Biela smrť kosí rýchlo

Pred 87 rokmi sa na malú osadu Rybô neďaleko Starých Hôr spustila masa ťažkého snehu. V ľadovom hrobe pochovala osemnásť ľudí, väčšinou detí. Najväčšie lavínové nešťastie na Slovensku však nebolo prvou ani poslednou demonštráciou ohromujúcej snehovej sily

(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

. Ani kvalitná prístrojová technika a lavínová prevencia nedokážu vždy odhadnúť nebezpečenstvo, ktoré vám hrozí na zimných svahoch hôr.

Lavíny si svoje obete vyberajú prakticky každý rok. Ani tohtoročná zima nás od nich neušetrí. Už počas druhého januárového dňa sa odtrhla lavína v južnom žľabe Kriváňa. Spustili ju pri zostupe dvaja lyžiari.

Masa snehu zavalila ženu, ktorá skončila so zraneniami a podchladením v nemocnici. Mala však šťastie, pretože zo snehu ju vyhrabal partner a náhodní turisti. Odborníci tomu hovoria aj kamarátska pomoc, čo v tomto prípade vôbec nie je zdvorilostná fráza. V ľadovom zovretí ide doslova o sekundy.

Aby sme sa o lavínovej prevencii dozvedeli čo najviac, vybrali sme sa na Chopok – Kosodrevinu. Sprievodcov nám robili Filip Kyzek a Marek Biskupič zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby v Jasnej. Predviedli nám, ako sa robí snehový profil a čo treba zvládnuť pri teste stability. Bez týchto poznatkov by nemal ísť do rizikového terénu žiaden skialpinista, freeskier či turista. Bohužiaľ, opak býva neraz pravdou.

Málo snehu neznamená istotu

Desiateho januára vládne na Chopku takmer jarné počasie, meteorologická stanica kúsok od chaty Kosodrevina ukazuje teplotu 4,4 stupňa nad nulou. Spoza hustej hmly občas zasvieti slnko a odhalí okolité vrchy v plnej kráse.

Po iné roky tu v tomto období už výška snehovej pokrývky presahuje meter, teraz sa ledva šplhá k tridsiatim centimetrom. Nič to však nemení na skutočnosti, že s lavínami treba počítať aj pri nižších stupňoch lavínového nebezpečenstva a tenkej snehovej pokrývke.

Z päťdielnej medzinárodnej stupnice sa tento rok najčastejšie objavuje prvý či druhý stupeň lavínového nebezpečenstva. Hoci pri nízkej vrstve snehu spontánne lavíny zväčša nehrozia, pri mechanickom narušení nie sú vylúčené. Upozorňuje na to aj Filip Kyzek: „Najviac nehôd sa paradoxne stáva pri druhom stupni lavínového nebezpečenstva. Návštevníci hôr si myslia, že vtedy im nič nehrozí a situáciu podcenia.“

obr_1.jpg

Filip Kyzek a Marek Biskupič zo Strediska lavínovej prevencie HZS počas terénneho
dňa na Chopku. Na zábere zisťujú takzvanú vodnú hodnotu. Podľa nej sa dá určiť,
koľko vody obsahuje sneh.

Čítanie zo snehových vločiek

Pondelky sa pre pracovníkov Strediska lavínovej prevencie považujú na Chopku za terénny deň. Počas neho prejdú z Jasnej cez Lukovú na Chopok a spustia sa smerom na Kosodrevinu a Srdiečko. „Počas terénneho dňa sledujeme, ako sa vyvinuli snehové podmienky v priebehu týždňa,“ hovorí Marek Biskupič.

Vzápätí sa pustí s kolegom do skúmania snehového profilu. Odkopú sneh až po zem a k zadnej strane odkopaného priestoru priložia sondu. Postupne zisťujú tvrdosť a teplotu snehových vrstiev, za pomoci snehového rastra určujú typ snehu a veľkosť snehových zŕn. Čo sa im zdá rutinou, to pripomína nezainteresovanému človeku akúsi snehovú alchýmiu.

Podvedome nám napadne paralela s románom dánskeho spisovateľa Petra Hoega Cit slečny Smilly pre sneh. Z kúska zmrznutej vody sa dá naozaj mnoho dozvedieť. Zatiaľ čo v spomenutom románe dokáže Smilla Jaspersenová vďaka eskimáckemu pôvodu využiť zákonitosti snehu na to, aby sa vydala po stopách vrahov malého chlapca, v tomto prípade dokáže tvar a hrúbka snehu mnoho prezradiť o hroziacom lavínovom nebezpečenstve.

Filip Kyzek vysvetľuje: „Keď sneh napadne, začína postupne metamorfovať. Poznáme dva typy metamorfózy – konštruktívnu a deštruktívnu. Pri jednej snehové zrno narastá, pri druhej sa zaobľuje. Pri zaobľovaní sa zrná zmenšujú a čím sú menšie, tým je vrstva stabilnejšia. Opačne je to v prípadoch, ak zrno narastá a snehová vrstva sa stáva menej stabilná.

Plávanie v lavíne

Lavíny, ktoré v horách vznikajú spontánne, alebo mechanicky, nás napriek všetkým opatreniam niekedy môžu zaskočiť. Každý, kto sa v rizikovom teréne pohybuje, by mal mať preto pri sebe základné trio – lavínový vyhľadávací prístroj, sondu a lopatku.

Ak už pred lavínou nestihne ujsť, treba sa snažiť udržať na jej povrchu a pokúšať sa o niečo podobné, ako plávanie na hladine mora. Okamžite sa treba zbaviť lyží a batoha. „Tie fungujú ako kotva a stiahnu vás nadol,“ hovorí Marek Biskupič. Rovnako nevyhnutné je podľa neho chrániť dýchacie cesty. Nosiť na hrdle šatku a v prípade potreby si ju dať pred tvár, prípadne vytvoriť rukami pred tvárou akýsi lievik a zaujať takzvaný boxerský postoj.

Kamaráti nad zlato

Až päťdesiat percent úmrtí v lavíne má na svedomí udusenie. Ak kamarátov lavína nestiahla, môžu začať s pomocou okamžite. Vyhľadávací prístroj má dosah asi päťdesiat metrov a hoci môže výrazne pomôcť pri lokalizácii zasypaného, on sám mu život nezachráni. O to sa musia postarať kamaráti, ktorí zostali na povrchu. Marek Biskupič hovorí: „Kamarátska pomoc býva v takýchto prípadoch kľúčová.

Počas prvých pätnástich minút od zasypania je až 92- percentná šanca na záchranu, po prekročení tohto času už výrazne klesá.“ Bez sondy, lavínovej lopatky a odhodlaných priateľov by nám bol v lavíne zrejme zbytočný aj najkvalitnejší vyhľadávací prístroj. Používanie tenkej paličky – sondy pri vyhľadávaní osôb v snehu treba tiež poctivo natrénovať.

„Treba sa naučiť vnímať, ako sonda péruje a aký má zvuk pri dotyku s neznámym predmetom v snehu. Dokážeme rozoznať, či sme narazili na kosodrevinu, skalu, lyžiarku, alebo vak,“ hovorí Filip Kyzek. Vždy, keď zaznamenajú zásah, treba miesto odkopať. Záchranári neraz dostanú otázku, čo sa stane v prípade, ak sonda v zemi zasiahne oko zasypaného.

Aj keď pravdepodobnosť takejto náhody je takmer nulová a doteraz ju nik z praxe neopísal, zvyknú povedať: „Ak mu zachránite život, možno vám to oko odpustí.“ Hlboké zasypania znižujú šancu na prežitie, metrová jama sa totiž kope približne desať – pätnásť minút. Ak vás zasypalo v hĺbke troch metrov, nádej na záchranu je skôr teoretická.

obr_3.jpg

Lavínové psy s dlhodobým výcvikom sú v horách nenahraditeľnou pomocou.
Nastupujú hlavne vtedy, ak nie je úspešná kamarátska pomoc

S airbagmi do rizika

Pracovníci Strediska lavínovej prevencie sú v priamom kontakte s prírodou takmer každý deň, a tak sú v nemalej miere vystavení riziku lavín. „Je to o rešpekte. Snažíme sa dodržiavať zásady pohybu v teréne, nepodceniť situáciu, a tak minimalizovať riziko,“ dodal .

Všetci záchranári horskej služby sú vybavení špeciálnymi batohmi, ktoré ukrývajú vo vnútri dva airbagy. Nefungujú však na rovnakom princípe ako v prípade áut a nespúšťajú sa v hraničnej situácii samy. Ak sa záchranárovi pod nohami odtrhne snehová doska, musí zareagovať sám a okamžite.

Zatiahnuť tiahlo, ktoré odpáli malú bombičku so stlačeným vzduchom a ten nafúkne airbagy. Takáto vzduchová bublina zabráni, aby stiahlo záchranára pod lavínu. Niektoré lavínové airbagy sú už také kvalitné, že pri nárazoch dokážu človeku chrániť aj chrbticu. Batoh váži okolo štyroch kilogramov, takže je o niečo ťažší ako bežné záchranárske batohy.

Dedinky v údolí zvyknú mať smolu

Lavíny akosi podvedome spájame s najvyššími horstvami – Vysokými, Nízkymi a Západnými Tatrami. Veľké lavínové tragédie však neobišli ani Veľkú a Malú Fatru. O to viac, že niektoré osady a dedinky vo Veľkej Fatre majú lavínové terény doslova za humnami. Je to predovšetkým Turecká neďaleko Banskej Bystrice, či osady v blízkosti Starých Hôr.

V najznámejšej z nich, s netradičným názvom Rybô, sa dodnes rozprávajú o lavíne z roku 1924 rozmanité historky. Celému okoliu dominuje majestátny odlesnený vrchol Krížnej so strmými žľabmi, kde sa zvyknú každý rok tvoriť mohutné snehové preveje. Lavíny trápia túto oblasť dlhé storočia, prvé zápisy z historických archívov sú už z 18. storočia.

Vtedy zmietla snehová masa osem domov a zabila jedenásť ľudí. Šarapatila aj v nasledujúcich rokoch v akýchsi zvláštnych, nepravidelných cykloch, vždy sa však zvykla zastaviť niekoľko desiatok metrov pred poslednými domami. V roku 1924 však mohutná lavína prekročila všetky výpočty. Najprv prišla na konci januára malá lavína. Akási predzvesť.

O týždeň nato sa zosypala na domy lavína s ohromnou silou. Ľudia z osady sa celý týždeň po malej lavíne presúvali pre bezpečnosť do nižších osád. V ten večer sa však rozhodli, že nebezpečenstvo by už hroziť nemalo a zostali doma. Pod lavínou našlo smrť osemnásť obyvateľov, z toho päť detí.

obr_2.jpg

Tragédia neďaleko Horného Jelenca pri Starých Horách si pred šiestimi rokmi
vyžiadala dva ľudské životy. Zosunula sa na cestu, kde zachytila dvoch ľudí
na snežnom skútri. Pomoci už pre nich nebolo

Zázračná kolíska

Posledným pamätníkom na tragédiu je stále čiperný Benjamín Strmeň, ktorý prežil pád lavíny ako niekoľkomesačné bábätko. Vynikajúci športovec a bežec na lyžiach ochotne ukáže drevenú kolísku, ktorá mu zachránila život. Padajúce šindle zo strechy vytvorili ponad ňu akúsi ochrannú ulitu, a tak malo dieťa pod nánosom snehu dostatok vzduchu.

Prežili aj jeho rodičia, súrodencov si však biela smrť vzala. Na Rybô spadla doslova megalavína. Celá jej dĺžka dosahovala 2,5 kilometra, objem strhnutého snehu odhadli na 2,4 milióna kubických metrov. Hlavná lavínová halda čnela do výšky 35 metrov.

Rozália Štrbáková, ktorá v súčasnosti žije o pár kilometrov nižšie, v Hornom Jelenci, sa narodila iba pár mesiacov po páde lavíny. „Mojim rodičom síce lavína zastala pár metrov od domu a nezavalila ho, no ocko dlho spomínal zvláštnu príhodu.

Keď sa deň pred pádom lavíny išiel umyť k potoku, zazrel v diaľke záhadnú ženu v bielom. Ľudia si potom hovorili, že to bola smrť. Ktovie, či to bol iba očný klam od množstva napadnutého bieleho snehu, alebo mrazivá predzvesť,“ povedala.

V blízkosti Starých Hôr však strašia lavíny prakticky každoročne. V roku 2001 spadla lavína na prístavbu hotela pod Šturcom, päť hostí zranila, jeden z nich neprežil. O štyri roky neskôr sa snehová masa zosunula na cestu pri Jelenci, ktorou práve prechádzal manželský pár na skútri. Tragédiu neprežili.

Obyvatelia Tureckej už žijú pokojnejšie

Neveľká dedina Turecká, ktorá sa nachádza iba pár kilometrov od Starých Hôr, má podobný osud. Lavíny sa ňu sypali ako hrušky. V roku 1981, pár dní pred Vianocami, napadlo obrovské množstvo snehu. Jeho odhadzovanie dalo obyvateľom poriadne zabrať. Moril sa s ním aj starý otec s vnukom, keď začuli zvláštny hukot.

Prišlo to bleskovo, utiecť nebolo kam. Lavína zasypala tri domy, vnuk našťastie dokázal presne opísať miesto zasypania starého otca. Našli ho takmer hodinu a pol po páde lavíny. Mal obrovské šťastie. Spolu s ním zmietol snehový zával aj udiareň a dosky z nej vytvorili okolo tela akýsi vzduchový vankúš.

Lavína zaútočila aj v roku 1999, zastavila sa našťastie asi 150 metrov od posledného domu. V roku 2002 museli dokonca časť Tureckej pred hrozbou lavíny evakuovať. Jej pád sa našťastie podarilo odvrátiť riadeným odstrelom.

Starosta obce Ivan Janovec povedal, že dnes už zažívajú podstatne menšie obavy ako v minulosti: „Vďaka monitoringu Strediska lavínovej prevencie máme k dispozícii všetky dostupné údaje o možných lavínach. V prípade akejkoľvek hrozby s nimi koordinujeme opatrenia,“ dodal. V okolí obce, hlavne v údolí potoka Ramžiná, však bežne narazíte na výstražné lavínové tabuľky. Niet sa čo čudovať. Väčšia či menšia lavína spadne v okolí obce takmer každý rok.

obr_4.jpg

Vyhľadávacie lavínové prístroje by mali byť pre ľudí
v horách samozrejmosťou. Nie je to však pravidlo

Lavínové tragédie na Slovensku
1924 – Lavína v osade Rybô neďaleko Starých Hôr pochovala osemnásť obyvateľov.
1956 - Lavína v Kulichovej doline zasiahla drevenicu, v ktorej sa pred zlým počasím ukrylo devätnásť lesných robotníkov. Šestnásť z nich zahynulo.
1958 – Pod Lomnickým sedlom zahynuli štyria členovia reprezentačného družstva lyžiarov.
1967 – V kotline Piatich spišských plies zasypala lavína siedmich turistov.
1968 – Na Kubínskej holi zasiahla lavína účastníkov lyžiarskeho zájazdu z Brna, šiesti neprežili.
1974 – V Mengusovskej doline sa odtrhla lavína, ktorá zasypala trinásť študentov z Komárna, ktorí tu boli na lyžiarskom výcviku. Dvanásti zahynuli.
1995 – V Západných Tatrách zahynul pod lavínou posledný československý federálny minister životného prostredia Josef Vavroušek s dcérou.
2005 – V Roháčoch zasypala lavína osem českých športovcov, prežil z nich jediný.
Najväčšie lavínové tragédie vo svete

obr_maly.jpg1910 – Vlaková stanica Wellington v priesmyku Stevens (USA) – lavína zmietla malú staničku vo vrchoch spolu s expresným vlakom, plným cestujúcich – 96 obetí
1954 – Blons ( Rakúsko) – 50 obetí
1965 – Las Cuevas (Chile) – 50 obetí
1970 – Peru – nešťastie pod horou Huascarán si vyžiadalo 20- tisíc obetí. Masa snehu, ľadu a kamenia zasypala obce Yungay a Ranrahirca. Hoci sa v tejto súvislosti objavuje niekedy aj označenie „ matka všetkých lavín“, nie je to celkom jednoznačné. Dodnes sa vedú diskusie, či mestá zmietol, zosuv, mur (zemná lavína), alebo masa snehu a ľadovca.

Test stability

Existuje niekoľko typov testu stability. Kompresný test sa robí s pomocou špeciálnej lavínovej pílky, ktorej súčasťou je aj snehový raster. Odkope sa snehový hranol s rozmermi asi 30 x 35 centimetrov a zo zadnej strany sa nareže. Presne stanovenými údermi rukou (zápästím aj predlaktím) sa hranol zaťažuje. Podľa toho, ako hranol reaguje, treba buď pokojne zapnúť na nohy lyže, alebo radšej vziať nohy na plecia. Náročnejším, no zároveň spoľahlivejším testom stability je takzvaný zosuvný blok. Tu sa plocha zaťažuje celým lyžiarom. Ten sa na nej postupne pohupuje a potom skáče. Samotná príprava testu trvá podstatne dlhšie. „Testy stability sa v posledných rokoch zjednodušili, aby aj laici dokázali posúdiť, či snehová vrstva je, alebo nie je stabilná,“ vysvetľuje Filip Kyzek zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby v Jasnej.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  3. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  4. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  5. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  10. Deň detí oslavujeme štyri dni. Iba v Borylande!
  1. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  2. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  3. Slováci rozhodli o najlepšom!
  4. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  5. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  6. Kúpeľňa - profesionálne informácie pri jej zhotovení
  7. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá
  8. Dobrodružstvo s vodou
  9. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne
  10. Anglická spoločnosť ATG vytvára progresívny tím technikov
  1. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 8 449
  2. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 8 425
  3. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 6 072
  4. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 5 005
  5. Aký bude váš doplnkový dôchodok 5 005
  6. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 4 729
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 4 266
  8. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 727
  9. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 567
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 388

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Slováci vyškolili majstrov Európy. Akú majú šancu postúpiť?

Naši môžu postúpiť do semifinále z druhého miesta, ale musia čakať na vývoj v ďalších dvoch skupinách.

DOMOV

Sľúbili pakt proti Kotlebovi, zatiaľ ho podpísal len jeden

Luntnerov náskok ešte nerozhodol.

KOMENTÁRE

Kotleba na 26 percent má, no na štyridsiatku nesiahne

Roztrieštenosť priniesla víťazstvo Franca, spojenectvo porážku Hitlera.

KOMENTÁRE

Štrajk vo Volkswagene je začiatkom záchrany Únie

Za to, že v našich krajinách máme také nízke mzdy, však nemôže EÚ.

Neprehliadnite tiež