BRATISLAVA. Ak polícia dolapí podozrivého zo zákernej vraždy či z iného obzvlášť závažného zločinu, vo väzbe môže stráviť najviac päť rokov. Ak ho dovtedy nestihnú súdy odsúdiť, na rozsudok si počká na slobode.
Pri utečencovi, ktorého si pre trestné stíhanie vyžiada domovská krajina, zákony lehoty nepoznajú.
Príkladom sú dvaja čečenskí utečenci Anzor Čentiev a Ali Ibragimo, ktorí sú vo väzbe od januára a februára 2006.
Advokátka: Týrate ich
„Je to nedokonalosť národnej legislatívy, ktorá je porušením medzinárodného práva," tvrdí česká ľudskoprávna aktivistka a právna zástupkyňa oboch Čečenov pred Európskym súdom pre ľudské práva Hana Demeterová.
Spomenula to aj v sťažnosti v Štrasburgu, ktorý upozornila, že takmer päťročný pobyt oboch vo väzbe bez toho, aby vedeli, čo ich čaká, je „neodškriepiteľným psychickým týraním".
Je to podľa nej v rozpore s Európskym dohovorom pre ľudské práva, ktorý hovorí, že nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla oponuje, že naša právna úprava vychádza z medzinárodných záväzkov Slovenska.
To, že dĺžka vydávajúcej väzby nie je obmedzená, obhajuje aj tým, že ju ovplyvňujú aj iné konania, napríklad azylové konanie, prípadne konanie pred ESĽP, počas ktorých „extradičné konanie spočíva".
Rusko: Sú to banditi
O vydanie Čečenov požiadalo Rusko, kde ich obvinili z banditizmu a pokusu o atentát na úradníkov ministerstva vnútra v Groznom pred desiatimi rokmi.
Obaja sa boja, že ich doma budú mučiť. Tvrdia, že ide o vymyslené obvinenie. Bojovali na strane povstalcov proti ruskej okupácii.
Vydaniu sa bránili najskôr žiadosťou o azyl, potom sťažnosťami do Štrasburgu. Kým ich tam zastupoval slovenský právnik Martin Škamla, neuspeli. Podľa nich aj preto, lebo zadržiaval dôležité dôkazy o ich možnom mučení.
Keď sa ich zástupkyňou stala Demeterová spolu s nemeckým azylantom Imranom Ežievom, Európsky súd pre ľudské práva vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého ich nesmieme vydať, kým sa opäť nerozhodne o ich žiadosti o azyl.
Nemajú právnika
Kým sa tak stane, budú zrejme stále vo väzbe. Hoci by obaja radi požiadali o prepustenie z väzby, narazili na problém. Zatiaľ nenašli právnika, ktorý by im takúto žiadosť napísal. Demeterová a Ežiev ich zastupujú len v Štrasburgu.
Česká aktivistka hovorí, že slovenské zákony sú predsa len trochu iné ako české a aj pre vzdialenosť by bolo lepšie, keby ich na Slovensku zastupoval slovenský právnik.
Keď sa začali zaujímať o pomoc, ozvali sa im len z Ligy pre ľudské práva. Táto organizácia však spolupracuje aj so Škamlom, ktorý podľa Čečenov pred Štrasburgom tajil dôležité svedectvá. Predložili ich až Demeterová s Ežievom, a dosiahli, že oboch Slovensko stále nevydalo. Aktivistka nevie, ako by Čečenom pomohla.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že aj žiadosť o prepustenie z väzby je súčasťou extradičného konania. Majú teda nárok na povinnú obhajobu, čo znamená štátom prideleného právnika.

Beata
Balogová
