SME

Sivovlasé deti Nicholasa Wintona

Predstavte si, že máte pred sebou šesť fotiek detí. Ak si jedno vyberiete, zachránite mu život.

(Zdroj: 2media.cz)

Bol to geniálny marketingový ťah. Nicholas Winton vyrábal papierové kartičky s fotkami šiestich až ôsmich detí prekryté priesvitným papierom s menami.

Takéto „propagačné“ materiály si potom prezerali britské rodiny, ktoré v roku 1939, ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny, zvažovali prijatie utečeneckého dieťaťa z Čiech či Slovenska. Ak si niektoré vybrali, jeho tvár preškrtli. Bolo to – ako sám Winton priznáva - trochu komerčné, ale fungovalo to.

Veď kto si len tak zoberie do rodiny akési škvŕňa s cudzo znejúcim menom z krajiny, pre ktorú sa nikomu neoplatilo ísť do vojny? Ale na druhej strane, kto by odolal krásnym smutným očiam dieťatka, ktoré jeho rodičia obliekli do tých najlepších šiat a vyčesali mu veľké vlny na čele, len aby si ho nejaká britská rodina vybrala a tým zachránila?

SkryťVypnúť reklamu

Winton mal ako úradník na Londýnskej burze aj niektoré interné informácie a preto vedel, že s blížiacou sa hitlerovskou expanziou nečaká české a slovenské židovské deti nič dobré. Rozhodol sa im pomôcť.

Najprv sa mu podarilo umiestniť niekoľko z nich do Švédska, na jeho listy o pomoc však najústretovejšie zareagovala britská vláda, ktorá povolila prijatie detí s podmienkou, že im Winton nájde náhradné rodiny a zaplatí za každé dieťa istý poplatok.

Pri organizovaní transportov detí Winton neváhal ani falšovať britské víza. Prezentoval sa ako predseda neexistujúcej organizácie Britský výbor pre utečencov z Československa - detská sekcia. Aby pôsobil dôveryhodne, dal si vyrobiť hlavičkový papier i pečiatku.

Deti, ktoré išli „na výlet“ do Anglicka, zostali veľmi často nažive ako jediné z celého širšieho príbuzenstva. No tie, ktorých tváre na kartičkách preškrtnuté neboli, môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou zarátať medzi šesť miliónov obetí holokaustu, ktoré sme si tento týždeň pripomenuli.

SkryťVypnúť reklamu

Príbehy tých, čo sa zachránili pred holokaustom Majú už vyše osemdesiatky, ale stále ich volajú deťmi. Ich druhým otcom je Brit Nicholas Winton. Pätnásť zo 669 českých a slovenských detí, ktoré sa pred začiatkom 2. svetovej vojny zachránili vďaka jeho súkromnej iniciatíve, sa minulý týždeň zúčastnilo premiéry hraného dokumentu slovenského režiséra Mateja Mináča a Patrika Pašša Nickyho rodina.

John Fieldsen patrí k tým, ktorí v Osvienčime a Terezíne stratili celú rodinu. Zostali mu len fotografie, aj tie sa k nemu dostali takmer zázračným spôsobom.

„Po vojne niekto v našom dome našiel množstvo fotografií, moja mama bola totiž profesionálna fotografka. Uvedomil si, že by mohli byť pre niekoho veľmi dôležité a odovzdal ich Červenému krížu, cez ktorý sa dostali až ku mne spolu s listom mojich rodičov, ktorý nechali v dome tesne pred svojím odchodom do tábora,“ spomínal Fieldsen.

SkryťVypnúť reklamu

Náhradná rodina v Británii mu našťastie poskytla domov, až kým sa neoženil. Zo samotnej cesty vlakom z Prahy do Londýna si Fieldsen veľa nepamätá, zvláštne spomienky mal skôr na príchod do Británie, kde ho fascinovali tamojšie „double-decker“ autobusy či prikrývky tak tesne priliehajúce k posteliam, že sa pod ne ani nevedel dostať. Šokoval ho aj pohľad na otvorený oheň v kozube, ktorý, samozrejme, v jeho rodnej Opave nemali: „Myslel som si, že dom musí vyhorieť,“ spomína.

Keď John vyrástol, pracoval ako inžinier, ale neskôr sa stal pastorom a dnes je hrdý na krásny kostol, ktorý postavil. Nie je jediným z „Nickových detí“, čo sa venuje – či už dobrovoľnícky, alebo profesionálne - sociálnej práci. Zachránení spoznali na vlastnej koži silu ľudskosti.

SkryťVypnúť reklamu

Věra Gissingová (úplne vľavo), Bedřich Abeles a John Fieldsen (v strede) dnes.

FOTO - KAREL KUČERA

Bolo to dobrodružstvo Ben alebo, ak chcete, Bedřich Abeles stále hovorí vynikajúco po česky. Možno je to preto, že sa pravidelne stretáva s českým priateľom, s ktorým slúžili spolu v letke RAF. Na cestu do Londýna si pamätá živo: „Pre dievčatá a menšie deti to bolo možno iné, ale pre štrnásťročného chlapca, akým som bol ja, to bolo veľké dobrodružstvo.“

FAKTY Tento týždeň si svet pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Presne 27. januára pred 66 rokmi oslobodili koncentračný tábor v Osviečime. Len na tomto jedinom mieste zahynulo viac ako milión ľudí. 669 prevažne židovských českých a slovenských detí krutému osudu uniklo vďaka súkromnej iniciatíve vtedy 30-ročného Brita Nicholasa Wintona. Slovenský režisér Matej Mináč nakrútil o ňom a jeho čine v roku 1999 hraný film Všichni moji blízcí, neskôr dokument Nicholas G. Winton: Sila ľudskosti, ktorý získal v roku 2002 cenu International Emmy Award za najlepší dokumentárny film. Tému rozvinul vo svojom novom hranom dokumente Nickyho rodina, ktorý bude mať svoju slovenskú premiéru v máji. Nicholas Winton (dnes 102-ročný) získal za svoj čin Rad TGM, v Británii mu udelili titul Pýcha Británie, Rad britského impéria a bol aj povýšený do šľachtického stavu. V Čechách vznikla iniciatíva na podporu jeho kandidatúry na udelenie Nobelovej ceny mieru.

SkryťVypnúť reklamu

Na Britániu aj na angličtinu si veľmi rýchlo zvykol. Po vojne sa síce nakrátko vrátil do Prahy, kde vyštudoval na Karlovej univerzite fyziku, ale už v roku 1949 zas – z rovnakej stanice a v rovnaký júnový deň - emigroval do Izraela, odkiaľ neskôr prešiel do USA, kde sa uchytil ako raketový inžinier.

Dnes žije v Anglicku, kde okrem iného ako dobrovoľník pomáha aj Rómom zo Slovenska, ktorí majú problémy s formalitami. Vyplňuje s nimi rôzne tlačivá a dotazníky. Angličania sú zvyknutí na ľudí iných národností a rás, preto tam naši Rómovia podľa neho zažívajú menej rasizmu ako v iných európskych krajinách.

Život venovala Wintonovi Spisovateľka Věra Gissingová, rodená Diamantová, tiež prišla Mináčov film prezentovať do Prahy osobne. Až do roku 1988, keď ju vyzvali, aby sa zúčastnila legendárneho televízneho programu That´s Life, netušila o Nicolasovi Wintonovi celkom nič.

SkryťVypnúť reklamu

Neskôr však napísala jehobiografiu a dnes sa táto krehká žena hrdo hlási k tomu, že svoj život venovala práve jemu. Stala sa jeho osobnou sekretárkou i akousi PR manažérkou. Věra Gissingová je autorkou asi 38 kníh, k literárnej činnosti ju nepriamo inšpirovali jej rodičia, keď jej pred cestou do Británie podarovali knihu s prázdnymi stranami viazanú v koži.

Navrhli jej, aby si do nej začala písať svoj denník. Žiaľ, už si ho neprečítali. Věra mala však šťastie na to, že ju jej adoptívna mama mala veľmi rada a že po Chamberlainovej zrade túžila zachrániť práve dieťa z Československa.

Bola to práve jej kniha Perličky detstva, ktorá sa stala pre Mateja Mináča inšpiráciou, aby sa začal zaoberať Wintonovým príbehom.

Winton s jedným z detí.

Foto – 2media.cz

SkryťVypnúť reklamu

Z utečenca je slávny novinár Sprievodcom filmu Nickyho rodina je elegantný muž, bývalý redaktor kanadskej televízie CBC Joe Schlesinger. Tento svetovo známy žurnalista vyrastal v Bratislave. Vo filme spomína na to, v koľkých jazykoch musel zdraviť priateľky svojej babičky. Spoločne s bratom ho zachránil wintonovský vlak.

Keď sa po vojne vrátil domov, jeho prvá cesta viedla do domu U Hybernů v Prahe. Práve tam bolo stredisko pre tých, čo hľadali svojich príbuzných, všetky jeho steny boli ovešané odkazmi a fotkami. On však žiadne informácie o svojej rodine nenašiel. Neskôr sa dozvedel, že jeho rodičov deportovali do Poľska. No dodnes netuší, kde a ako zomreli.

Paradoxom je, že veľmi skoro musel opäť z Československa utekať. Ako spomína v knihe Lotéria života, po roku 1948 bol svojím spôsobom stratený, pretože prežil detstvo v Anglicku, čo nový režim považoval takmer za zločin. Podarilo sa mu dostať najprv do Rakúska a neskôr do kanadského Vancouvru.

SkryťVypnúť reklamu

Ako novinár a prekladateľ robil pre agentúru AP už v Bratislave, neskôr dlhé desaťročia pracoval pre televíznu spoločnosť CBC. Bol moderátorom správ CBC Newsworld, ale aj producentom dokumentov a autorom komentárov. Jeho žurnalistická autobiografia Time Zones: a Journalist in the World sa stala hitom.

Osemnásťkrát bol nominovaný na Gemini Award, dostal tri. Jeho citát o Kanade ako o krajine utečencov sa čítal aj pri otvorení minuloročných olympijských hier vo Vancouvri.

Niečo málo pre vlasť Ani Zuzana Marešová donedávna pozadie svojej záchrany nepoznala. Spomína si však na cestu do Londýna. Strach vraj necítila, možno len pri prechode Nemeckom, keď do vagóna vošli esesáci so psami.

V jej novej anglickej rodine jej materiálne nič nechýbalo, žila doslova v prepychu, ale citovo boli jej pestúni chladní. „Oni to robili z povinnosti. V tej dobe bolo populárne heslo urobiť niečo pre vojnu,“ opisuje.

SkryťVypnúť reklamu

Marešová mala množstvo príležitostí na emigráciu, ale vždy ju to ťahalo domov. Tvrdí, že je „krstená Vltavou“. Dlhé roky pracovala ako prekladateľka. Na premiéru filmu Nickyho rodina sa chystala s vreckovkami v ruke. Keď po jeho skončení videla spontánnu reakciu mladých ľudí v sále, nevydržala to a išla vrúcne objať pána Wintona. Pamätá si ju, vždy sa stretnú, keď príde do Prahy.

„On je veľmi skromný, to, čo urobil, nepovažuje za hrdinský čin. Iba postupne si uvedomuje, že predsa len niečo dokázal,“ hovorí Marešová o človeku, ktorého za záchranu detí pred vojnou navrhujú na Nobelovu cenu mieru.

Záber z filmu Nickyho rodina.

FAKTY

- Tento týždeň si svet pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Presne 27. januára pred 66 rokmi oslobodili koncentračný tábor v Osviečime. Len na tomto jedinom mieste zahynulo viac ako milión ľudí. 669 prevažne židovských českých a slovenských detí krutému osudu uniklo vďaka súkromnej iniciatíve vtedy 30-ročného Brita Nicholasa Wintona.

SkryťVypnúť reklamu

- Slovenský režisér Matej Mináč nakrútil o ňom a jeho čine v roku 1999 hraný film Všichni moji blízcí, neskôr dokument Nicholas G. Winton: Sila ľudskosti, ktorý získal v roku 2002 cenu International Emmy Award za najlepší dokumentárny film. Tému rozvinul vo svojom novom hranom dokumente Nickova rodina, ktorý bude mať svoju slovenskú premiéru v máji.

- Nicholas Winton (dnes 102-ročný) získal za svoj čin Rad TGM, v Británii mu udelili titul Pýcha Británie, Rad britského impéria a bol aj povýšený do šľachtického stavu. V Čechách vznikla iniciatíva na podporu jeho kandidatúry na udelenie Nobelovej ceny mieru.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  6. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  7. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  8. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  1. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  2. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  7. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  8. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 13 423
  2. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 966
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 7 544
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 706
  5. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 627
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 129
  7. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 573
  8. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 3 286
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu