BRATISLAVA. Som syn bývalého prezidenta Libérie, žijem v utečeneckom tábore v Tanzánii a chcem na Slovensku investovať 177 miliónov dolárov. Pomôžte mi, tretina bude vaša.
Takýto e-mail a jeho variácie pozná asi väčšina tých, čo si otvárajú elektronickú poštu. Novým trendom podvodníkov v poslednom čase sú klasické listy.
Vidine zárobku už podľahli desiatky ľudí a peniaze poslali.
Staršie varianty podvodníckych trikov sa týkali vymyslených rodinných väzieb - napríklad dedičstva po stratenom strýkovi, ktorý zomrel v Afrike.
V roku 2008 si Anton z Prievidze vzal pôžičku a do Anglicka vycestoval, aby si prebral dedičstvo. „Spanikáril som a poslal peniaze na účet,“ spomína. V londýnskej banke nenašiel nič, asi osemtisíc eur je preč.
Podvod Ako to robia
Pošlú e–mail, alebo najnovšie aj list, sľubujú miliónové zisky za to, že im dáte k dispozícii číslo bankového účtu. Presviedčajú výpismi z banky, pošlú ich na vašu adresu. Na záver požiadajú o zálohu na bankové poplatky.
Odkiaľ a koľko listov teraz podvodníci rozoslali, sa dá vystopovať len ťažko. "Listy bez doplnkových služieb nepodliehajúce colnej kontrole nie sú jednotlivo evidované,“ odpovedá Slovenská pošta. Denne iba v Španielsku registrujú asi 40-tisíc listov.
Naša polícia „nigérijské listy“ zvlášť neeviduje. O väčšine prípadov sa zrejme nedozvie. Ani Anton z Prievidze to nenahlásil, oslovil len políciu v Londýne. Listom sa hovorí nigérijské preto, že podvodníci sú zväčša z tejto krajiny - je to okolo 90 percent. Ich základňou je Londýn.
Stojí ich to 40 centov Na adresu mladej bratislavskej rodiny z Ružinova v decembri dorazila obálka s opečiatkovanou známkou žirafy ako turistickej atrakcie Tanzánie.
V Tanzánii za odoslanie na Slovensko zaplatíte 800 tanzánijských šilingov, čiže 40 našich centov. To, čo písal „Taylor" v e-mailoch, teraz posiela poštou.
Európske policajné štatistiky hovoria, že obete podvodníkov priemerne „investujú“ až 18-tisíc eur. V roku 2008 tak na celom svete okradli ľudí o 15 miliónov eur.
Príbeh v liste sa príliš nemení. Mám veľa peňazí a sú vaše. Najprv chcú osobné údaje a neskôr zálohy, ktoré treba poslať na číslo účtu.
V papierovom liste žiada slávny syn prezidenta Libérie adresáta o pomoc pri investovaní. Stačilo odpísať na e-mailovú adresu, že máte záujem a o pár minút zvoní telefón. Predvoľba na displeji je z Tanzánie.
Náš redaktor si to otestoval a na mail odpovedal.
List od podvodníkov podpísaný Charlesom Taylorom mladším a kópia pasu, ktorý poslali na požiadanie.
FOTO PRE SME – GABRIEL KUCHTA
Hoďte listy do koša „Ahoj, som Charles, volám z utečeneckého tábora. Kontakt na vás mi dal otec, peniaze mám. Potrebujem kópiu vášho pasu a osobné údaje, peniaze vám hneď pošlem,“ hovorí mladý hlas celkom slušnou angličtinou, z ktorého cítiť pre naše ucho ťažko identifikovateľný prízvuk. „Jasne, super,“ odpovedám.
Prvýkrát volá večer, na druhý deň skoro ráno. Je to dôležité, treba konať, presviedča.
Faktom je, že libérijského prezidenta Charlesa Taylora súdia v Haagu za zločiny proti ľudskosti. Má dvoch synov, Charlesov a obaja sú v Amerike. Jeden sedí v Miami vo väzení za zločiny proti ľudskosti, druhý je raper.
Aby vás upokojili a vytvorili zdanie seriózneho partnera, Charles, s ktorým si telefonujete, pošle e-mailom kópiu svojho pasu. Narodil sa vraj v Glasgowe a je britský občan. Fotokópia pasu vykazuje známky grafických úprav.
Ako sa s miliónmi dolárov ocitol v utečeneckom tábore v Tanzánii, nevysvetlí. „Mám peniaze. Potrebujem, aby ste mi povedali, kde ich mám investovať. Pošlite pas,“ opakuje do telefónu.
„Najviac postihnutých je v USA, vo Veľkej Británii, v Kanade a vo Francúzsku,“ hovorí policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová. Predstavuje jednoduchý spôsob, ako sa obrániť. „E-mail zmažte, a ak ide o list, nereagujte.“
Z Prievidze šiel po africké milióny. Prerobil
Podvodníci ho nalákali do Londýna na dedičstvo po stratenom strýkovi, a obrali o peniaze. Zostala mu len pôžička.
BRATISLAVA. Takmer osemtisíc eur stálo v roku 2008 africké dobrodružstvo Antona z Prievidze. Niekoľko mesiacov mu telefonoval neznámy muž a sľuboval milióny. Nakoniec v banke 21 miliónov dolárov nebolo. Peniaze na fiktívne dane sa doteraz nenašli.
Napísali mu, že Jaroslav s rovnakým priezviskom ako on zomrel v africkom Togu, majú aj úmrtný list a že dedí. V rodinnom archíve skutočne našiel otcovho bratranca, ktorý sa kedysi stratil vo svete.
„Odpísal som teda, že je to možné, že to bol niekto z našej rodiny,“ povedal Anton. Poslali mu rodný list, v ktorom bolo, že sa narodil v bývalom Československu. Na priloženej fotke bol niekto s čiernymi okuliarmi, v podstate neidentifikovateľný.
„Nezdalo sa mi to. Muž však na mňa začal tlačiť, že je tam vypísaný termín, že dedičstvo prepadne,“ spomína Anton. Poslali mu dotazník a žiadali aj kópiu občianskeho.
„O dva týždne prišlo z banky v Londýne, že v ich africkej pobočke majú 21 miliónov dolárov,“ hovorí Prievidžan. Banku si porovnal na internete, naozaj existovala.
Vyzvali ho, aby si po ne prišiel. Odmietol, tak tvrdili, že peniaze poslali do Londýna. Kontaktoval ho odtiaľ ďalší muž. Dostal aj výpis z účtu z banky v Londýne.
„Dohodli sme sa teda, že prídem do Londýna. Pred odletom sa mi ešte prihlásil, že daňový úrad v Anglicku žiada zaplatiť poplatok, že dovtedy sa s tým nedá nič robiť.“ Žiadal okolo 200-tisíc korún. Už bol pripravený na cestu a tvrdili mu, že veľké peniaze sú v banke. Vtedy podľahol.
„Zobral som si úver a priamo z našej banky som peniaze poslal do londýnskej,“ povedal Anton. Pýtali hneď ďalšie peniaze, to už odmietol. V Anglicku ho nikto nečakal, v banke povedali, že je to podvrh. Pôžičku spláca dodnes.
Michal Trško
Povedzte mi, kam s miliónmi
Stačí odpísať na e-mail, nechať číslo mobilu a o pár minút vám volá podvodník. Predstaví sa ako Charles Taylor.
Ponúkate mi peniaze? Prečo? Čo mám urobiť?
„Najskôr mi musíte poslať svoje údaje, aby som vedel narábať s peniazmi. Tie sú v Londýne.“
Ako sa tam dostali, odkiaľ pochádzajú?
„Sú to peniaze môjho otca Charlesa Taylora, bývalého prezidenta Libérie.“
On je teraz v Haagu pred súdom?
„Áno, viete, čo sa stalo môjmu otcovi, však? Teraz nemôže narábať s peniazmi. Preto chcem vaše údaje a chcem presunúť peniaze na váš účet, a keď tam budú, rozhodnete, do čoho ich investujeme.“
Ale prečo chcete tento obchod robiť so mnou?
„Vravím, ak mi chcete pomôcť, musíte mi poslať svoje osobné údaje. Potom pošlem peniaze.“
Už som počul, ale potrebujem počuť, čo sú to za peniaze
„Jasná vec. Preto hovorím, peniaze sú v Londýne.“
Ale ak vy ste v Tanzánii, kto sa postará o peniaze v Londýne? Mám tam cestovať?
„Ak mi pošlete kópiu pasu na e–mail, dám na vás kontakt môjmu známemu v Londýne. On vám zavolá a povie, čo robiť.“
Tých 177 miliónov dolárov chcete investovať na Slovensku? Prečo?
„Chcem, aby ste mi povedali, kam ich investovať.“
Povedzte mi niečo o sebe. Ste v utečeneckom tábore v Tanzánii. Ako sa to stalo?
„Mám veľmi zlý signál. A čo robíte vy?“
No toto bude zrejme veľká šanca pre mňa.
„O. k., len mi pošlite kópiu pasu.“
Môžete mi však skôr poslať svoju fotografiu?
„Dobre, pošlem kópiu pasu.“
Netreba, stačí fotografia, napríklad s vaším otcom.
„Pošlem fotokópiu pasu aj s fotografiou. Urobím to zajtra ráno, popoludní potom budem čakať na vašu fotografiu.“
(trš)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
