HEJCE. Len pár minút letu a dvadsaťosem kilometrov vzdušnou čiarou delilo vo štvrtok 19. januára 2006 vojenský špeciál An-24 od letiska v Košiciach. Na jeho pasažierov z mierovej misie v Kosove tam už čakali príbuzní.
Stroj však narazil do kopca Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce. Zahynulo 42 slovenských vojakov a názov dedinky obletel celý svet.
Domov na dosah
„Dozvedel som sa to z televízie," spomína starosta Géza Rohály. „Hneď sme sa vybrali na miesto tragédie. Z polovice cesty som sa musel vrátiť. V dedine už boli záchranári, vojaci, novinári. Museli sme sa o nich postarať," spomína Rohály.
Na kopec Borsó sa dostal až na druhý deň. Lietadlo vysekalo do porastu štyridsať metrov širokú a asi tristo metrov dlhú brázdu. Za ním je už len zráz a rovina. Stačilo, aby letelo o pár metrov vyššie a do Košíc by aj doplachtilo. Zo 43 ľudí na palube sa zachránil jediný - nadporučík Martin Farkaš.
„Sú veci, ktoré sa ani nedajú vysvetliť. Musíme ich jednoducho prijať," myslí si starosta.
Pri pamätníku, ktorý v dedine postavili na počesť slovenských vojakov, upravuje na venci stuhu s nápisom: V Afganistane na Vás myslím, Martin. Veniec doniesla pred pár dňami mama Martina Farkaša.
Musíme si pomáhať
Ospalú dedinu navštevuje od nešťastia ročne okolo dvanásťtisíc ľudí. Nielen príbuzní obetí, ale aj školské zájazdy, vojaci, dôchodcovia, individuálni turisti z oboch strán hranice.
„Verte, nikto z nás netúžil po takej smutnej reklame. Stála nás všetkých príliš veľa," hovorí dôchodca András Mester.
Bývalý učiteľ Rómov v susednej dedine Vilmány s manželkou Ildikó sa hneď po havárii dva dni a dve noci v spoločenskej miestnosti obecného úradu starali o stovky záchranárov, vojakov, novinárov. A spolu s nimi ďalších tridsať miestnych, teda desatina obyvateľov dedinky. Varili čaj, kávu, natierali chlieb s masťou a cibuľou, ponúkali fazuľový guláš, zbierali a umývali riady.
„Nemohli sme ostať doma. Keď sme sa dozvedeli, čo sa stalo, len tak, na pyžamo sme si čosi obliekli. Až po dvoch dňoch sme si uvedomili, že by sme sa mohli aj prezliecť a umyť. Vtedy sme však vôbec nevnímali, ako beží čas, necítili sme žiadnu únavu. Smútok a bolesť boli silnejšie," hovorí pani Ildikó a z tváre si utiera slzy.
Na nohách bola celá dedina a okolie. András spomína na pekára z Göncu, ktorý priviezol do kultúrneho domu sto bochníkov čerstvého chleba z nočného výpeku. Alebo na miestnych, ktorí narýchlo upiekli pagáče a dovliekli desaťlitrové vedro domácej bravčovej masti.
„Pamätám si, že prišiel chlapík s plným Mercedesom klobásy, šunky, salámy. Len to všetko vyložil a už ho nebolo. Dodnes neviem, kto to bol, odkiaľ prišiel."
András Mester otvára krabičku s bronzovou medailu slovenského ministerstva obrany. „Je to jediné ocenenie, ktoré som v živote dostal. Chceli ju dať aj manželke. Povedal som, že nám stačí jedna."
Starosta obce Géza Rohály hneď po nešťastí navrhol postaviť v Hejciach pamätník slovenským vojakom.
FOTO KORZÁR - JUDITA ČERMÁKOVÁ
Obrúsené hrany
Aj keď v Hejciach za päť rokov zomrelo viac ľudí ako sa narodilo, počet obyvateľov je stále rovnaký.
„Vaši ľudia si u nás kúpili zopár opustených domov. Sú medzi nimi aj tri rodiny, ktoré majú nejaký vzťah s obeťami tragédie. Žijeme tu v mieri a v pokoji, vo vzájomnej úcte. Len politici sa nás, obyčajných ľudí, snažia rozoštvať. Tragédia ale všetky hrany obrúsila," vysvetľuje starosta Géza Rohály.
Starosta je presvedčený, že sme si navzájom súdení. Počas vojny ukrývali v Hejciach celé zariadenie košického Dómu svätej Alžbety, do miestneho kláštora sa uchýlil aj košický biskup István Madarász.
Pamätník slovenským vojakom v obci strážia, v decembri minulého roku nainštalovali aj termovíznu kameru, aby bol pod permanentným dohľadom.
„Čo sa stalo pred piatimi rokmi je obrovská tragédia, ktorá nás spojila. Preto hovorím - ani smrť neprerušila mierovú misiu vašich vojakov. Hlbokú ranu v našich dušiach ani čas nezahojil," myslí si Rohály.
Experti vinia posádku
Piloti podľa komisie podcenili situáciu. Pozostalí výsledkom vyšetrovania neveria.
KOŠICE. Najtragickejšiu haváriu vojenského lietadla v dejinách slovenských ozbrojených síl spôsobila podľa výsledkov expertízy s najväčšou pravdepodobnosťou chyba pilotov. Väčšina pozostalých výsledkom vyšetrovania neverí.
Vyšetrovacia komisia do správy napísala, že hlavnou príčinou bola zrejme „strata situačnej a výškovej orientácie nedodržaním bezpečnostnej výšky letu". Po prechode z prístrojového na vizuálne priblíženie k letisku piloti vraj nenastavili na rádio výškomere nebezpečnú výšku. „Pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti."
Vyšetrovatelia ako možnú príčinu vylúčili technickú poruchu či zlé poveternostné podmienky. Posádka podľa nich pokojne rádiom korešpondovala s radarom a „piloti neoznámili orgánom riadenia leteckej prevádzky žiadne problémy na palube lietadla".
Dopravné lietadlo An-24 vyrobili v roku 1969. Do havárie nalietalo takmer 11-tisíc hodín a prešlo piatimi generálnymi opravami. V novembri 2005 ho modernizovali. Ministerstvo obrany plánovalo stroj vyradiť v máji 2007.
Pozostalí tvrdia, že lietadlo bolo zastarané. „Mŕtvi sa nemôžu obhájiť. Preto sa to tak skončilo," tvrdí otec jedného z vojakov.
O chybe pilotáže pochybuje aj kapitán v zálohe, letecký technik - špecialista, Milan Baláž: „Poznal som kapitána lietadla osobne. Bol to jeden z najskúsenejších a najzodpovednejších vojenských pilotov, akých som v živote stretol," povedal po tragédii.
„Kde sa stala chyba, to sa nikdy nedozvieme," myslí si Silvia Illéšová.
Mikuláš Jesenský
Chronológia havárie
Nešťastie si vyžiadalo životy 42 príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorí sa vracali z misie v Kosove. Nehodu prežil iba jeden z vojakov - nadporučík Martin Farkaš. TASR vydáva chronológiu tejto smutnej udalosti.
19. januára 2006
- Z letiska v Prištine odštartovalo o 17.15 h SEČ vojenské lietadlo AN-24 so slovenskými príslušníkmi kontingentu KFOR na palube a nabralo smer letu do Košíc, kde malo pristáť o 19.40 h.
- Maďarskí letoví dispečeri stratili radarový kontakt so strojom krátko po 19.30 h. Lietadlo spadlo a začalo horieť v ťažko dostupnom horskom teréne na kopci Borsó sedem kilometrov od obce Hejce.
- Zo 43 ľudí na palube, vrátane posádky, záchranné jednotky našli jednu osobu, ktorá prežila haváriu- nadporučíka Martina Farkaša
20. januára 2006
- Takmer 100 maďarských vojakov z Egeru a Szolnoku vyslali na záchranné a zabezpečovacie práce na miesto nehody. Z lietadla, ktoré po páde zachvátil požiar, ostala len časť kabíny, zadná časť trupu a obhorené rozptýlené trosky. Telesné pozostatky obetí nešťastia boli v okruhu približne 100 metrov.
- Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík oznámil, že zriadil vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať príčiny katastrofy lietadla.
- Vládny kabinet rozhodol o vyhlásení štátneho smútku na pamiatku obetí leteckej katastrofy spustením štátnych vlajok na pol žrde.
21. januára 2006
- Všetky identifikované telá obetí havárie vojenského lietadla previezli na Slovensko.
22. januára 2006
- Trosky z havarovaného lietadla AN-24 previezli na Slovensko a uložili na Leteckej základni v Prešove.
23. januára 2006
- Zvukom sirén sa o 12.00 h na Slovensku začal 24-hodinový štátny smútok. Vyhlásila ho vláda v súvislosti s haváriou slovenského vojenského lietadla.
25. januára 2006
- Nadporučík Martin Farkaš, ktorý jediný prežil pád lietadla, šesť dní po tragédii predstúpil pred novinárov. Vyjadril sústrasť rodinám a blízkym svojich kolegov, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí. Potvrdil, že sedel v zadnej časti lietadla a bol pripútaný.
26. januára 2006
- V prešovskej mestskej hale sa uskutočnila smútočná rozlúčka s najvyššími vojenskými poctami so 42 obeťami havárie slovenského vojenského lietadla. Vojaci, ktorí zahynuli pri havárii, boli vyznamenaní in memoriam odznakmi vojenského veterána a medailami Za službu v mierových a pozorovateľských misiách alebo Za vernosť ozbrojeným silám.
27. januára 2006
- Minister obrany SR Juraj Liška po stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom oznámil, že sa rozhodol v súvislosti s tragickou haváriou lietadla abdikovať. Prezident Ivan Gašparovič abdikačný list prevzal, jeho odstúpenie neprijal.
30. januára 2006
- Prvé správy vyšetrovania tragickej havárie vojenského lietadla hovoria podľa maďarského denníka Népszabadság o tom, že nehodu pravdepodobne spôsobila chyba pilota.
1. februára 2006
- Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku a za jeho nástupcu vymenoval Martina Fedora.
1. marca 2006
- Kabinet vzal na vedomie správu, že piloti havarovaného vojenského lietadla AN-24 pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti.
11. apríla 2006
- Minister obrany SR Martin Fedor na vojenskej základni v kosovskom Šajkovci odhalil pamätník obetiam leteckej katastrofy z 19. januára 2006.
27. júna 2006
- Odborná porota oznámila výsledky konkurzu na architektonické stvárnenie pomníka venovaného obetiam havárie vojenského lietadla AN-24 neďaleko obce Hejce. Ústredný motív memoriálu tvorí bronzová socha ležiaceho archanjela Michaela s mečom na žulovom podstavci. Víťazný návrh prihlásila tvorivá dielňa Ladislava Saba, Vavrinca Perleczkého a Ladislava Molnára.
20. septembra 2006
- Po ôsmich mesiacoch od nehody sa oficiálne skončilo jej vyšetrovanie. V okamihu katastrofy AN-24 pilotoval sám veliteľ lietadla. Hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký potvrdil, že trestné stíhanie zastavili, pretože ho nemožno viesť voči niekomu, kto zomrel.
25. októbra 2006
- Minister obrany SR František Kašický uviedol, že pravdepodobnou príčinou havárie bolo zlyhanie posádky, ktorá nevyužila prístrojové vybavenie a prešla na manuálne riadenie. Príčina nemohla byť jednoznačne určená.
19. mája 2007
- Minister obrany SR František Kašický v severomaďarskej obci Hejce odhalil memoriál venovaný obetiam nešťastia vojenského špeciálu AN-24. Na slávnosť bol pozvaný aj Martin Farkaš, ktorý ako jediný zo 43-člennej posádky lietadla haváriu prežil.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
