Podľa vrátenej novely by mali súkromné a cirkevné školy dostávať minimálne 88 percent z finančných prostriedkov, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou.
BRATISLAVA. Školský parlamentný výbor nesúhlasí s výhradami prezidenta Ivana Gašparoviča k pojmu "verejná škola", pre ktorý nepodpísal zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Hlava štátu žiada zmenu terminológie z "verejnej školy" na "štátnu školu", za čo dnes na zasadnutí výboru zahlasovali len dvaja opoziční poslanci Dušan Galis (Smer) a Ján Mikolaj (SNS). Mária Dreninová z Kancelárie prezidenta SR poslancom povedala, že hlava štátu považuje termín za nevhodný na označovanie škôl.
"V krátkom slovníku slovenského jazyka sa jednoznačne hovorí, že verejný je vzťahujúci sa na celú spoločnosť, konajúci sa za prítomnosti všetkých. Ako príklad je tam uvedená verejná budova, dokonca aj verejný dom," poznamenala Dreninová. Gašparovič sa tiež odvoláva na Ústavu SR, kde figuruje výraz "štátne školy".
Novela nedefinuje pojem
Pojmom verejné sa v súčasnosti označujú aj vysoké školy zriadené zákonom. Ako na výbore uviedla Ivana Belovičová z legislatívneho odboru Kancelárie NR SR, novela pojem verejná škola nedefinuje. Slúži jedine na účely tohto zákona ako legislatívna skratka, ktorá nemá dosah na iné zákony.
"Aby sa v celom texte zákona nemuselo používať spojenie školy zriaďované krajskými školskými úradmi či VÚC, zaviedla sa legislatívna skratka verejná škola," poznamenala Belovičová.
Podľa vrátenej novely by mali súkromné a cirkevné školy dostávať minimálne 88 percent z finančných prostriedkov, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou. Poslanec NR SR za SaS Martin Poliačik označil prezidentovo veto za účelovú zlomyseľnosť.
Poliačik hovorí o nátlaku ZMOS-u
"Myslím si, že to bolo na nátlak ZMOS-u," povedal agentúre SITA Poliačik. Ak poslanci na februárovej schôdzi prelomia prezidentovo veto nadpolovičnou väčšinou hlasov, novela bude účinná až od marca.
Nariadením vlády však mestá a obce dostali peniaze pre súkromné a cirkevné školy už od januára. Poliačik sa obáva, že mnohé samosprávy využijú trojmesačnú dieru medzi nariadením a účinnosťou zákona. Zastupiteľstvo sa však nemusí stretnúť hneď po prelomení veta, alebo sa môže stať, že nebude uznášaniaschopné.
"Potom sa to môže predlžovať tak, že nám môžu nové pravidlá začať platiť v niektorých obciach až od 1. septembra," avizuje Poliačik. Novozvolené miestne a obecné zastupiteľstvá sa mali zísť do 15. januára a odsúhlasiť prerozdelenie peňazí pre školy z podielových daní pre tento rok.
"Tým, že zákon neplatí, samosprávy nemajú povinnosť použiť tieto peniaze na financovanie súkromných a cirkevných škôl," upozorňuje Poliačik.
Prezidentovi sa nepáčila ani angličtina
Výbor sa venoval aj školskému zákonu, ktorý prezident rovnako nepodpísal a vrátil na opätovné rokovanie do Národnej rady SR. Nepáčilo sa mu, že štát chce výučbu angličtiny žiakom prikázať. Podľa neho by si mal žiak vybrať ľubovoľný cudzí jazyk. Túto pripomienku výbor zamietol.
"Ako poslankyňa som zažila niekoľko situácií, keď náš prezident nedokázal komunikovať v angličtine, príde mi preto paradoxné, že práve pán prezident prichádza s takouto kritikou," vyhlásila na výbore Tatiana Rosová z klubu SDKÚ.
Poslanci v školskom výbore však súhlasili so zmenou účinnosti zákona od 1. marca a zmenou zákonných lehôt pre osemročné gymnáziá v súvislosti s počtom tried a žiakov.
Povinná angličtina opäť vyvolala vo výbore debatu. "Neexistuje žiadna norma ani predpis nikde na svete, kde by bol jeden jazyk nadradený nad ostatnými," tvrdil poslanec Ján Mikolaj (SNS).
Eurostat z roku 2008 uvádza, že sa angličtina povinne vyučuje v 13 krajinách Európskej únie. Andrejovi Kolesíkovi zo Smeru prekáža príliš veľa príkazov v školstve. Kritizoval povinnú angličtinu i vynútený súhlas so zverejňovaním záverečných a kvalifikačných vysokoškolských prác.
