BRATISLAVA. Hoci sa počet Rómov na Slovensku každoročne zvyšuje, na výsledkoch sčítania obyvateľstva sa tento trend zrejme výrazne neodrazí. Podľa posledného cenzu z roku 2001 sa k rómskej menšine prihlásilo 89 920 Rómov. Dnes ich na Slovensku podľa odhadov žije približne 440-tisíc.
"Reprodukcia je intenzívnejšia ako u nerómskeho obyvateľstva, takže počet aj podiel rómskeho obyvateľstva sa zvyšuje. Do roku 2025 by sa ich počet mal zvýšiť na 525-tisíc," povedal pre agentúru SITA demograf Boris Vaňo z Výskumného demografického centra.
Považujú sa za Slovákov
Jeden z dôvodov prečo sa Rómovia nahlásia k svojej identite má svoj pôvod ešte v období socializmu, kedy neboli uznaní ako oficiálna menšina.
"Tradične si preto uvádzali slovenskú národnosť. Pri našich výskumoch sa ukázalo, že Rómovia často nerozlišujú medzi občianstvom a národnosťou. Žijú na Slovensku, a tak sa považujú za Slovákov," uviedla Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Tomáš Hrustič z Národného demokratického inštitútu si myslí, že dôležitú rolu zohráva to, že Rómovia sú na Slovensku stále výrazne stigmatizovanou skupinou a mnohí z nich sa radšej oficiálne hlásia k inej národnosti, najčastejšie slovenskej a maďarskej.
Boja sa segregácie
"Nejde ani tak o lož, pretože je prirodzené, že mnoho ľudí sa cíti mať viacero identít. Slovenská metodika zbierania údajov nie príliš vhodná, pretože neráta s dvojitou identitou a ľudia sa nemôžu prihlásiť k dvojitej národnosti, hoci je to úplne prirodzené," povedal Hrustič. Keby bolo možné pri sčítaní uvádzať viac národností, výsledky týkajúce sa menšín alebo etnickej identity by boli oveľa zaujímavejšie a presnejšie aj podľa Gallovej Kriglerovej.
Ďalším dôvodom, prečo sa v minulosti Rómovia nehlásili k svojej národnosti bola veľká nedôvera k oficiálnym štatistikám najmä v prípadoch segregovaných osád.
"Keď boli sčítací komisári v týchto lokalitách nerómskeho pôvodu určite dochádzalo k skresleniam a nepresnostiam, pretože nepoznali spoločenský a kultúrny kontext," uviedol Hrustič. V takýchto prípadoch by sa podľa neho odpovede týkajúce sa národnosti výrazne líšili, ak by sa Rómov zo segregovanej osady pýtal Róm, ktorý by viedol rozhovor v rómčine a nie predstaviteľ majority.
Sčítanie veľa nezmení
Vaňo sa nazdáva, že počet Rómov pri sčítaní by výrazne stúpol v prípade, keby sa k svojej národnosti prihlásili etnickí Rómovia. "Nepredpokladám, že sa tak stane. Sčítaný počet obyvateľov rómskej národnosti bude približne rovnaký ako v minulosti, možno o niečo väčší. Určite však nebude zodpovedať reálnemu stavu rómskeho obyvateľstva," konštatoval.
Hrustič si myslí, že počet Rómov, ktorí sa k svojej národnosti prihlásia stúpne, a to z viacerých dôvodov. Za uplynulých desať rokov sa podľa neho zlepšila kvalita rómskej verejnej politiky a narástol počet zvolených rómskych poslancov a starostov v obecných samosprávach. "Viaceré organizácie sa navyše chystajú robiť osvetové kampane, ktoré by mobilizovali Rómov, aby sa hlásili k svojej národnosti," poznamenal Hrustič.
Pri tohoročnom sčítaní formuláre po prvýkrát obsahujú aj otázku o najčastejšie používanom jazyku na verejnosti a v domácnosti. Ľudia tak budú konkretizovať, či najčastejšie používajú slovenský alebo iný jazyk. "Možno v tomto roku nastane posun aj kvôli tomu," myslí si Hrustič. Rovnaký názor má ja Gallová Kriglerová. Viaceré výskumy podľa nej dokázali, že Rómovia, aj keď nie všetci, používajú v bežnej komunikácii najčastejšie rómčinu.
