BRUSEL/ŠTRASBURG 14. júna (SITA) – Vo svojom návrhu vyplácať kandidátskym krajinám po vstupe do Európskej únie (EÚ) finančné kompenzácie, ktoré by zaistili, že ani na jeden rok sa noví členovia nestanú takzvanými čistými platcami do spoločného európskeho
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
rozpočtu, získala Európska komisia (EK) veľkú podporu v Európskom parlamente (EP). Podobne ako komisia, ani parlament nesúhlasí s tým, aby sa členské príspevky budúcich členov zvyšovali iba postupne. Podľa EP by Brusel nemal dopustiť, aby sa Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny stali po vstupe do únie čistými platiteľmi, teda že by do európskeho rozpočtu prispievali viac, ako z neho dostávali. Ak by takáto situácia hrozila, potom by mala únia novým členom poskytnúť finančné kompenzácie. Parlament sa tak postavil za návrh EK, aby sa zo špeciálne vytvorenej rezervy európskeho rozpočtu vyplácali dočasné a postupne klesajúce kompenzácie. Znamená to tiež, že poslanci odmietli požiadavky kandidátskych krajín, aby počas prvých rokov po vstupe nemuseli platiť plné príspevky, ale aby ich zvyšovali postupne v závislosti od rastu príjmov. Tak to bolo v prípade vstupu Španielska alebo Portugalska, naopak kompenzácie sa zaviedli v prípade posledného rozšírenia, keď do únie vstúpilo Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Príjmy nových členských krajín budú najnižšie v prvom roku po vstupe, pretože vtedy ešte nebudú k dispozícii z Bruselu peniaze na priame platby a roľníci ich tak budú musieť dostať iba od svojich vlád, ktoré ich dostanú naspäť až o rok neskôr, čo znamená, že v rozpočte týchto štátov sa vytvorí istý deficit. Oveľa lepšie to nebude ani s peniazmi zo štrukturálnych fondov, keďže projekty sa začnú realizovať až po nejakom období. V ďalších rokoch po vstupe by už krajiny ako Slovensko mali zo spoločného rozpočtu viac dostávať ako do neho platiť. Podľa správy o finančných dôsledkoch rozšírenia by Slovensko malo v roku 2004 do spoločného európskeho rozpočtu zaplatiť necelých 300 miliónov eur, podľa iných zdrojov by to mohlo byť okolo 11 miliárd korún. Iba v rámci štrukturálnych fondov by SR mala mať nárok v prvých troch rokoch po vstupe na približne 1,7 miliardy eur. Kapitolu Finančné a rozpočtové ustanovenia bude možné uzavrieť až na konci rokovaní, nakoľko k nej EÚ doteraz nezaujala spoločnú pozíciu.