BRATISLAVA. Od našich menšín nechceme nič iné - lojalitu k tomuto štátu so zachovaním všetkých práv, ktoré podľa ústavy Slovenskej republiky menšiny majú, od narodenia až po ten posledný deň života, povedal prezident SR Ivan Gašparovič na tlačovej besede po stretnutí s maďarským prezidentom Pálom Schmittom, ktorý je na jednodňovej oficiálnej návšteve Slovenska.
Ivan Gašparovič v tomto kontexte podporuje aj zahraničných Slovákov. "Som rád, že si zachovali svoj materinský jazyk, svoju kultúru a majú dobrý vzťah k zemi svojich prarodičov, ale vyzývam ich k absolútnej lojalite k štátu, v ktorom žijú," povedal po rozhovoroch so Schmittom, venovaných okrem iného aj sporným otázkam slovensko-maďarských vzťahov - maďarskému zákonu o dvojakom občianstve a slovenskému jazykovému zákonu.
Priateľský a otvorený rozhovor
Podľa Pála Schmitta s prezidentom SR skonštatovali, že 90 percent otázok je pozitívnych a úspešne sa v nich spolupracuje. Rozhovor, ako sa zhodli prezidenti, bol priateľský a otvorený a preto sa v ňom nevyhli ani téme dvojakého občianstva jazykového zákona. Prezident Gašparovič si myslí, že "najlepšie by bolo, keby sa obidva tieto zákony zrušili", no pripúšťa, že k tomu nepríde.
"Som presvedčený, že menšiny - slovenská v Maďarsku a maďarská na Slovensku musia byť súčasťou našich vzájomných vzťahov, dobrých vzájomných vzťahov, pretože na tom veľmi veľa záleží. Je to prirodzené spojivo medzi našimi krajinami, ktoré by sme nemali narúšať nejakými historickými udalosťami, aj keď reálnymi a vychovávať mladé generácie v duchu nadradenosti, revanšu a potrieb nejakých náprav historických chýb. To je veľmi zlé, ak by sme takto viedli našu mládež," povedal prezident Gašparovič.
Maďarských novinárov uistil, že Slovensko urobí pri tohoročnom sčítaní obyvateľstva všetko pre to, aby sa k svojej národnosti prihlásili všetci príslušníci národnostných menšín. Počas návštevy si obaja prezidentom potykali.
Maďari pri jazyku veria v kompromis
Maďarská strana verí, že otázka jazykového zákona nie je ešte uzavretá. "Veríme tomu, že nájdeme kompromis, že oba oficiálne európske jazyky zostanú dôležitou identifikáciou ľudí a právne predpisy budú zodpovedať odporúčaniam Benátskej komisie aj očakávaniam OBSE", povedal na tlačovej besede prezident Maďarska.
Podľa Pála Schmitta by v súvislosti s dvojakým občianstvom bolo dobré, ak by občanom SR, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo, ich občianstvo ostalo dvojaké a neboli postihovaní sankciami. Zdôraznil, že získaním maďarského občianstva slovenský občan nezískava žiadne nadpráva.
"Okrem toho, že budú mať duševnú väzbu na svoj pôvod, tak by získali aj určitý právny status", konštatoval Schmitt, ktorý povzbudzuje Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska, aby prijímali maďarské občianstvo.
Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zo siedmich susedov Maďarska sú u šiestich tisícky žiadateľov, ktorí dostávajú dvojaké občianstvo bez sankcií.
Pri občianstve sa boja postihov
Na Slovensku sa však podľa maďarského prezidenta tento proces ešte nespustil, "pretože mnohí, ktorí sa síce zaujímajú, ešte váhajú, či tým, že prijmú maďarské občianstvo, zároveň budú postihnutí veľmi tvrdo a to stratou slovenského občianstva, teda občianstva krajiny, kde sa narodili, kde žijú, kde vychovávajú svoje deti, kde platia dane a kde sa uplatňujú".
Otázka udelenia volebných práv maďarským občanom žijúcim v zahraničí podľa Schmitta ešte nie je aktuálna. Potrebnou zmenou ústavy sa v Maďarsku budú zaoberať na jar. Akékoľvek riešenie sa prijme, bude sa Maďarsko podľa jeho prezidenta usilovať o to, aby bolo v súlade s európskymi normami.
Gašparovič pripustil, že so Schmittom si celkom neporozumeli práve v otázke dvojakého občianstva. "Vytvárať takto vzťah občana k cudziemu štátu, k novému štátu, ktorý sa v budúcnosti môže rozhodovať, na akú stranu v niektorých krízových otázkach sa postaví, nie je dobré", uviedol Gašparovič.
Rezonoval aj mediálny zákon
Sloboda tlače je v Maďarsku na 100 percent zaručená, konštatoval na tlačovej besede Pál Schmitt v súvislosti s kontroverzným mediálnym zákonom prijatým v Maďarsku.
"Zrod tohto zákona zapadá do celkového rámca usporiadania toho neporiadku, ktorý nám zanechala predchádzajúca vláda počas ôsmich rokov a v rámci tohto upratovania sa prijal tento zákon, ktorý robí poriadok aj v rámci médií", povedal. Schmitt zákon podpísal, pretože "žiadny z prvkov tohto zákona nie je protiústavný a zodpovedá európskej praxi".
Maďarský hosť pripomenul, že o niekoľko dní sa stretnú premiéri oboch krajín a to, že opäť začali pracovať aj zmiešané komisie oboch štátov. Gašparovič je presvedčený, že komisie budú hľadať kompromisy v oblastiach, kde Slovensko a Maďarsko zatiaľ nenašli zhodu.
V rámci maďarského predsedníctva EÚ je podľa Schmitta pre MR dôležitá aj sila susedských vzťahov. Podľa slovenského prezidenta, naše viac ako 1000-ročné susedstvo asi nikto nezruší, preto nám nič iného neostáva, len hľadať všetky formy dobrej spolupráce v prospech občanov oboch krajín.
"Najdlhšia hranica Maďarska je práve so Slovenskom a zároveň je to Dunaj a táto hranica, ako aj Dunaj, nás musí spájať", uviedol k spolupráci oboch štátov Schmitt. Gašparovič Schmittovi počas tlačovej besedy navrhol, aby pokračovali v tradícii návštev prezidentov SR a MR na univerzitách, ktorá sa začala za čias Schmittovho predchodcu Lászlóa Solyóma.
Slota sa so Schmittom nestretne
Plánované stretnutie zástupcov parlamentných klubov s maďarským prezidentom Pálom Schmittom bolo z časových dôvodov zrušené a namiesto neho prebehne len krátky rozhovor prezidenta Maďarskej republiky (MR) s predsedom Národnej rady (NR) SR Richardom Sulíkom (SaS) medzi štyrmi očami.
Uviedol to predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota, ktorý je presvedčený, že skutočným dôvodom zrušenia stretnutia bol jeho zámer zastupovať na tejto akcii poslanecký klub SNS.
"Keď sa vo všetkých médiách vydávajú indície za pravdu, tak toto nie je indícia, ale moje hlboké presvedčenie," odpovedal Slota na otázku TASR, či si myslí, že dôvodom zrušenia stretnutia je jeho osoba. "Každý poslanecký klub mal mať na stretnutí svojho zástupcu. Bohužiaľ, teraz sa to na poslednú chvíľu stiahlo," dodal predseda SNS.
"Chcel som sa mu v priateľskom duchu poďakovať za to, že sa odhodlal navštíviť Slovenskú republiku," poznamenal Slota, ktorý bol ochotný podať si s maďarským prezidentom ruku, mal však pripravených aj niekoľko otázok.
"V prvom rade by som sa opýtal, či si skutočne myslí, že je prezidentom pätnástich miliónov Maďarov a nie desiatich. Samozrejme, chceli sme sa spýtať pána prezidenta, aký je jeho vzťah k Trianonskej zmluve a nespochybňovaniu hraníc," povedal Slota.
"Ďalšia otázka by mohla byť v tom zmysle, že pán maďarský prezident už niekoľkokrát podpísal zákony, ktoré sú veľmi kritizované v celej Európske únii," povedal predseda SNS s dodatkom, že Schmitt zákony podpísal "ako radový vojak Fideszu".
Pál Schmitt
Slávnostná inaugurácia prezidenta Maďarskej republiky (MR) Pála Schmitta sa konala 6. augusta 2010 v Alexandrovom paláci v Budapešti. Ceremónie uvedenia hlavy štátu do úradu sa nezúčastnil dovtedajší prezident MR László Sólyom, ani predstavitelia dvoch z troch opozičných strán.
Pál Schmitt sa narodil 13. mája 1942 v Budapešti. Už v roku 1965 ukončil štúdium vnútorného obchodu na budapeštianskej ekonomickej univerzite, v roku 1992 získal doktorát na Telovýchovnej univerzite a o dva roky neskôr sa stal honorárnym vysokoškolským profesorom.
V Maďarsku ho preslávila úspešná športová kariéra, je totiž dvojnásobným olympijským víťazom v šerme. Člen dvoch víťazných maďarských družstiev v tímovej súťaži v šerme fleuretom z OH v Mexiku (1968) a Mníchove (1972) dosiahol svoj životný individuálny športový úspech triumfom v Svetovom pohári 1971. Bol aj medailistom zo svetových šampionátov.
Do roku 1981 pôsobil v cestovnom ruchu. Následne sa vrátil opäť k športu, keď ho vymenovali za riaditeľa budapeštianskeho Népstadionu, od roku 1983 bol generálnym tajomníkom Maďarského olympijského výboru i druhým mužom Celoštátneho úradu pre telovýchovu a šport. Od roku 1989 bol prezidentom Maďarského olympijského výboru.
V roku 1983 sa stal členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV), od roku 1995 bol jeho podpredsedom, v roku 2001 neúspešne kandidoval na najvyšší post v MOV.
V roku 2002 sa uchádzal ako nezávislý kandidát o post primátora Budapešti, avšak v súboji s Gáborom Demszkym neuspel. O rok neskôr vstúpil do Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a ešte v tom istom roku sa stal jedným z jeho podpredsedov. Od roku 2004 bol europoslancom tejto strany a od roku 2009 jedným z podpredsedov Európskej ľudovej strany.
V diplomatických službách pôsobil v rokoch 1993-2002 ako veľvyslanec v Španielsku a vo Švajčiarsku. Po parlamentných voľbách 2010 sa z Európskeho parlamentu vrátil na domácu politickú scénu a 14. mája toho roka ho zvolili za predsedu maďarského parlamentu.
Na tomto poste ho vystriedal od 22. júla 2010 László Kövér. Maďarský parlament totiž 29. júna 2010 zvolil už v prvom kole za nového prezidenta krajiny - Pála Schmitta. Jeho voľbu podporilo 263 poslancov. Ďalších 59 zákonodarcov uprednostnilo kandidáta opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Andrása Balogha. Na túto ústavnú funkciu ho nominoval víťazný blok parlamentných volieb 2010 Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP).
Pál Schmitt je ženatý, je otcom troch dcér - Gréty, Petry a Alexy a šesťnásobným starým otcom. Jeho manželkou je niekdajšia strieborná medailistka z OH v Tokiu 1964, gymnastka Katalin Makrayová.
TASR
