Židovské dievčatko, ktoré zachránila cez vojnu rodina Heleny Kapustovej z Malachova, má dnes takmer sedemdesiat rokov. Pani Kapustová dostala cenu Yad vashem.
BANSKÁ BYSTRICA. Príbeh 88-ročnej bývalej učiteľky Heleny Kapustovej z Malachova pri Banskej Bystrici je, ako sama hovorí, o ľudskosti, šťastí a náhodách. Možno aj vystrašení ľudia po váhaní a napriek obavám riskovali cez vojnu svoje životy, aby zachránili aspoň jeden cudzí.
Keď krátko pred Slovenským národným povstaním s matkou stretli neznámu mladú Židovku s trojročným dieťaťom na ceste v Hornom Jelenci, v dedine pod Donovalmi, mala Helena Kapustová 21 rokov. Teraz si 88-ročná čulá pani prevzala izraelské vyznamenanie Yad vashem (Spravodliví medzi národmi), nazývané aj cena ľudskosti.
„Keď si myslia, že si vyznamenanie zaslúžime, nech nám ho dajú. Pre mňa je najdôležitejšie, že môžem pokojne spávať,“ hovorí.
Rozhodli sa do večera
Vyučená krajčírka, vtedy asi 25-ročná Adela Singerová, s trojročnou Elizabetou ušla z internačného tábora v Novákoch a v lete roku 1944 skončili v partizánskej skupine v horách nad Jelencom.
Pravdepodobne blížiace sa boje a chladná jeseň ju dohnali k zúfalému činu. Zišla do doliny a Elzu dala Čunderlíkovcom, prvým ľuďom, ktorých na ceste stretla.
„Prišla k nám, zopäla ruky a prosila, aby sme zobrali do opatery jej dieťa, lebo v horách zamrzne. Doma sme boli siedmi,“ opisuje stretnutie vtedy čerstvá mladomanželka Helena Kapustová.
Ženy si všetko premysleli. Dieťa nemôže spávať vonku, hovorili, ale zisťovali, čo na to otec. „Ak dievča objavia Nemci, dom pôjde do luftu a nás postrieľajú,“ obával sa veterán z prvej svetovej.
Ešte večer toho istého dňa Adela Singerová doniesla malú Elzu rodine. Nechala len zopár vecí a spoločnú fotografiu, ktorú má pani Kapustová dodnes.
Elzu vydávala za dcéru
Malá Eržika, tak ju volali v novej rodine, sa mohla s ostatnými deťmi hrať len na dvore, aby sa náhodou neprezradila. Miestnym tvrdili, že je to rodina z Bratislavy a prišla, lebo mesto bombardujú.
Nemecké razie boli horšie. „Das ist mein Kind... To je moje dieťa. Vater ist tot... Otec je mŕtvy,“ hovorila Helena. „Eržika sa, našťastie, na mňa trochu podobala.“
Niekedy v januári Nemci objavili partizánsky bunker. Zástup zajatcov aj s Adelou pochodoval dedinou. Vraj ich odvliekli do Terezína. „Eržika stála pri okne a pozerala sa. Matka jej ešte zakývala.“
O niekoľko mesiacov už pochodovala cez hory aj pani Helena. V piatom mesiaci tehotenstva prešla v snehu cez Chabenec.
„Šiesteho mája som stretla Adelu Singerovú na námestí v Banskej Bystrici. Bývala u brata. O päť dní prišiel po Elzu,“ spomína Helena.
S Adelou Singerovou sa už nikdy nevidela. Krátko po vojne ju stretla len sestra, ktorá pracovala na Povereníctve kultúry. Pani Singerová ju pozvala domov do Topoľčian. Potom emigrovala do Izraela.
Našli sa náhodou
V roku 2003 išla Helena Kapustová na úrad a popri vybavovaní rozpovedala úradníkovi aj svoj príbeh. Ten začal Singerovcov hľadať. Dozvedela sa, že Adelin brat žil v Izraeli a zobral ich vraj k sebe.
„Ďalšia náhoda prišla onedlho. V Jelenci sa pristavili dvaja turisti z Izraela. Pani sľúbila, že sa po Singerovcoch pozrie na úradoch.“ Po čase žena napísala list, že nič nezistila. „Krátko potom prišiel ďalší list, že objavila pani Singerovú. Tak som jej napísala.“
Pred dvoma rokmi prišla Elizabeta Singerová po 64 rokoch naspäť do Jelenca aj s dvoma dcérami. „Bola vtedy malá, nič si už nepamätala,“ hovorí Helena Kapustová.
Odvtedy je s Elzou stále v kontakte. Píšu si listy, posielajú si fotografie. Momentálne je smutná, pretože Eržika Singerová nemohla prísť na odovzdávanie ceny. „Nejaká je chorá. Veľmi ľutujem, že s ňou nebudem.“
Modlil sa k Ježišovi a netušil, že je Žid
Izraelský generál Yossi Peled prežil holokaust vďaka katolíckej rodine v Belgicku. Až keď poňho prišla mama z Osvienčimu, dozvedel sa, že je Žid.
BRATISLAVA. Vášnivý fajčiar Yossi Peled rozhodne nevyzerá, že minulý mesiac oslávil sedemdesiatku.
Keď sa dozvie, že v izbe jedného z luxusných bratislavských hotelov si nemôže zapáliť cigaretu, stratí okamžite chuť na rozhovor. „Vy ma zabijete,“ vtipkuje.
Jeho tím preto okamžite vyšle elitnú ochranku ku kaviarni, aby zistila, či je pri nej bezpečne aj pre izraelského ministra.
Na Slovensko prišiel na každoročné oceňovanie Spravodliví medzi národmi, venované tým, čo sa v čase holokaustu nebáli pomáhať Židom. Medzi súčasnými izraelskými politikmi je jediným, čo prežil vďaka nim.
Narodil sa v Belgicku ako Jefke Mendelovič. Rodičia ho dali katolíckej rodine, ktorá ho adoptovala, keď mal len šesť mesiacov.
„Nemal som tušenie, čo je judaizmus. Bol som šťastným kresťanským chlapcom. Každú nedeľu som chodil do kostala, prežehnával som sa a modlil k Ježišovi,“ spomína si Peled na vojnové roky v Belgicku.
Mal osem rokov, keď si poňho prišla mama, ktorá prežila Osvienčim. Otec také šťastie nemal.
„Zrazu sa mi zrútil svet. Povedali mi, že som som Žid, že to nie sú moji rodičia. Pre chlapca, čo má len osem rokov, to nebolo jednoduché zistenie,“ rozpráva Peled.
Po roku však vedel, kam patrí. Mama ho vzala do Izraela, kde neskôr urobil kariéru v armáde a nevyhol sa žiadnej vojne. „Ktovie, keby po mňa mama neprišla, bol by som pápežom, a nie generálom,“ vtipkuje.
Dnes je členom Knesetu a ministrom bez portfólia vo vláde Benjamina Netanjahua za stranu Likud.
Mirek Tóda
Izrael si uctil riskujúcich
Opäť ocenili tých, čo pomohli na Slovensku Židom prežiť druhú svetovú vojnu.
BRATISLAVA. Pre záchranu iných riskovali vlastný život. Devätnástich Slovákov, ktorí počas druhej svetovej vojny pomáhali ukryť Židov vo svojich domovoch, včera ocenili titulom Spravodliví medzi národmi.
Do historickej budovy Národnej rady prišli aj obe žijúce záchrankyne Helena Kapustová aj Anna Knežová-Schönbrunová, ktorá počas vojny ukrývala svojho milého v internáte.
Ceremóniu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Hosťami boli aj prezident Ivan Gašparovič, premiérka Iveta Radičová aj poslanci.
Záchrancovia a ich príbuzní prevzali medaily z rúk izraelského veľvyslanca Alexandra Ben-Zviho a izraelského ministra Yossiho Peleda.
Ocenenie každoročne udeľuje štát Izrael v spolupráci s múzeom holokaustu Yad Vashem v Jeruzaleme ľuďom nežidovského pôvodu. Do dnešného dňa si takto uctili vyše 22-tisíc ľudí na celom svete. Na Slovensku získalo titul už viac než päťsto ľudí.Ivana Kvetková
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
