BRATISLAVA. Bývalý prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Vasiľ Biľak nebude potrestaný za pozvanie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Špeciálna prokuratúra rozhodla, že trestné stíhanie preruší, pretože nie je možné zohnať dôležitých svedkov z Česka. Biľak je posledný žijúci aktér.
O invázii Pozývací list
za pozvanie vojsk Varšavskej zmluvy sa nikto nepostavil ani pred súd, priamo pri invázii zahynulo v Československu viac ako sto osôb, Rusko originál pozývacieho listu neposkytlo.
Biľak pri parlamentných voľbách v roku 2002. FOTO – ARCHÍV TASR
Vyšetrovanie trvalo takmer 20 rokov, prípad patrí kriminálke Krajského policajného riaditeľstva v Bratislave. Rozhodnutie prokuratúry o prerušení stíhania polícia zatiaľ nedostala. „Vyšetrovanie pokračuje," tvrdí hovorkyňa polície Petra Hrášková.
Biľak (93) je vo vážnom zdravotnom stave a žije uzavretý pred okolitým svetom v bratislavskej vile pod Slavínom. S rodinou sa v piatok nepodarilo skontaktovať. Jeho zať je bývalý predseda ponovembrovej KSS Jozef Ševc.
Biľak mal podľa obvinenia list pre Brežneva odovzdať v Bratislave niekoľko dní pred inváziou. V liste konzervatívne komunistické špičky žiadali o pomoc pri potláčaní odporu pravicových síl „všetkými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii".
V knihe pamätí Biľak písal, že pripravili žiadosť o bratskú pomoc a v priebehu bratislavského stretnutia ju odovzdali sovietskym súdruhom. „V liste sa uvádzalo, že pokiaľ sa bude situácia ďalej zhoršovať, nevidia podpísaní súdruhovia inú možnosť ako internacionálnu pomoc spojencov."
Rozsiahle vyšetrovanie Z vedúcich predstaviteľov komunistického režimu na Slovensku za dvadsať rokov nebol odsúdený nik. Dočasná pomoc Varšavskej zmluvy znamenala pre Československo koniec reformného procesu v komunistickej strane smerujúceho k väčším občianskym slobodám.
Sovietske vojská zostali v krajine a Československo do roku 1989 ovládli konzervatívni komunisti. Vrátane Biľaka, vyučeného krajčíra, ktorý mal vo výučnom liste napísane „Na saká nepúšťať". Ľudia ho poznali aj podľa silného prízvuku a ideologických príhovorov.
Právny štát pomohol aj svojim nepriateľom, píše Peter Morvay
Po roku 1968 presadzoval moskovskú politiku až do konca 80. rokov, keď sa naopak postavil proti presadzovaniu Gorbačovovej perestrojky v Československu.
Dnes 93-ročný Biľak je posledným žijúcim aktérom kauzy pozývacieho listu. Obvinený je z porušenia zákona o ochrane mieru. Polícia podľa hovorkyne Petry Hráškovej ďalej vykonáva úkony „nevyhnutné na náležité objasnenie skutku".
Trestné stíhanie začal v marci 1991 Úrad federálneho ministerstva vnútra na vyšetrovanie protiústavnej činnosti. V roku 1993 vec odstúpil Mestskému úradu vyšetrovania v Bratislave. „Vykonané bolo nespočetné množstvo výsluchov svedkov, občanov Slovenskej a Českej republiky, ako aj všetky potrebné úkony vrátane expertíznych skúmaní v odbore grafológie," hovorí Hrášková.
Originál nevydali Invázia Prípad 1968
Vasila Biľaka vinili, že odovzdaním listu L. Brežnevovi porušil zákon o ochrane mieru, v liste funkcionári KSČ žiadali o pomoc všetkými pristriedkami, vyšetrovanie trvalo 20 rokov, spis má desaťtisíce strán, Biľak tvrdil, že ho vypočúvali desiatky hodín.
Brežnev mal v Biľakovi (vpravo) spojenca. FOTO – ARCHÍV TASR
Pri predložení návrhu na podanie obžaloby v roku 2000 mal spis viac ako 23-tisíc strán. Krajský súd v Bratislave vrátil v roku 2001 prípad na došetrenie. S postupom sa stotožnil aj Najvyšší súd.
Podľa súdu bolo potrebné zohnať aj originál pozývacie listu a dať ho na grafologické skúmanie, aby sa potvrdila pravosť Biľakovho podpisu. Ruská strana poskytla iba kópiu. Originál Rusko vydať odmietlo s vysvetlením, že by to poškodilo jeho záujmy.
Obvinenie odmietol Biľak sa k vyšetrovaniu vyjadril naposledy v roku 1998 pre TASR. „K ničomu, čo som neurobil, sa nemôžem priznať. Pozývací list na vstup vojsk som Leonidovi Brežnevovi neodovzdal. To môžem odprisahať po kresťansky, občiansky i hocijako."
Podľa obvinenia mal list pre Brežneva odovzdať v Bratislave niekoľko dní pred inváziou. V liste špičky komunistického režimu žiadali o pomoc pri potláčaní odporu pravicových síl. Podpísaní sú aj Alois Indra, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Drahomír Kolder.
Zrada to asi bola
Historik MICHAL ŠTEFANSKÝ hovorí, že invázia v roku 1968 by prišla aj bez listu.
Sú známe okolnosti vzniku takzvaného pozývacieho listu Leonidovi Brežnevovi?
„Historicky je potvrdené, že ten list existuje. Údajne existuje aj stanovisko českej prokuratúry, podľa ktorého sú podpisy pravé. Tento list však nebol argumentom na to, aby sem prišli vojská. V celom kontexte ten list vtedy poslúžil len propagande, že vojská prišli na pozvanie oficiálnych československých predstaviteľov. Tým Sovieti argumentovali asi prvé štyri dni, potom prestali."
Takže platí, že invázia by bola aj bez pozývacieho listu?
„Samozrejme. Oni to pripravovali od apríla. Išlo o operáciu vtrhnutia do Československa s krycím názvom Dunaj. Plán bol pripravený už v júli. Ale potom bolo stretnutie v Čiernej nad Tisou a celá invázia sa odložila o tri týždne. Keď sa rozhodli, že niet nápravy, spustil sa mechanizmus vojenskej intervencie."
Čo bolo obsahom listu?
„Žiadali, aby Sovieti poskytli všestrannú pomoc. O vojenskej pomoci sa tam konkrétne nehovorí."
O akej pomoci sa tam teda píše?
„Uvádza sa tam, že sú znepokojení vývojom udalostí a žiadajú o pomoc všetkými prostriedkami. Brežnev to potom dešifroval ako žiadosť o vojenskú pomoc."
Existujú svedectvá, ako sa list k Brežnevovi dostal?
„Píše o tom Biľak vo svojich pamätiach, že to niekomu odovzdal na WC počas stretnutia v jednom zariadení ROH v Bratislave. Ide o bývalý hotel Sorea."
Dá sa dnes posúdiť, či sa autori listu dopustili vlastizrady?
„Podľa vtedajších zákonov nie. Oni chránili socializmus a ochrana socializmu bola v československej ústave. Z dnešného hľadiska by to zrada zrejme bola."
Matúš Burčík
