Verejnú voľbu generálneho prokurátora verejnú označil Ondruš za neschopnosť vládnuť demokraticky. Pravičiari podľa neho nie sú demokrati, ale boľševici.
BRATISLAVA.
Diskusia o novele otvorila štvrtý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady SR. Do rozpravy, ktorá sa začala vo štvrtok, sa prihlásilo 12 poslancov, z toho 11 zo Smeru.
Snahu zmeniť tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú označil Ondruš za neschopnosť vládnuť demokraticky a je presvedčený, že novela je aj v rozpore s duchom Ústavy SR. Jediný cieľ vidí v straníckom kontrolovaní prokuratúry.
„Ak by naozaj išlo o záujem voličov, netreba mať žiadne pochybnosti o tom, že pravicové strany by sa pred voľbami predbiehali, ktorá navrhne viac verejných volieb a Richard Sulík (predseda NR SR a strany SaS - pozn. redakcie) by pichal na bilbordoch spermiám do papuliek volebné lístky s vlastnoručným podpisom,“ vyhlásil. Pravičiari podľa neho nie sú demokrati, ale boľševici.
Ondruš navrhol, aby Národná rada SR nepokračovala ďalej v rokovaní o návrhu a ak by s návrhom neuspel, tak aby bola novela vrátená predkladateľom na dopracovanie.
Maďarič: Prokurátor by nemal vedieť, kto ho volil
Verejná voľba je pre vládnu koalíciu prostriedkom na politické ovládnutie nielen generálnej prokuratúry, ale aj iných inštitúcií, vyhlásil poslanec Národnej rady SR Marek Maďarič (Smer).
"Verejná voľba vytvára jasne čitateľný vzťah medzi voleným a tými, ktorí ho volili. Ak sa chceme vyhnúť politizácii generálnej prokuratúry, generálny prokurátor by nemal vedieť, ktorí poslanci ho volili," tvrdí exminister kultúry.
Zároveň je presvedčený, že keby nebolo neúspešnej voľby šéfa prokurátorov, vládna koalícia by spôsob hlasovania nemenila a nepripravovala by ani zmeny v prokuratúre.
Domnieva sa, že k zmenám donútila koalíciu obava, že voľbou generálneho prokurátora môže padnúť vláda.
Radičová podľa Maďariča vydierala
Zdôraznil, že premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) vydierala svojich partnerov, keď im pohrozila demisiou v prípade zvolenia Dobroslava Trnku a nie koaličného kandidáta Jozefa Čentéša.
"Neviem, prečo je také ťažké pochopiť z vašej strany jeho základné pravidlo, že chceme, aby náš volič vedel, ako sa správa jeho zastupiteľ v zastupiteľskom zbore. Myslím si, že je to absolútne legitímne pravidlo a toto sme sem prišli reprezentovať," reagoval poslanec z hnutia Obyčajní ľudia Jozef Viskupič, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidačnej listine strany SaS.
"Pre nepolitický a nestranný výkon generálnej prokuratúry považujem za dôležitejšie, aby generálny prokurátor nevedel, kto ho volil, ako to, aby ľudia vedeli, ako volili ich poslanci," odpovedal mu Maďarič.
Opozícia len prekrýva chyby, hovorí Abrhan
Opozícia kritikou koaličného návrhu novely rokovacieho poriadku v parlamente podľa Pavla Abrhana z KDH iba prekrýva rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý minulý týždeň skonštatoval, že dva návrhy prijaté bývalou vládou boli protiústavné.
„Kto porušuje demokraciu viac, ten kto rozširuje možnosti voľby alebo ten, kto predkladá zákony porušujúce Ústavu SR?“ zareagoval otázkou jeden z predkladateľov novely v pléne po viacerých kritických opozičných vystúpeniach.
Ako Abrhan tvrdí, verejnú voľbu v rokovacom poriadku nerozširuje koalícia iba pre voľbu generálneho prokurátora, čo opozícia tvrdo kritizuje. Pripomenul tiež, že verejná voľba je vo viacerých krajinách.
“Dnes rokujeme o novele rokovacieho poriadku, nie o spôsobe voľby generálneho prokurátora,“ zdôraznil.
Opozičným poslancom odporučil, že môžu zozbierať 15 podpisov a predložiť návrh na tajnú voľbu. „Až keď bude zamietnutá, môžete vystupovať tak, ako vystupujete,“ adresoval im.
„My nespochybňujeme verejnú voľbu, ale jednoducho vy meníte v procese pravidlá hry a to je tá podstata, ktorú my spochybňujeme,“ zareagoval na neho Ján Richter zo Smeru.
Poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý tvrdil, že tajné voľby neznamenajú automaticky slobodu rozhodovania. Poukázal na komunistický režim, ktorého súčasťou bol tento spôsob hlasovania, k slobodnému vyjadreniu vôle by to však neprirovnával. Vyhlásil, že odtajnením voľby sa možno umožní "niektorým" poslancom Národnej rady SR vyjadriť slobodne svoj názor.
Podľa slov poslanca SaS Juraja Drobu sa koaliční poslanci nemajú za čo hanbiť pred svojimi voličmi za to, že budú verejne rozhodovať o generálnom prokurátorovi. Uvedomuje si diel politickej zodpovednosti, ktorý koalícia na seba touto cestou berie. Pokúsi sa vybrať najvhodnejšieho kandidáta, poznamenal.
Martin Poliačik (SaS) považuje za "scestné", keď sa o tajnej voľbe hovorí ako o výdobytku novembra '89. Pripustil, že koalícia sa dostala do situácie, keď jednotliví poslanci najskôr tvrdili niečo iné a nakoniec konali inak.
Nebol by rád, keby takéto správanie zapríčinilo pád vlády. Vyjadril ochotu meniť k lepšiemu pravidlá, ktoré za vlády Roberta Fica vykazovali nedostatky. "Tomuto cieľu som ochotný podriadiť toto hlasovanie, čo máme pred sebou," dodal na záver svojho vystúpenia.
Dostál pripomenul Paškovi "vládu darebákov"
Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška považuje udalosti smerujúce k verejnej voľbe generálneho prokurátora za sofistikovaný a riadený príbeh, ktorý má zabezpečiť vytvorenie priestoru na vyjadrenie jediného názoru.
„Chcete manipulovateľného, povoľného človeka, ktorý bude kamienkom v mozaike,“ myslí si o ambícii koalície zvoliť svojho kandidáta verejne.
Paška zároveň predostrel myšlienku, že koalícia postupuje veľmi podobne pri zmene verejnoprávnych médií, súdnictva či prokuratúry. Dôležitou súčasťou procesu má byť mediálne vytvorenie „triedneho nepriateľa“, jeho stotožnenie s niektorou osobou a až potom nasleduje argumentácia. Takto sa podľa Pašku dejú zmeny v justícii, prokuratúre či verejnoprávnych médiách.
„Demokracia sa môže ľahko stať vládou darebákov,“ citoval Paška na záver vystúpenia anglického filozofa Edmunda Burka.
Ondrej Dostál z klubu Most-Híd Paškovi pritakal s tým, že na vládu darebákov v demokracii sa pamätá. „Žili sme v rokoch 1992-1998 aj v rokoch 2006-2010 na Slovensku,“ konkretizoval.
Matovič: Koaličný generálny prokurátor nebude nezávislý
Poslanec Igor Matovič (SaS) je presvedčený, že koalíciou zvolený generálny prokurátor nebude nezávislý, no na druhej strane vládne strany robia podstatné kroky k tomu, aby nezávislý mohol byť.
Ako dôležitú pripravovanú zmenu v tejto súvislosti označil Matovič možnosť kandidovať na túto pozíciu iba raz. "Generálny prokurátor si potom môže povedať, že kašlem na vás a bude svoju funkciu vykonávať podľa svojho vedomia a svedomia," myslí si poslanec.
Na margo polemiky, ktorá voľba je slobodnejšia, či tajná alebo verejná, poznamenal, že slobodu poslanca nie je možné zadefinovať zákonom, ale je to otázka presvedčenia.
"Ak vy z opozície by ste navrhli lepšieho kandidáta, ako je koaličný nominant Jozef Čentéš, nemám problém zaňho hlasovať. Ale vy dokola navrhujete Dobroslava Trnku, ktorý dokázal, že je nehodný zastávať túto funkciu," odkázal.
Matovič je presvedčený, že kým politici budú mať vplyv na voľbu generálneho prokurátora, on nikdy nebude nezávislý.
"Nevidím dôvod, aby kandidátov na túto funkciu nenavrhovala odborná verejnosť a nie politici. Naše rozhodovanie by bolo potom slobodnejšie. Prospelo by to pocitu ľudí, že nám nejde o vlastný prospech," konštatoval.
Rovnako si vie predstaviť aj ďalšie zmeny, ktoré by prispeli k väčšej nezávislosti poslancov od straníckych šéfov.
"Prečo by sme nemohli dať ľuďom možnosť voľby? Nech sú kandidáti na kandidačných listinách zoradení abecedne a nech si ľudia vyberú, koho chcú zvoliť. Automaticky by to dalo slobodu v rozhodovaní, lebo by ste sa nemuseli podlízať straníckemu šéfovi," poznamenal Matovič.
