Nie je to mýtus. Pravdepodobnosť, že vaše klamstvo bude odhalené, je 90 percent.
Na hruď mi dávajú dva snímače, na pravú ruku nafukovací rukáv, ako keby mi merali tlak, na dva prsty ľavej ruky prstence. Idem sa podrobiť skríningovému testu na polygrafe, čo je odborný výraz pre detektor lži.
Pravda, test je „demo", koná sa len pre autentický pocit, ale prebieha v podstate tak, ako keby som robil pohovor do zamestnania. Napríklad do polície alebo do ozbrojených zložiek, kde sa vyžaduje.
Polygraf kladie otázky pomaly, ja odpovedám áno alebo nie a mám dojem, že do mňa cez monitor notebooku vidí.
Pri ostrom vyšetrení by sa séria otázok zopakovala trikrát, na ukážku postačí jedno kolo. Prichádza vyhodnotenie.
Funguje to Pri odpovedi, či som niekedy kradol v obchode, na ktorú som, samozrejme, odpovedal, že nie, bola viditeľná reakcia. Áno, priatelia, je to vonku. Keď som mal sedem rokov, ukradol som v samoobsluhe pikao.
Čisto pre adrenalín. Chytili ma a odvtedy som do zlodejského cechu nefušoval. Ale - prístroj to odhalil. Takto by odhalil aj to, keby, povedzme, nastala reakcia pri otázke, či má monitorovaná osoba skúsenosť s nelegálnymi drogami.
Bolo by možno zaujímavé, čo by vyplávalo na povrch, keby sa takýchto testov zúčastnili naši politici, ktorí sa tam v súčasnosti navzájom posielajú, vraj aby dokázali svoju nevinu v rôznych kauzách. V októbri na detektore verejne dokázala svoju vernosť manželovi účastníčka jednej reality šou.
V polovici decembra zasa oznámil majiteľ futbalového klubu Roman Pros, že jeho zverenci sa budú musieť povinne podrobiť testom na detektore lži, či ich niekto nekúpil, čo bola reakcia na zlé výsledky mužstva. Služby detektora lži sú momentálne v kurze.
Ako funguje detektor lži - pozrite si infograf
Bystrý hlúpy stroj Ivan Púchy je zakladateľ polygrafie na Slovensku, začal s ňou v roku 1996. Je absolventom amerického i izraelského polygrafického kurzu. Má za sebou viac ako 14-ročnú prax a asi dvetisíc vyšetrení. Totiž - polygraf je pri testoch kľúčová osoba.
„Polygraf je len ,bystrý hlúpy stroj'," vysvetľuje František Krásnohorský, jeho kolega zo súkromnej firmy, ktorá sa zaoberá polygrafickými testmi. „Prístroj presne zaznamená všetky fyziologické reakcie vyšetrovanej osoby a ich prípadné zmeny, vytvorí graf a v prípade, že je napojený na príslušný softvér, aj vyhodnotí odpovede.
Polygraf však musí eliminovať rušivé momenty, ktorým hovoríme distrorzie. To môže byť zakašľanie, kýchnutie, hlbšie nadýchnutie - to všetko ovplyvňuje výsledok." Polygraf však robí oveľa viac - formuluje polygrafické otázky, zostavuje test, vedie vyšetrenie a interpretuje jeho výsledky. Dôležitý je rozhovor a príprava na test, to zaberá oveľa dlhší čas ako samotné testovanie, aj dve a pol hodiny.
Polygraf a zamestnávatelia „Zažili sme všeličo," spomína Krásnohorský, keď vysvetľuje, že testy sú povinné v niektorých útvaroch polície, ministerstva vnútra a armády, ale využívajú ich aj zamestnávatelia.
Objednala si ich napríklad holandská firma, ktorá využívala českých dopravcov na prepravu elektroniky. Opakovane sa im stalo, že im na odpočívadlách vykradli kamióny. Preverovali teda vodičov, či nie sú zapletení do organizovaného zločinu.
„Páčilo sa mi, že ich firmy boli veľmi lojálne a vyslovili im dôveru ešte pred testmi a nakoniec sa potvrdilo, že sú čistí. Len v jednom prípade ukazoval prístroj reakciu na otázku, či vodič nevie žiadne podrobnosti o krádeži. Hovoril, že spal v kabíne a nič nepočul, ale bol to plný veľký kamión, akciu robili zlodeji s vysokozdvižným vozíkom, nemohol to nepočuť. Samozrejme, o všetkom vedel, ale samotné firmy inštruujú svojich vodičov, aby v takýchto prípadoch nerobili hrdinov a radšej sa skryli a chránili si život."
Mimochodom, v Izraeli majú poisťovne klauzulu, že v sporných prípadoch sa osoba, ktorej sa stala poistná udalosť, podrobí testom na detektore.
Môže vás usvedčiť? Čo to však znamená, ak takéto posedenie absolvujete? „Výsledok testu na detektore lži neslúži ako dôkaz v občianskoprávnom ani v trestnom konaní," hovorí právnik Jozef Herbulák a dodáva, že v Zákonníku práce nie je ustanovenie, ktoré by zamestnancovi ukladalo povinnosť na príkaz zamestnávateľa absolvovať test na detektore lži.
Napríklad v prípade manka, porušenia pracovnej disciplíny a podobne. Krásnohorský spomína na prípad muža, ktorého šéf upodozrieval z toho, že ukradol z firmy peniaze. „Povedal mu - ak sa podrobíš vyšetreniu a výsledok bude, že si čistý, na prípad zabudneme. Ale keď nepôjdeš, vyhodím ťa. Chalan najprv súhlasil, ale pred testom sa začal ošívať, že zavolá právnika a že nechce ísť. Neviem, čoho sa bál. Povedal som mu, že nemá čo stratiť a ak nepôjde, zamestnávateľ si môže nájsť plno dôvodov, prečo sa ho zbaviť. Bol úplne čistý."
Verný, neverná? V súkromnej sfére sú na Slovensku traja vyškolení polygrafi, ale jeden nevykonáva prax. Pracovisko s polygrafom má aj polícia.
Veľmi špecifickými vyšetreniami sú testy nevery. „Keď sme zakladali firmu, povedali sme si, že toto robiť nebudeme, ale nakoniec sme súhlasili," hovorí Ivan Púchy. „Robili sme ich trikrát, vyšetrovali sme tri ženy a vždy boli čisté." Tu treba dodať, že jedno vyšetrenie stojí 300 až 500 eur, takže ak je niekto chronický žiarlivec, mal by byť aj solventný. Štvrtý test robil Púchy v televízii v októbri minulého roku v relácii Modré z neba.
Jeden okruh ľudí by však nikdy netestovali - politikov. „To by sa vždy obrátilo proti nám. Našťastie žiaden politik by na test ani nešiel," smeje sa Krásnohorský.
Možno oklamať polygraf?
Detektor lži je tajomná mašinka, veď vidieť niekomu do hlavy je naozaj zvláštne. Prístroj, ktorý má, mimochodom, 90 rokov, však do hlavy v skutočnosti nevidí, len sníma hrudné a brušné dýchanie, aktivitu srdca a reaktivitu kože a všetko zaznamenáva do grafu. Rozumom nemusíme povedať pravdu, telo však hovorí svojou vlastnou rečou, ktorú normálny smrteľník nevie ovládať. A práve tá spoľahlivo signalizuje, keď človek nehovorí pravdu.
Na internete nájdete mnoho „zaručených receptov", ako oklamať detektor lži od hryzenia si do vnútornej strany líca cez pripináčik v topánke až po užitie rôznych medikamentov. František Krásnohorský sa len smeje - nič z toho nefunguje. Stroj laik nevie oklamať, dá sa oklamať len polygraf, ak nie je skúsený.
Nič, čo urobil človek, nie je dokonalé a účinnosť polygrafu sa odhaduje na niečo vyše 90 percent. Niekedy nie sú výsledky jednoznačné z rôznych dôvodov - stres, choroba a podobne. A potom je ešte jedna možnosť - špeciálny tréning, ktorému sa podrobujú napríklad agenti, ktorí sa chcú dostať do cudzích spravodajských služieb. „Výcvik môže trvať aj dva roky, ale aj tak by som nechcel byť v ich koži," hovorí Krásnohorský.
Môže prístroj vytiahnuť z nášho podvedomia aj niečo, o čom nevieme? Nemôže. Ak sme presvedčení, že máme pravdu, nenastávajú také reakcie ako pri vedomom klamstve. Navyše, napríklad pri otázke „spáchali ste trestný čin", musí byť testovanému jasné, čo je trestný čin a, povedzme, jeho hranice s prečinom. To už vyžaduje isté ustálené kódexy, vytýčenie si hraníc. Preto sa nemôžu testovať deti a duševne chorí.
Dva prípady odhalenia
Testu na polygrafe sa v roku 1996 musel podrobiť Harold James Nicholson, príslušník CIA, operatívny dôstojník so špecializáciou na operácie proti cudzím spravodajským službám, šéf pobočky Protiteroristického centra Riaditeľstva operácií CIA.
Vyšetrenie bolo súčasťou pravidelnej bezpečnostnej previerky. Citlivo reagoval na viaceré otázky, výsledky sa navyše snažil manipulovať hlbokým dýchaním. Následné vyšetrovanie potvrdilo spoluprácu Nicholsona s ruskou kontrarozviedkou. Zatkli ho priamo pri kontakte s ruským špiónom v jeho aute.
V roku 2006 sa vyšetroval únik informácií o tajných väzniciach CIA. Polygrafickému vyšetreniu sa podrobili riaditeľ CIA Poter Goss, jeho zástupca Albert Calland, ako aj desiatka ďalších vysokopostavených zamestnancov. Testom prešiel aj nezávislý generálny išpektor CIA John Helgerson. Po troch mesiacoch nakoniec usvedčili Mary McCarthyovú, analytičku úradu generálneho inšpektora CIA.
Motívom jej konania bola zrejme snaha, aby sa prípad tajných väzníc „nezamietol pod koberec". Trestom pre ňu však bolo potupné vyvedenie z objektu CIA v Langley. Taký trest podľa americkej tlače nepostihol vyššie postaveného zamestnanca CIA už desiatky rokov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
