VIERA

Cirkvi médiá potrebujú, preto majú vlastné

Náboženské médiá sa prihovárajú najmä svojim veriacim. Chcú však osloviť aj neveriacich a inovercov.

ilustračné foto(Zdroj: TASR)

Najmediálnejšia cirkev je zrejme katolícka. Novinári majú „na najvyšších miestach“ aj svojho patróna – svätého Františka Saleského. Vatikán má svoj rozhlas, televíziu, noviny, pápež má hovorcu, Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vydáva rozličné mediálne inštrukcie.

Podobne je to aj na Slovensku, KBS má tlačovú kanceláriu i mediálnu radu, ktorú vedie bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, všetky diecézy majú hovorcov. Na katolíckom mediálnom poli fungujú Katolícke noviny, rádio Lumen, televízia LUX a množstvo iných odborných i farských periodík.

Zakázaná alternatíva

V pastoračnom pláne cirkvi v rokoch 2001 až 2006 sa objavili viaceré návrhy pre médiá, napríklad realizácia prieskumu na tému, čo príjemcovia očakávajú od katolíckych médií. V aktuálnom pláne cirkvi na roky 2007 až 2013 sa však s médiami prekvapivo nepočíta.

Podľa kňaza Mariána Gavendu je „sedemročnica“ skôr príručkou ako plánom. „Dokument má teologicko-pastoračnú štruktúru, médiá tak vypadli.“ Z trhu sa však nestratili.

Šiestu priečku v náklade týždenníkov s 85-tisícmi výtlačkov obsadzujú Katolícke noviny.Čo sa v nich objaví, je v súlade s učením Cirkvi. Podľa šéfredaktora Ivana Šulíka biskupi do výberu tém nezasahujú, iba ak by noviny išli proti katolíckej náuke. „Sú ohľaduplní a nevyvíjajú nátlak na to, čo má alebo nemá byť v Katolíckych novinách,“ hovorí Šulík.

Za socializmu existoval samizdat Zrno, ktorý po roku 1989 vystupoval ako alternatíva popri Katolíckych novinách. Do roku 2006 mal aj cirkevné schválenie, ktoré mu však odobral vtedajší košický arcibiskup Alojz Tkáč. „Najprv bývalý arcibiskup Sokol zakázal Zrno predávať v kostoloch svojej diecézy, o niekoľko mesiacov neskôr ho nasledovali ostatní biskupi, pričom miestne príslušný biskup (podľa sídla vydavateľstva), ktorý napokon odobral Zrnu cirkevné schválenie, patril k posledným,“ vraví prešovský vydavateľ Michal Vaško.

Na hľadanie dôvodov „zákazu“ už rezignoval, doteraz ich nepozná. Zrno, s názvom vyjadrujúcim zrelosť, nádej a orientáciu, v dnešnej dobe len prežíva, hoci stále má svojich priaznivcov. „Vonkajšie obmedzenia sú zjavné – za komunistov periféria spoločnosti a hrozba väzenia, slobodný trh zase hrozí bankrotom. Najsilnejšie obmedzenia sú vnútorné. Nie všetko, čo napíšeme, je užitočné, aj keď pravdivé,“ tvrdí Vaško.

Obrana pred sektou

Evanjelici môžu čítať Evanjelického posla spod Tatier, Dúhu alebo Cirkevné listy. A započúvať sa napríklad do internetového Rádia7, ktoré už dva roky disponuje frekvenciou v Banskej Bystrici.

Liptovský konsenior a neskorší generálny biskup Juraj Janoška založil Evanjelického posla spod Tatier najmä na obranu pred sektárskym hnutím na Liptove. „Videl, že evanjelikom chýba časopis, ktorý by napomáhal šíriť a utvrdzovať evanjelické povedomie. Janoška už v tej dobe vedel o vplyve a význame médií, o tom, aké sú noviny dôležité,“ vraví šéfredaktorka Martina Kováčiková. Prvýkrát sa Posol objavil v roku 1910, spod Tatier sa neskôr rozšíril aj do Maďarska, Rumunska, Ameriky či Austrálie. Dnes ho číta okolo desaťtisíc ľudí.

Dlhšiu históriu, ale menej čitateľov ako Evanjelický posol majú Cirkevné listy. Iniciátorom ich vzniku v roku 1863 bol Jozef Milosav Hurban, neskoršie ich opäť k životu priviedol biskup Janoška. „Veľmi nekompromisne a smelo sa ozývali ako v otázkach cirkevných, tak národnostných, proti maďarizácii, za zrovnoprávnenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku, úplne jedinečne sa postavili proti obidvom svetovým vojnám ústami Rázusa, Ruppeldta, Osuského,“ vysvetľuje redaktor Ján Hroboň.

Vydavateľom tohto mesačníka, ktorý si nachádza cestu k približne 900 čitateľom, je liptovskomikulášsky Tranoscius. „V evanjelickej cirkvi je to jediný odborný teologický časopis,“ pripomína Hroboň.

Aj kontroverzné témy

Mediálne činné sú aj menšie cirkvi. V Cirkvi bratskej sa napríklad tvorí mesačník Dialóg. Má budovať najmä spolupatričnosť medzi „bratmi“, no nevyhýba sa ani polemike na citlivé témy.

Podľa šéfredaktora Bohuslava Piatka najprv Dialóg mapoval Cirkev bratskú, neskôr otvoril vnútrocirkevné vyjasňovanie si postojov v otázkach ako rozvodovosť, manželstvá po rozvodoch, antikoncepcia, predmanželský sex, homosexualita či interrupcie.

Už takmer sto rokov jestvuje baptistický Rozsievač, ktorý svoju mediálnu púť začal v roku 1914 v Bekescabe pričinením laického kazateľa Juraja Stanka, pôvodným povolaním murára, ktorého publikačná činnosť bola mimoriadne bohatá.

Rozsievač, ktorý má 1300 odberateľov, sa stretá s typickými problémami (nielen) menších periodík - ako časopis zabezpečiť finančne a obsahovo. „Snažíme sa, aby sme čitateľom ukázali praktické aspekty Božieho plánu záchrany ľudí prostredníctvom Ježiša Krista, a ukazujeme reálne pôsobenie Božej moci v dnešnom svete,“ uvádza šéfredaktor Stanislav Kráľ.

Čo Žid, to vlastné noviny

Hebrejské slovo „delet“ znamená dvere a tento názov nesú aj židovské noviny, ktoré vydáva rovnomenné združenie. Michael Szatmary a Robert Haas ho založili v roku 2003. „Úlohou je zaplniť informačnú dieru. Delet prináša čitateľom informácie z domova, zahraničia, kultúry, histórie, náboženstva i témy, ktoré trápia židovskú komunitu,“ približuje Szatmary.

Delet vychádzal pôvodne v tlačenej podobe, momentálne je len na internete. „Možno sme sa už po siedmich rokoch vydávania na kolene a bez prostriedkov vyčerpali,“ ozrejmuje Szatmary.

Internetovými dverami do židovského sveta vstupuje denne približne 600 návštevníkov z celého sveta. Na území Slovenska však židovské noviny nie sú historickým unikátom. „Moje informácie siahajú do prvej republiky, keď vychádzali Židovské listy a noviny židovských športových klubov,“ približuje Szatmary. „Antisemitské stránky uvádzajú, že v Uhorsku bolo 1000 novín, z toho 837 židovských. Každý Žid mal teda vlastné,“ glosuje s úsmevom.

Moslimovia majú dvojmesačník

Nevšedným zjavom na mediálnom trhu je časopis Al-Islám, vydávaný Islamskou nadáciou na Slovensku. Periodikum sa už od svojho vzniku borí s finančnými problémami, no v roku 2010 vychádzalo pravidelne na mesačnej báze.

„V jeho vydávaní plánujeme pokračovať aj v novom roku, no ako dvojmesačník. Cieľovou skupinou je predovšetkým nemoslimská odborná verejnosť,“ objasňuje Mohammed Hasna z nadácie. Počet čitateľov Al-Islámu odhaduje na niekoľko stoviek. Podľa Hasnu sa témy vyberajú tak, aby poukázali na úspešné modely spolunažívania medzi moslimami a príslušníkmi iných náboženstiev, vyvracali nepravdy o islame a komentovali aktuálne udalosti.

„Cieľom časopisu je motivovať kritické myslenie, podporovať mierové spolunažívanie medzi prívržencami rôznych náboženstiev a v neposlednom rade osloviť aj potenciálnych záujemcov o islam a o moslimov vôbec,“ dopĺňa Hasna.

Prežijú aj komerciu

Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré sú spojené s vydávaním náboženských médií, ich tvorcov neopúšťa optimizmus. Vraj prežijú aj komerciu. „Kresťanské médiá majú úžasné privilégium: hovoriť o veciach, ktoré sú platné a overené už niekoľko tisíc rokov. Pritom majú úžasného „sponzora“ – Boha,“ tvrdí Kráľ.

Gavenda vidí úlohu náboženských médií najmä v oslovovaní vlastných veriacich. „Môžu im ponúkať informácie a duchovné podnety,“ vymenúva. Médiá a náboženstvá sú nerozlučne spojené. „Ak chcú byť médiá objektívne a pravdivo informovať o tom, čo hýbe spoločnosťou a ľuďmi, ktorí v nej žijú, určite sa nemôžu vyhnúť náboženským témam,“ dokončuje Šulík.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 469
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 9 426
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 850
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 207
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 491
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 406
  7. Kam do tepla v januári? 1 951
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 775
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 560
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 931

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trumpovi neveria, že nie je rasista.

Neprehliadnite tiež

Poslanci by mali v tomto roku stráviť v pléne 82 dní

Počet dní sa môže zmeniť podľa toho, ako dlho budú schôdze trvať. Tiež môžu pribudnúť mimoriadne zasadnutia.

Ľudia z jednej ulice v Lučenci sa v daždi hanbia chodiť do mesta (+ FOTO)

Gondová: Vraj si máme na konci ulice postaviť skrinky s prezúvkami.

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Predseda novej strany Progresívne Slovensko si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.