Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní by mali prejsť v parlamente bez problémov, súhlasia s ňou všetky koaličné strany.
BRATISLAVA. Zvýšiť transparentnosť, dosiahnuť vyššiu ekonomickú efektívnosť a ochrániť uchádzačov je cieľom zmien navrhovaných koalíciou v zákone o verejnom obstarávaní. „Motívom nás, predkladateľov tejto novely, bolo riešenie negatívneho stavu v oblasti verejného obstarávania, pokiaľ ide o opakované kauzy manipulovania s obstarávaním,“ uviedla Edita Pfundtner z poslaneckého klubu Most-Híd.
Po dlhých a náročných politických a odborných diskusiách dospela koalícia k dohode na znení novely, ktorá je podľa Kamila Krnáča z SaS ešte prísnejšia, ako navrhovali pôvodne.
„Upravuje štatút, kto bude verejný obstarávateľ a kto bude obstarávateľ, rozšíril sa okruh, spresnili sa niektoré termíny ohľadne zverejňovania informácií v procese verejného obstarávania, čiže sa napríklad presnejšie definovala elektronizácia tohto procesu, aby nevznikali zbytočné písomné archívy a posunula sa účinnosť novely z pôvodného termínu marec na apríl 2011,“ priblížil niektoré zmeny Krnáč.
Za dôležité považujú predkladatelia sprísnenie podmienok pri užšej súťaži tak, že namiesto minimálneho počtu päť uchádzačov, ktorých treba osloviť, ich bude desať.
Z novely nevypadol žiadny z kľúčových prvkov, ktoré sme avizovali už v vlani v novembri. „Kompletne sa rušia neprioritné služby, nebudú teda už možné nástenkové tendre, výrazne sme navrhli znížiť limity, od ktorých sa musí obstarávať, nedošlo k oslabeniu toho, kto bude musieť obstarávať ani k oslabeniu novely v snahe obmedziť manipuláciu procesu, napríklad tým, že naďalej nebude možné vylučovať pre formálne nedostatky zo súťaže a bude nutné zdôvodňovať výberové kritériá,“ poukázal Miroslav Beblavý z SDKÚ.
Po novom budú musieť podľa zákona o verejnom obstarávaní postupovať všetky verejné inštitúcie vrátane verejných podnikov a nebude možná výnimka. „Znamená to, že napríklad Tipos, ktorý dnes nie je verejným obstarávateľom, po prijatí tohto návrhu už bude,“ objasnil Beblavý. Návrh obsahuje aj ustanovenie, podľa ktorého ak Úrad pre verejné obstarávanie alebo prokuratúra dospejú ku kvalifikovanému právnemu názoru, že pri verejnom obstarávaní došlo k porušeniu zákona, ak to príde do jedného roka od uzavretia zmluvy, budú mať povinnosť podať na súd návrh na neplatnosť takejto zmluvy.
Dodatky k zmluvám novela nemení. „Ten súčasný stav podľa výkladu Úradu pre verejné obstarávanie dostatočne garantuje, že dodatky nie je možné prijímať, aby sa menila ekonomická rovnováha,“ skonštatoval Krnáč. Ako tvrdí, podľa dohody bude ÚVO omnoho pozornejšie sledovať inštitút dodatkov a ak sa do roka situácia nezlepší, táto otázka sa dostane znovu do pozornosti.
Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní by mali prejsť v parlamente bez problémov, je totiž dohoda všetkých koaličných strán.
