BRATISLAVA.
Strana prichádza s výzvou v čase, keď sa na školách konajú zápisy prvákov. Bugárovci argumentujú, že každý človek rozmýšľa vo svojom materinskom jazyku a základné informácie, na ktorých má stavať v budúcnosti, získava od šiesteho do pätnásteho roka života. „Ak ten druhý jazyk, ktorý neovláda 100-percentne bude tým jazykom, ktorým bude prijímať základné vedomosti, môže sa stať, že na základe toho, že ten druhý jazyk nechápe tak dobre, nepochopí učivo,“ povedala na dnešnej tlačovej konferencii krajská predsedníčka Mostu-Híd a vedúca odbornej skupiny pre školstvo v strane Alžbeta Ožvaldová.
Strana však trvá na tom, aby sa deti v národnostných školách naučili dobre komunikovať v slovenskom jazyku, ktorý pre nich nemá byť cudzím, ale štátnym jazykom. Cestu vidí v školských vzdelávacích programoch, kde si môžu učitelia zvoliť viac konverzačných hodín v slovenčine.
„Môžem zodpovedne vyhlásiť, že na týchto školách sa nevyučuje 4 až 5 vyučovacích hodín (slovenského jazyka, pozn. SITA), ale až 6 až 7, lebo v prípade národnostných škôl sa pridávajú hodiny konverzácie v slovenskom jazyku,“ vyhlásila Ožvaldová. Dodáva, že nielen národnostné školy, ale aj rodičia sú zodpovední za to, na akej úrovni komunikuje v štátnom jazyku ich dieťa. Mali by dbať na to, aby sa ich dieťa stretávalo so slovensky rozprávajúcimi rovesníkmi.
Most-Híd si myslí, že situácii by pomohla zmena metódy, ktorou sa vyučuje slovenčina. „Viac rozprávať a menej memorovať,“ skonštatovala Ožvaldová. Podľa nej nemá zmysel, aby deti na základných školách memorovali P. O. Hviezdoslava. Myslí si, že by prospelo presunúť ťažké učivo do vyšších ročníkov. „Na základnej škole je výhodné, aby sa deti naučili komunikovať po slovensky a potom vekom treba pridávať viac a viac učiva,“ hovorí Ožvaldová.
