Ministerstvo životného prostredia dalo pripomienkovať Zákon o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž.
BRATISLAVA. "Z nich 1100 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredia," uviedol dnes na stretnutí s novinármi minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd). Envirorezort chce začať s odstraňovaním záťaží prostredníctvom zákona o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž, ktorý je do 7. februára v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Podľa Nagya sa o envirozáťažiach hovorí posledných 20 rokov, pričom o zodpovedných osobách za sanovanie envirozáťaže len od roku 1998. "V roku 2003 sa prvýkrát začal pripravovať zákon, ktorý má už dnes konkrétnu podobu. Máme ambíciu, že tento zákon presadíme a parlament ho prijme," povedal Nagy. Podľa neho zákon nebol doteraz prijatý preto, lebo sa nezdal niekdajším politikom akútny a jeho realizácia náročná. Teraz jeho prijatie podporuje nielen súčasná politická klíma, ale aj následky ekologického nešťastia v maďarskej Ajke, kde sa vlani v októbri pretrhla hrádza s toxickým kalom z miestnej hlinikárne.
Nagy so svojím rezortom počíta s tým, že zákon bude ekonomicky náročný. "Zavedenie tejto novej právnej úpravy bude stáť okolo 487 miliónov eur," informoval Nagy. Táto oblasť sa má financovať do roku 2015 z Kohézneho fondu Európskej únie. Ide o prostriedky, ktoré sa dajú čerpať v rámci Operačného programu životné prostredie. "V najbližšom období sa otvorí výzva z Operačného programu životné prostredie na prieskum a monitoring najrizikovejších oblastí," oznámil. Od roku 2013 sa podľa Nagya skončí financovaním z eurofondov a počíta sa so zdrojmi zo štátneho rozpočtu.
"Predpokladá sa, že z verejných zdrojov sa bude financovať 84 percent sanácie týchto záťaží a 16 percent bude pochádzať asi zo súkromných zdrojov," informoval. Dodal, že do roku 2013 má rezort na sanáciu envirozáťaží vyčlenených ešte 116 miliónov eur z eurofondov. "Ďalších asi 300 miliónov eur bude treba v roku 2013 až 2027," povedal. Nagy pripomenul, že rok 2027 je pre envirorezort dôležitý preto, lebo Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo, že do toho času odstráni všetky zdroje znečistenia, ktoré by mohli ohrozovať zdroje pitnej vody a spodné vody celkovo.
Na túto podmienku v zákone narážajú priemyselné podniky a prevádzky, ktoré ju považujú za likvidačnú. Envirorezort to však odmieta. "Každý podnik si urobí svoj program sanácie na časové obdobie, ktoré je dostatočne dlhé, až do roku 2027," povedala generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na MŽP SR Vlasta Jánová. Každá zodpovednosť za envirozáťaž sa bude podľa zákona posudzovať samostatne. "Všetci, ktorí majú so záťažou dočinenia, ak ešte existujú, aj privatizéri, ich právni nástupcovia, majiteľ pozemku, obec, všetci budú účastníkmi konania. A mali by predložiť všetky dokumenty, ktoré sa danej záťaže týkajú," vysvetlila Jánová. Úrad potom posúdi relevantnosť záťaže.
Jánová predpokladá, že veľa subjektov sa "vyviní" a bremeno za envirozáťaž sa tak presunie na štát, resp. na ministerstvo životného prostredia. Podľa ministra sa envirozáťaže neriešili aj pre nevyjasnené vlastnícke vzťahy. "Často sa stávalo, že by aj bola vôľa zo strany štátu, obce, vyriešiť problém, len legislatíva neumožňovala nastúpiť sanáciu a potrebovali sme súhlas vlastníka pozemku alebo objektu, ktorý často dával podmienky pre tento postup. Tým sa to celé odsúvalo," zhodnotil Nagy.
Envirorezot začal s mapovaním, systematickou identifikáciou envirozáťaží v roku 2006. "Bol to trojročný projekt, ktorý zmapoval všetky najhoršie lokality na Slovensku," uviedla Jánová. Dodala, že o zmapovaných lokalitách, kde sa nachádzajú environmentálne záťaže, sa možno viac dozvedieť prostredníctvom infosystému na internetovej stránke www.enviroportal.sk. Podľa nej sú environmentálne záťaže často neviditeľné pre ľudské oči. "Ľudí viac iritujú skládky odpadov, ktoré majú na očiach. Ale kontaminácia je skrytá v zemi, je to v pôde, je to vo vode," skonštatovala Jánová.
