ím daní. Naopak, ako na dnešnej tlačovej besede MK SR v Bratislave zdôraznil Milan Kňažko, v prípade daňovej asignácie ide o rozšírenie práv občana, adresnosť jeho povinných daní a posilnenie priamej demokracie.
Kým za minulého režimu počty duchovných štát limitoval, po revolúcii sa situácia v tejto oblasti zmenila. Zákon z roku 1991 dal cirkvám v súlade s Listinou základných práv a slobôd plnú náboženskú slobodu, a to vrátane práva samostatne si určovať počty duchovných. V dôsledku toho sa však s rastúcim počtom duchovných z roka na rok zvyšuje aj nárok na štátny rozpočet. Hoci počty duchovných zväčša ešte stále nedosiahli ani stavy z roku 1948, situácia sa stáva pre štátny rozpočet problematickou. Štát má však podľa zákona povinnosť cirkvi financovať. Preto sa hľadajú systémové riešenia pre nový model financovania cirkví a náboženských spoločností. V súčasnosti existujú tri varianty, ktoré možno aplikovať v slovenských podmienkach.
Prvým z nich je novelizácia zákona č. 218/1949. A to tak, že cirkvi budú dostávať stanovený príspevok na jedného veriaceho. Počet občanov, ktorí sa hlásia k jednotlivým cirkvám, sa zistí podľa aktuálneho sčítania ľudu. Aj druhý variant počíta s novelizáciou spomínaného zákona. Podľa neho sa stanoví počet duchovných osobitne pre každú cirkev, ktorým štát bude naďalej poskytovať finančné prostriedky na platy. Treťou možnosťou je spomínaná daňová asignácia. Znamená to, že každý daňový poplatník by sa na základe vlastného uváženia rozhodol, komu poukáže stanovenú časť zo svojej povinnej dane. Na výber bude buď príspevok na jednu z registrovaných cirkví, alebo na obnovu kultúrnych pamiatok či charitu. V tejto súvislosti podľa ministra Kňažka možno uvažovať aj o tom, že ak sa daňovník nerozhodne pre žiadnu z uvedených možností, bude odvádzať dane do štátneho rozpočtu ako doteraz.
Aj keď minister kultúry predpokladá okolo nového spôsobu financovania cirkví širokú diskusiu, účinnosť by mal nadobudnúť od 1. januára 2002.
