Novelou zákona koalícia zúžila možnosti sankcionovania za nedodržanie zákona, ako aj výšku pokút.
BRATISLAVA. Regulácia používania slovenčiny vyplývajúca zo súčasného zákona pripraveného ešte kabinetom Roberta Fica (Smer) sa od marca predsa zmierni.
Poslancom Národnej rady SR sa podarilo prelomiť rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý novelu zákona o štátnom jazyku vrátil parlamentu s pripomienkami. Zákon poslanci opätovne schválili 78 hlasmi.
Právna norma mala vstúpiť do účinnosti 1. januára, čomu zabránilo prezidentské veto. Gašparovič mal výhrady k tomu, že novela necháva na uvážení ministerstva kultúry (MK) rozhodnutie o tom, či v prípade porušenia právnych ustanovení, pokutu uloží, alebo nie.
"Ak zákon upravuje sankčný mechanizmus za porušenie povinností ustanovených zákonom a zistí sa porušenie povinností, MK by malo uložiť pokutu," uviedol prezident. Gašparovič preto trval na tom, aby formulácia "môže uložiť" bola v zákone nahradená slovom "uloží". Poslanci tejto výhrade nevyhoveli.
Upravený jazykový zákon by mohol skončiť na Ústavnom súde (ÚS) SR, podanie už skôr avizovala opozičná SNS. "Novela má vážne ústavné diery, mala by skončiť na Ústavnom súde. Budeme sa o to usilovať," povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
SNS však na takýto krok bude potrebovať spojencov. Pod podanie na ÚS sa musí podpísať aspoň 30 poslancov, národniari ich majú len deväť.
Novelou zákona koalícia zúžila možnosti sankcionovania za nedodržanie zákona, ako aj výšku pokút z pôvodných 100 až 5000 eur na 50 až 2500 eur v prípade, ak by sa nezverejnili v štátnom jazyku informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR.
Zároveň sa ruší povinnosť pre zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníkov neštátnych hasičských jednotiek, povinnosť používať a ovládať štátny jazyk.
Právna norma tiež opätovne zavádza povolenie v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo terajšia právna úprava neumožňuje.
Ruší sa aj povinnosť pre stavebníka, ktorý umiestňuje pamätník, pomník alebo pamätnú tabuľu v inom jazyku, požiadať o záväzné stanovisko k textu ministerstvo kultúry.
Inojazyčné nápisy totiž v súčasnosti nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné. Ich poradie sa bude po novom určovať pri pamätníkoch, pomníkoch či tabuliach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk menšiny.
