Je v Egypte revolúcia alebo povstanie?
„Povstanie. Revolúcia je históriou otrepaný pojem. Očividne sa masy ľudí inšpirované udalosťami z Tuniska rozhodli zvrhnúť Mubarakov režim. Otázka je, čo za štruktúru má to hnutie.“
Môže po Tunise a Egypte pokračovať dominový efekt ďalej na Blízkom východe?
„Také veci preskakujú z krajiny do krajiny, ak majú nejaké príbuzné znaky. Tak to bolo pri páde komunizmu. V prípade severnej Afriky a Arábie ide o totalitárne režimy, ktoré dusia obyvateľstvo. Hlavným motívom revolty v Tunisku aj Egypte nie sú len politické slobody, ale ekonomická mizéria. Sú to režimy s ohromnou korupciou a tá ešte viac zbedačuje krajiny. “
Tým, že povstanie nemá jasného lídra, nehrozí, že sa zvrhne na násilie?
„Hrozí. Tak ako má Mubarak vášnivých odporcov, má aj stúpencov, pretože veľa ľudí závisí od režimu existenčne. Problém je aj to, že na slobodu sa dostali tisíce väzňov, z ktorých je politických len zlomok. Väčšinou to sú islamskí radikáli alebo kriminálnici, čo bolo vidno na prepuknutí rabovania či prepadávania.“
Aké veľké je riziko, že sa zakázané hnutie Moslimské bratstvo dostane k moci?
„V západnej tlači koluje veľa mýtov, že ide o umiernené hnutie, čo sa vzdalo násilia. Ale je to hnutie, ktoré je od počiatku násilné a nikdy ním neprestalo byť. To, že v danom okamihu nepácha nič násilné, je spôsobené tým, že režim také prejavy kruto potláčal. Bratstvo malo počas celej existencie jediný cieľ – nastoliť akýmkoľvek spôsobom islamský štát, teda vládu šaríe. Nech už to zoberieme v akejkoľvek verzii, či už Talibanu, alebo v iránskej podobe. Bratstvo je riziko pre budúcnosť Egypta. Je kolískou všetkých ďalších radikálnych násilných islamistických hnutí vrátane al-Káidy. Palestínsky Hamas je pobočkou bratstva, ktorého cieľom je okrem nastolenia islamského práva zničenie štátu Izrael.“
Väčšina demonštrantov sa však nehlási k bratstvu.
„Je to revolúcia z ekonomických a politických dôvodov. Nezačalo ju bratstvo. Keď naozaj v Egypte zavládne niečo ako demokracia a budú otvorené voľby, tak sa môže stať to čo v Gaze. Tam Hamas vyhral s veľkou väčšinou. Môže sa stať, že Moslimské bratstvo so svojou protikorupčnou povesťou, akýmsi morálnym apelom, získa rozhodujúcu moc. A to by malo obrovské následky pre celý región.“
Najmä pre Izrael?
„Nielen, ale najmä. Vtedy môžeme zabudnúť, že Izrael má už od roku 1977 mierovú zmluvu s Egyptom. Cieľom bratstva nie je mier s Izraelom.“
USA sú v nepríjemnej situácii – Mubaraka podporovali, aby na Blízkom východe udržali stabilitu a zároveň prehliadali stav ľudských práv.
„Toto je problém USA a demokratického Západu nielen v prípade Egypta. Jednoducho tam v rámci reálpolitiky pre mnohých platí veta, že to je lump, ale je náš. Ako sa má správať zahraničná politika veľmoci, keď má vládnuť tento diktátor, ale neexistuje k nemu demokratická alternatíva? To je pre Američanov ťažká Sofiina voľba. Investovali do stability, špeciálne do Egypta, obrovské peniaze. Dotovali ho sumou, ktorá sa buď rovnala, alebo prevyšovala pomoc Izraelu. Umožnili vyzbrojenie modernej egyptskej armády. Samozrejme, vedeli všetko o Mubarakovom režime, ale treba povedať, že teraz s výnimkou Iraku, napriek atentátom a násiliu, prežíva prvý raz čosi ako slobodu, myslím politickú slobodu pre jednotlivcov.“
Pribudne v arabskom svete viac demokracie?
„Obávam sa, že nie. Hoci, iskrička nádeje tu je.“
Mal by Západ zasiahnuť, ak by sa malo dostať k moci bratstvo?
„Nemal by. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Môže zasahovať podporou skutočných demokratických síl. Ale priamo fyzicky zasiahnuť skôr nie. Vojensky by mal zasiahnuť, až keby bol ohrozený Izrael. Pretože ak pôjde niekde o osud západnej civilizácie, najpravdepodobnejšie sa ten osud vybojuje tam.“
Ste aj podpredsedom OKS. To, že ste sa do parlamentu dostali štyria, vás asi prekvapilo.
„Áno. Priznávam, že prekvapilo. Dúfali sme, že sa tam niekto z nás dostane a ja som myslel, že ak motyka vystrelí, tak to bude jeden. Rozhodne som nepočítal, že to budem ja z 33. miesta kandidátky strany, ktorá uvažovala, či vôbec prekročí päť percent.“
Ako ste na tom s úvahami, či pôjdete do ďalších volieb samostatne, alebo zvolíte iný systém?
„Ak sa nám podarí očariť voličov natoľko, že naše preferencie stúpnu za hranicu zvoliteľnosti, pôjdeme sami, a ak nie, pre nás by bol ideálny model ísť do volieb v koalícii s nám blízkou stranou. Nie na jej kandidátke.“
O tom, že by sa vám mohlo podariť dostať sa nad päť percent, ste sám hovorili s úsmevom. Veríte, že sa to niekedy môže stať?
„V mojom veku už by som nemusel mať nerealistické sny, ale prečo nie?“ (smiech)
Môže sa stať, že sa OKS stane masovejšou stranou, ktorú budú voliť státisíce?
„Masovou, čo sa týka členstva, určite nie. Pretože na to sme príliš komplikovaní – to mi je jasné. Ale to, že oslovíme väčší počet ľudí, si predstaviť viem. Na komunálnej úrovni sa to pokojne môže stať.“
Hovorí sa, že chcete chodiť na koaličné rady.
„Nikto z nás nejavil záujem o tento rituál. Prejavili sme záujem byť súčasťou rozhodovania. Keď nie ste jeho súčasťou, ste v situácii, že vás ex post informujú, ako sa rozhodli iní. A od vás sa čaká, že to vykonáte. Bolo by rozumné, keby sme v konkrétnych, špecifických prípadoch, keď ide o niečo, v čom sa cítime kompetentní, boli prítomní pri tom, keď sa koaliční lídri zhovárajú.“
Takže ste povedali, že chcete chodiť občas na koaličné rady.
„Bolo by rozumné, keby na koaličnej rade niekto z nás zvykol byť. To by bolo rozumné a pre koalíciu aj užitočné.“
Ak sa to nestane, stane sa čo?
„Nič sa nestane, ak sa tak nestane.“
Keď vás potom postavia pred hotovú vec a nezahlasujete za ňu?
„Aj to sa môže stať.“
Tak to nie je nič.
„Keď nie sme pri tom, hľadanie spoločného názoru je viacstupňové a zložitejšie.“
Chcete presadiť, aby sa zverejnil zoznam sudcov s komunistickou minulosťou. Pomôže to nezávislosti súdov?
„Mohlo by to pomôcť jednej veci: že by ľudia vedeli, kto je kto. Zverejniť je jedna vec a vyvodzovať z toho dôsledky je vec druhá. Dôsledky na ich kariéru to nemôže mať.“
Ľudia budú môcť namietať zaujatosť: tento sudca ma nemôže súdiť, lebo ma komunisti prenasledovali.
„O námietke bude zasa rozhodovať len súd. Ak je legitímna, a takú situáciu si viem predstaviť, tak je legitímna. A súdený to má právo vedieť.“
OKS sa pripojila k iniciatíve Richarda Sulíka na odvolanie Roberta Fica z postu podpredsedu parlamentu.
„Myslíme si to, hoci nejde o náš návrh. My sme ho do tej funkcie nevolili, napriek tomu, že bola taká dohoda. Je pravda, čo poznamenal Sulík. Keď človek spôsobil také obrovské národohospodárske škody, aké nás zrejme aj pre arbitráže s poisťovňami čakajú, a zároveň si z peňazí daňových poplatníkov užíva dve limuzíny, je to nemravné. Ja si to myslím tiež.“
Keď ho odvolajú, nebude z toho vážne napätie medzi koalíciou a opozíciou?
„A prajeme si, aby zavládla radostná pohoda medzi časťou slušných ľudí a ľuďmi, ktorých podozrievam z hospodárskej kriminality?“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
