Mestá si zverejňovanie informácií vysvetľujú rôzne. Ani zákon nezaručuje, že sa verejnosť dozvie o podrobnostiach zmlúv, uzatváraných samosprávami.
BRATISLAVA. Hoci mestá a obce musia od začiatku roka povinne zverejňovať všetky uzatvorené zmluvy, neznamená to, že verejnosť sa automaticky dozvie aj o všetkých podrobnostiach.
Zákony ďalej ukladajú chrániť osobné údaje, obchodné či bankové tajomstvo. Spôsob, ako zverejňovať zmluvy zatiaľ nie je jednotný, niektoré mestá tak zverejňujú viac informácií než iné.
Chýba výklad
Kým Piešťany zverejnili v zmluve o sociálnej pomoci pre nevládnu ženu jej celé meno, dátum narodenia i adresu, v Martine ostáva druhá zmluvná strana vďaka čiernej fixke skrytá. Verejnosť sa dozvie, že mesto prenajalo parkovaciu zábranu či hrobové miesto, no už nie komu.
V prípade Piešťan môže ísť o problematické zverejnenie osobných údajov, martinský prístup zas oslabuje zmysel verejných zmlúv.
„Pri fyzických osobách by malo ostať aspoň meno a priezvisko, pri podnikateľoch a právnických osobách nie je dôvod anonymizovať nič," myslí si právnik Vladimír Pirošík. Upozorňuje, že zákon zverejňované údaje nešpecifikuje a spresnenie pre samosprávy by mal vydať Úrad na ochranu osobných údajov.
S otvorenosťou voči občanom sa po novom musia zaoberať aj v banke, píše Konštantín Čikovský
Kto nemusí, nezverejní
Rozdielny prístup pri sprístupňovaní informácií sa ukázal, keď televízia Markíza nedávno požiadala dvadsať miest sprístupniť zoznam ľudí, ktorým predali byty. Viaceré váhali, odmietli dve - Bratislava a Žilina.
Otvorenosť sto najväčších samospráv hodnotila na jeseň Transparency International Slovensko. Najhoršie obstáli Zlaté Moravce, Smižany a Krompachy, ktoré získali v hodnotení otvorenosti len niečo cez dvadsať percent.
Majetkové priznanie primátorov zverejnilo vlani samo od seba len šesť miest zo sto, zoznamy prideľovaných bytov tri mestá a zmluvy a faktúry desať miest.
Mesto Košice si muselo požičať na výplaty a prevádzku. Koľko pôžičká stála, tají.

Beata
Balogová
