Stále cíti na politickej scéne príliš veľa napätia medzi oboma tábormi, aj medzi samotnými stranami súčasného koaličného štvorlístka.
Viackrát ste naznačili, že na Slovensku je nervózna politická atmosféra a koalícia sa topí v problémoch. Veríte tomu, že súčasné koaličné zoskupenie bude mať pozitívny vplyv na vývoj v spoločnosti?
Pozitívny vplyv na rozvoj spoločnosti môže mať prostredie spolupráce, porozumenia, tolerancie a hľadanie kompromisov. Na Slovensku, žiaľbohu, po voľbách takáto situácia ešte nenastala. Možno je to zapríčinené tým, že koalícia nie je jednotná, má veľké problémy so spoluprácou nielen v rámci politického názoru na niektoré otázky, ale aj v rámci akceptovania jednotlivých skupín alebo členov v politických stranách koalície.
Preto som v mojom novoročnom vystúpení hovoril o potrebe odstrániť tento problém a hľadať v záujme vysporiadania sa so stále trvajúcimi dopadmi ekonomickej krízy spoluprácu pri tvorbe zákonov, ktoré budú mať do budúcnosti veľký význam. Zo dňa na deň prijímať opatrenia nie je v súčasnosti až také nevyhnutné ako v čase, keď kríza vrcholila. Dnes už musíme hľadať systémové opatrenia, inak budeme problémy stále tlačiť pred sebou. To je to, na čo vyzývam. Aby politické strany hľadali spoluprácu v prospech občana, v prospech Slovenska. Zatiaľ si myslím, že túto cestu ešte nenastúpili.
Ako hodnotíte vašu spoluprácu s koalíciou? Hovorili ste o tom, že by ste uvítali, keby ste sa častejšie s nimi stretávali.
Vždy je pozitívum, ak si prezident, parlament a vláda nájdu cestu k sebe, najmä pri otázkach, ktoré sú zásadné a podľa ktorých sa bude spoločnosť v budúcnosti riadiť. Bol som sklamaný, že zástupca kancelárie prezidenta sa nedostal medzi členov Legislatívnej rady vlády SR. Po rozhovoroch s predsedníčkou vlády došlo k pochopeniu situácie. Dostal som už výzvu z vlády, aby som niekoho nominoval. Považujem to za prvý krok k tomu, ako by to malo normálne fungovať.
A čo spolupráca s parlamentom?
Väčšie problémy sú v spolupráci s NR SR. Myslím si, že by bolo potrebné hľadať cesty aj cez osobné stretnutia s predsedami výborov. Do budúcnosti by som to privítal. Najmä, pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú rôznych názorov na to, či právna norma alebo jej časti nie sú v rozpore s Ústavou SR. Tomu by sme mohli predísť.
Niekoľko zákonov som musel vrátiť. Aj keď išlo pôvodne o vládne návrhy, dostali sa do nich pozmeňujúce návrhy poslancov, s ktorými som nesúhlasil. To vyvoláva dojem, že vláda využíva poslancov, aby presadili do zákonov nenáležité ustanovenia. V prípade, že by to tak nebolo, mal by predkladajúci minister návrh so súhlasom vlády stiahnuť. Doposiaľ sa tak nestalo. A to sú tie zákony, ktoré som z týchto dôvodov vrátil.
Išlo o deväť, pre koalíciu kľúčových zákonov za ani nie polroka od začiatku vládnutia.
Nemyslím si, že boli všetky až také kľúčové. Nepovažujem za kľúčový zákon, ktorý nariaďuje občanovi, že sa musí učiť angličtinu. Je potrebné, aby sa v školách vyučovali cudzie jazyky, aby boli dva povinné jazyky, ale aby boli na dobrovoľnej báze. Aby si každý študent mohol vybrať jazyk, ktorý chce študovať. V tejto súvislosti som dostal pripomienky aj od niektorých veľvyslancov. V zákone o financovaní škôl som namietal pojem verejná škola. Ústava SR pozná terminológiu štátne školy, poznáme súkromné a cirkevné školy, ale nie verejné. Je to v rozpore s ústavou, či to pán poslanec, ktorý to navrhol, chce alebo nechce vnímať.
Zopár pripomienok vám prešlo, niektoré poslanci neakceptovali. Jednou z tých, s ktorou sa väčšina stotožnila, bola v zákone o Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) pripomienka znížiť plat riaditeľa novej verejnoprávnej inštitúcie. Koalícia už ale uvažuje o tom, ako ho znovu navýšiť. Ako sa pozeráte na tento zákon a celý projekt?
Samotná koalícia uznala, keď som tento zákon vrátil, že som mal pravdu a znížila plat budúceho riaditeľa RTVS. Ako o tomto bude rozhodovať ďalej, to už je jej problém. Ja som tam však namietal aj niektoré iné veci, pokiaľ išlo o menovanie riaditeľa a členov mediálnej rady, aj pokiaľ ide o ich odmeňovanie. A takisto som namietal aj to, že tento zákon nehovorí jednoznačne o tom, ako budú ďalej televízia a rozhlas hospodársky fungovať. V podstate sa doterajší princíp nemení. Čiže, čo nové chce tento zákon povedať? To bude musieť riešiť zrejme nový zákon.
Veríte tomuto projektu zlučovania verejnoprávnych médií?
Nevidím v tom nejaký problém, ak to má odborný podklad, pokiaľ ide najmä o ekonomickú, ale aj obsahovú stránku. Ale to musia urobiť odborníci, ktorí tomu skutočne rozumejú. Takže to, že sa zlúčila televízia s rozhlasom, nemusí byť problémom. Problémom je, akým spôsobom sa zlúčili, rýchlo a bez prípravy. Každý, kto vníma politickú situáciu v SR, vidí, že tu ide len o politickú výmenu vedenia týchto inštitúcií. A to nie je dobré.
Riaditeľa RTVS by mal voliť parlament. Po skúsenostiach s voľbou generálneho prokurátora, ktorý stále nie je zvolený, myslíte si, že sa dokáže parlament zhodnúť na jednom vhodnom kandidátovi na tento post?
Táto voľba nevyžaduje dvojtretinovú, ale len nadpolovičnú väčšinu hlasov. Tou koalícia disponuje, takže by to nemal byť problém.
Predseda opozičnej strany Smer Robert Fico vyslovil tézu, že Slovensku by pomohla veľká koalícia. Myslí si, že by to takto malo v budúcnosti na slovenskej politickej scéne dopadnúť, že by sa pravica spojila s ľavicou. Dozrel už podľa vás čas na takýto "politický experiment"?
Nepovažujem to za experiment, pretože svet pozná takéto koalície. Tu ide ozaj len o vzájomné rešpektovanie sa a kompromisy, aby takáto koalícia mohla fungovať. V súčasnej "nervóznej atmosfére", ktorá na Slovensku vládne, ešte nedozrel čas na to, aby sa takáto koalícia vytvorila. Ale opakujem, nie je to žiaden experiment.
Kedy si myslíte, že by ten čas mohol dozrieť? Kedy slovenská politická scéna bude na to pripravená a hlavne volič, keďže sa s tým bude spájať zmena jeho postoja, bude schopný pochopiť, že sa nemusí rozhodovať medzi ľavicou či pravicou?
Myslím si, že prvý taký krok, ktorý do budúcnosti ukáže, či bude potrebné takéto zoskupenie alebo nie, bude novela volebného zákona. V tejto súvislosti si myslím, že jeden volebný obvod je na Slovensku už prežitkom. Prikláňam sa k tomu, aby sme uvažovali nad tým, či nebude racionálnejšie, ak by bolo niekoľko obvodov. Osobne sa domnievam, že by mali byť tri, plus bratislavský. Aj nové regionálne usporiadanie by sa malo vrátiť k pôvodnému - tri kraje a Bratislava. To je aj obraz veľkosti jednotlivých regiónov, ako ich pozná Európska únia.
V minulom roku ste privítali na Slovensku troch prezidentov Ruska, Chorvátska a Cypru a nórskeho kráľa a kráľovnú. Ktorá z návštev mala podľa vás pre Slovensko najväčší prínos?
Určite to bola kráľovská návšteva. Veľmi ma teší, že mala pozitívnu odozvu aj v Nórsku. Dostali sme veľmi veľa ďakovaných listov. Samotný kráľ mi poslal obsiahly list, čo málokedy prichádza z kráľovských rodín. Písal v ňom, ako sa mu na Slovensku páčilo, ako si vážia slovenských ľudí a ako by si aj do budúcna prial, aby naše národy zostali priateľmi.
Aké budú vaše priority v zahraničnej oblasti na tento rok?
Priority sú ešte stále dané situáciou, ktorú ovplyvnila hospodárska kríza hľadať investorov. Predstavovať Slovensko ako krajinu, ktorá je schopná vytvoriť pre investorov dobré podmienky, predstavovať Slovensko ako krajinu, kde sú ľudia odborne vzdelaní a pripravení a predstavovať Slovensko aj ako krajinu, ktorá sa dokáže postarať o svojich hostí.
Slovensko ako člen EÚ, NATO a V4 sa jednoznačne zapája do boja proti terorizmu. Aj pri nedávnom výbuchu na moskovskom letisku sa ukázalo, že spolupráca je potrebná. Treba neustále deklarovať, že Slovensko je pripravené riešiť takéto problémy.
V minulom roku ste udelili sedem individuálnych milostí, čo je zatiaľ najviac za jeden rok od vášho nástupu do funkcie. Zmenili ste názor na udeľovanie milostí, alebo si to vyžiadali okolnosti?
Právomoc prezidenta sa pri udeľovaní milostí zmenila. Individuálnu milosť udeľujem spolu s ministrom spravodlivosti, ktorý návrh predkladá. Nemusím ho však akceptovať. Tam, kde usúdim, že udelenie milosti je z pohľadu nie celkom zodpovedného rozhodnutia súdu, sociálneho či ľudského pohľadu opodstatnená, zvážim tieto aspekty a udeleniu milosti sa nebránim.
Aký osud čaká neobývanú prezidentskú rezidenciu na Slavíne?
Dohodol som sa s ministrom financií, že sa predávať nebude. Keby sa aj predala, peniaze z predaja by som uložil do depozitu s tým, že by boli vydané, len pokiaľ by sa rekonštruoval kaštieľ v Rusovciach. Peniaze by teda nešli do štátneho rozpočtu, čím ministerstvo o ne stratilo záujem. Som rád, že som sa s ministrom dohodol, že sa vláda bude v budúcnosti zaoberať rekonštrukciou Rusoviec. Je to naša veľmi zlá vizitka, ako nakladáme s historickými pamiatkami. Inde vo svete sa o takéto pamiatky dôkladne starajú, pretože sú zrkadlom spoločnosti.
Nepočítate s tým, že by v tomto smere nastal tento rok nejaký pokrok?
Bol by som rád, ale myslím si, že asi nie. Rozpočet s tým nepočíta, prezidentská kancelária na to peniaze nemá. Ale určite tak ako roky stále pripomínam tento problém, budem ho pripomínať aj naďalej. A to aj napriek tomu, že Gašparovič nebude z toho kaštieľa nič mať. Keby sa aj dnes začal rekonštruovať, kým ja budem prezident, určite sa nedokončí. Mrzí ma, že tento môj hlas ide vždy do prázdna. Som však presvedčený, že raz budú Rusovce ozaj krásny kultúrny stánok.
Pripravujete správu o stave republiky. Kedy by ste s ňou chceli vystúpiť v parlamente?
Nie je to moja povinnosť, je to len právo prezidenta. V minulom roku pred júnovými parlamentnými voľbami som nechcel vystúpiť so správou a tiež by nebolo vhodné vystúpiť tesne po nich. V roku 2010 som z toho dôvodu parlament nenavštívil. V tomto roku pripravujem správu a určite vystúpim. Kedy, to v súčasnosti povedať neviem, pretože v tomto krátkom čase sa chystám na operáciu bedrového kĺbu.
Okrem operácie vás však onedlho čaká aj oslava životného jubilea. Chystáte pri tejto príležitosti slávnosť, na ktorú pozvete osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života?
Uvidím, čo mi umožní zdravotný stav, ale určite budem musieť niečo prichystať.
Nechystáte sa napísať knihu pamätí?
Väčšinou politici zozbierajú v týchto knihách svoje vystúpenia, pridajú zopár úvah. Mám síce veľmi veľa poznatkov od roku 1990, aj veľmi zaujímavých, ale či ich budem zverejňovať, o tom v súčasnej dobe neuvažujem.
