BRATISLAVA. Trenčiansky sudca Ondrej Gáborík sa zrejme tak skoro nepoteší z vysúdených peňazí, ktoré mu za údajnú diskrimináciu prisúdil pred rokom bratislavský okresný súd.
Sudca bol vraj diskriminovaný tým, že mal nižší plat ako špeciálni sudcovia. Rozhodnutie, že by mal dostať za každý mesiac údajnej ujmy v rokoch 2006 až 2008 takmer 90-tisíc eur, skončilo na krajskom súde. Ten teraz s konečným verdiktom musí čakať na ústavných sudcov.
Sudcovia Diskriminačné žaloby
viac ako 700 sudcov podalo diskriminačné žaloby na štát, ministerstvo spravodlivosti alebo na jednotlivé súdy; cítia sa byť diskriminovaní výrazne vyššími platmi špeciálnych sudcov; spolu môže štát prísť až o 70 miliónov eur; Súdna rada odobrila svojmu šéfovi a predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, že sa nemá proti žalobám odvolávať.
Ústavný súd prijal sťažnosť ministerstva spravodlivosti, ktoré napadlo, že by o spore mali rozhodovať sudcovia, ktorí si sami žalobu podali. Z konania ich nevylúčil Najvyšší súd, kde rozhodol senát, ktorého predsedníčka si žalobu podala tiež.
Ministerstvo vedené Luciou Žitňanskou z SDKÚ spochybnilo aj opatrenie šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý rozhodol, že o zaujatosti krajských sudcov pri diskriminačných žalobách bude rozhodovať len jeden senát.
Zákon hovorí, že náhodný výber musí byť zachovaný, a ten predpokladá výber aspoň z dvoch senátov.
Harabin neskôr opatrenie upravil, no Žitňanská naňho podala disciplinárny návrh.
Ministerka rozhodnutie Ústavného súdu považuje za potvrdenie, že niektoré vyjadrenia Súdnej rady a Najvyššieho súdu boli predčasné. Rada aj súd, ktoré vedie Harabin, vyhlásili, aby sa v prípade žalôb sudcov nepodávali opravné prostriedky.
Harabin rozhodnutie Ústavného súdu zatiaľ nekomentoval.
„Využijeme všetky legálne a legitímne prostriedky, aby sme obhájili záujem štátu a jeho obyčajných občanov a zabránili organizovanému zneužívaniu justičného systému,“ odkázala Žitňanská.

Beata
Balogová
