenčíne

Päťdesiatpercentnú hranicu prekročil Trenčín, kde chýbajú peniaze aj na výplaty pre úradníkov. Mesto hneď po komunálnych voľbách zvýšilo trojmiliónový kontokorentný úver na tento rok o ďalší milión.

„Urobíme všetko pre to, aby sme mesto nezadlžovali. Budeme tvrdo šetriť. Nezaručujeme však, že nepristúpime v tomto roku aj k preklenovacím úverom," povedal nový primátor Trenčína Richard Rybníček (nezávislý). S ďalšími úvermi ráta aj väčšina ostatných krajských miest.

Prešov chce z 1,4­miliónovej pôžičky spolufinancovať projekty z eurofondov, Trnava plánuje za 1,2 milióna eur od banky zaplatiť rekonštrukciu škôl a sociálnych zariadení.

Úver na úver

Bratislava dokonca uvažuje o novom úvere na splatenie staršej pôžičky, najprv však musí zadlženosť stlačiť pod spomínanú hranicu.

„Rezervy sa hľadajú najmä vo vlastnej réžii mesta, nedotknú sa jeho základných funkcií a služieb jeho občanom," ubezpečuje hovorca magistrátu Michal Stuška.

Veľké problémy s finančnou disciplínou majú aj menšie mestá. Podľa Analýzy finančnej stability obcí, ktorú v novembri zverejnilo INEKO, nespĺňalo v roku 2009 zákonné podmienky pre výšku dlhu až 140 miest a obcí.

Napriek veľkým finančným problém sa však v analýze konštatovalo i toto: „Najväčšie mestá vlani s výnimkou Bratislavy ešte stále hospodárili fiškálne zodpovednejšie ako štát."