BRATISLAVA. Krajské mestá sú v ťažkej ekonomickej situácii. Dlhy vysoko presahujú desať miliónov eur a na splatenie by padla tretina až polovica ich ročných bežných príjmov.
Najhoršie je na tom Bratislava, ktorej dlh 128 miliónov eur opäť presiahol zákonom stanovenú hranicu 60 percent z bežných príjmov. „Znamená to, že Bratislava už nemôže čerpať žiaden nový úver," vysvetľuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.
Krízový chod v Trenčíne Zadlženosť Krajské mestá
Bratislava
Dlh: 128,49 milióna eur
Percento z príjmov: 62,4 % Trnava
Dlh: 14,4 milióna eur
Percento z príjmov: 38 % Trenčín
Dlh: 14, 818 milióna eur
Percento z príjmov: 51,33 % Banská Bystrica
Dlh: 12,035 milióna eur
Percento z príjmov: 30,46 % Nitra
Dlh: 15,484 milióna eur
Percento z príjmov: 39.8 % Prešov
Dlh: 21,4 milióna eur
Percento z príjmov: 48 % Žilina neodpovedala Košice neodpovedali stav k 31. 12. 2010
Päťdesiatpercentnú hranicu prekročil Trenčín, kde chýbajú peniaze aj na výplaty pre úradníkov. Mesto hneď po komunálnych voľbách zvýšilo trojmiliónový kontokorentný úver na tento rok o ďalší milión.
„Urobíme všetko pre to, aby sme mesto nezadlžovali. Budeme tvrdo šetriť. Nezaručujeme však, že nepristúpime v tomto roku aj k preklenovacím úverom," povedal nový primátor Trenčína Richard Rybníček (nezávislý). S ďalšími úvermi ráta aj väčšina ostatných krajských miest.
Prešov chce z 1,4miliónovej pôžičky spolufinancovať projekty z eurofondov, Trnava plánuje za 1,2 milióna eur od banky zaplatiť rekonštrukciu škôl a sociálnych zariadení.
Úver na úver Bratislava dokonca uvažuje o novom úvere na splatenie staršej pôžičky, najprv však musí zadlženosť stlačiť pod spomínanú hranicu.
„Rezervy sa hľadajú najmä vo vlastnej réžii mesta, nedotknú sa jeho základných funkcií a služieb jeho občanom," ubezpečuje hovorca magistrátu Michal Stuška.
Veľké problémy s finančnou disciplínou majú aj menšie mestá. Podľa Analýzy finančnej stability obcí, ktorú v novembri zverejnilo INEKO, nespĺňalo v roku 2009 zákonné podmienky pre výšku dlhu až 140 miest a obcí.
Napriek veľkým finančným problém sa však v analýze konštatovalo i toto: „Najväčšie mestá vlani s výnimkou Bratislavy ešte stále hospodárili fiškálne zodpovednejšie ako štát."
