Bratislava 13. júna (TASR) Konečným prijímateľom pomoci z programu ISPA pre projekty vo vodárenskom sektore majú byť podľa Európskej komisie novovytvorené vodárenské spoločnosti a nie mestské a obecné samosprávy. Toto stanovisko prišli na Slovensko v uplynulých dňoch tlmočiť predstavitelia EK a pre TASR to potvrdil bruselský koordinátor programu ISPA pre Slovensko Carsten Rasmussen.
Slovensko dosiaľ malo pri využívaní fondu ISPA veľké problémy v oblasti životného prostredia (na rozdiel od oblasti dopravy). Jedným z problémov bola podmienka EK o peňažnom minime päť miliónov eúr na environmentálny projekt, čím projekty jednotlivých obcí a malých miest nemohli byť schválené. Realizáciu už schválených projektov čističiek odpadových vôd v mestách ako Nitra, Banská Bystrica a Trenčín zase skomplikovala privatizácia vodárenských spoločností.
Podľa Rasmussena však práve transformácia štátneho podniku Vodárne a kanalizácie na šesť akciových spoločností môže vyriešiť problém využívania prostriedkov z ISPA, resp. po vstupe do Európskej únie z kohéznych fondov. "Vodárenské spoločnosti budú môcť pripraviť a riadiť veľké spoločné environmentálne projekty, do ktorých budú zahrnuté rôzne obce. Pokiaľ sú napríklad obce pozdĺž jednej rieky, môžu mať jeden spoločný environmentálny projekt, čo EK akceptuje," povedal pre TASR koordinátor programu ISPA pre Slovensko Rasmussen. EK je pritom ochotná technicky pomôcť v príprave vodárenských spoločností na úlohy spojené s prípravou a riadením projektov. Podľa Rasmussena má systém šiestich vodárenských spoločností so skúsenými odborníkmi dobrú perspektívu na využívanie pomoci z európskych fondov. Sídlami spoločností budú Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Poprad.
Koordinátor zahraničnej pomoci SR pre sektor životné prostredie Katarína Nováková pre TASR sa stotožnila s názorom Rasmussena. "Predpokladáme, že tento nový prístup nám umožní otvorenú komunikáciu a že aj pre EK bude spôsob nášho programovania a implementácie ISPA prostriedkov priehľadnejší," povedala. Ministerstvo životného prostredia SR by pritom fungovalo ako sprostredkovateľ medzi novovzniknutými vodárenskými spoločnosťami a miestnou samosprávou. Uviedla pritom, že starostovia obcí sa nemusia obávať, že príslušná vodárenská spoločnosť nebude brať ich potreby do úvahy, tie totiž zahrnie ministerstvo do príslušnej finančnej schémy. "Environmentálna infraštruktúra vecne prislúcha MŽP SR, takže my vlastne pripravujeme stratégiu, v zmysle ktorej sa aj investuje v rámci celého Slovenska," povedala.
