Známy advokát ROMAN KVASNICA sa rozhodol investovať do médií. Kúpil podiel v časopise .týždeň.
Prečo ste sa rozhodli kúpiť .týždeň?
„Ľudia, ktorí robia tento týždenník a sú okolo neho sú mi názorovo blízki. Myslím si, že sú slušní, nepoznáme ich zo žiadnych mediálnych škandálov na Slovensku, neobjavujú sa v smotánkach. Takíto ľudia mi sedia. To bol ten dôvod. Vnútorný, nie obchodný. Čo sa týka biznisu, vidím týždenník .týždeň a celé vydavateľstvo ako veľmi perspektívny podnik. Myslím si, že mojím vstupom by mohla začať ďalšia vývojová etapa. Z komerčného hľadiska je to veľmi zaujímavé.“
Čo viac zavážilo? Biznis alebo hodnotové zameranie .týždňa?
„Ja mám rád slušných ľudí, ktorých na Slovensku nestretávame často. A v .týždni ich je veľa pokope.“
Aký podiel vlastníte?
„Akcionármi sú tri fyzické osoby. Nie je tam žiadna iná, ani právnická ani fyzická. Percentá akcií sú rozdelené tak, že na rozhodovanie treba konsenzus akcionárov. Treba povedať, že pre zabezpečenie stability novinárov má silnú pozíciu pri rozhodovaní valného zhromaždenia šéfredaktor Štefan Hríb, čo považujem za absolútne správne a nemám proti tomu žiadne výhrady, naopak som s tým stotožnený.“
Neznižuje to hodnotu firmy, keď akcionári nemôžu so svojím majetkom narábať celkom slobodne?
Vstúpil som do .týždňa slobodne. Nepovažujem slovenské mediálne prostredie za úplne normálne. Predsa sa vyvíja iba dvadsať rokov. Nie sú tu stanovené pravidlá, mantinely aj vo vzťahu redaktor s vydavateľom. Je dobré, ak novinári, ktorí sa angažujú v nepríjemných veciach, niekedy v nebezpečných, mali zabezpečenú stabilitu v redakciách. V .týždni je to práve týmto spôsobom. Nemyslím si, že to môže akýmkoľvek spôsobom zabrániť rozvoju podniku alebo samotného týždenníka.“
Prečo sa teda pomerne často menia majitelia vydavateľstva? Vy ste podiel kúpili od bývalého ministra Rudolfa Zajaca, ktorý ho mal len štyri roky.
„Mňa to ani nezaujíma, ani nemám na to názor. Ja sa chystám pôsobiť vo vydavateľstve určite dlhšie ako osoby, ktoré podiel vlastnili doteraz.“
Za koľko ste .týždeň kúpili?
„To sa nehovorí. Ale cena, ktorú navrhol doktor Zajac bola veľmi korektná a ja som ju akceptoval.“
Aké máte ako advokát skúsenosti s médialnym biznisom?
„Naša advokátska kancelária zastupuje akcionárske práva v regionálnych piešťanských novinách. Zastupujem tiež celé roky niektoré slovenské médiá. Zastupoval som niekdajšiu vlastníčku súkromnej televízie Markíza pani Volzovú a vlastníkov českej televízie Nova. Tých zastupujem doteraz, jeden čas dokonca mali tieto osoby majoritný podiel v Nove, čo je asi najväčší stredoeurópsky mediálny podnik. Mám teda určité skúsenosti s médiami.“
Začnete utlmovať advokátsku činnosť a viac sa venovať médiám?
„O rok budem mať 50 rokov, kauzy, ktoré robím v plnom nasedení dvadsať rokov, ma stoja kvantum energie. Nemyslím si, že by som v tomto tempe dokázal robiť ďalej. Chcem sa preto v ďalších rokoch orientovať na niečo tvorivé, čo ma zaujíma a trocha tomu rozumiem.“
Chcete investovať aj do niečo ďalšieho?
„Nie. Mňa teraz zaujíma môj vstup do .týždňa. So Štefanom Hríbom sme sedeli dlhé hodiny, predtým sme o tom hovorili celé týždne. Ideovo sme rozpracovali niektoré projekty, ktoré sa týkajú vydavateľstva, nie iba samotného týždenníka. Je to pre mňa veľmi tvorivá činnosť, dokonca svojím spôsobom oddych.“
Aké sú to projekty?
„Je priskoro o nich hovoriť.“
Bude sa po vašom vstupe do .týždňa meniť jeho smerovanie alebo obsah?
„Necítim sa byť odborník na to, aby som povedal, či v .týždni má byť niečo zmenené obsahovo. Za to zodpovedá šéfredaktor a jeho novinári. A robia to dobre. Nevidím dôvod ani na to, aby sa menila orientácia. .týždeň by mal aj naďalej oslovovať menšinového čitateľa, ktorý bude mať istotu, že dostane objektívne informácie a iný a originálnejší pohľad na vec, než predkladajú ostatné médiá.“
Istý čas mal .týždeň finančné problémy. Ako je na tom teraz?
„Aké problémy? Treba naopak povedať, že .týždeň je prosperujúce periodikum. Zarába na seba a bez problémov funguje. Nehovorím, že to je biznis, za ktorý sa dajú kúpiť každému mercedesy, ale o tom .týždeň nie je a ani nechce byť.“
.týždeň má predaj okolo 15-tisíc kusov. Stačí to?
„.týždeň má svojich stabilných čitateľov, ktorí sú skvelou cieľovou skupinou z hľadiska dôležitosti aj inzercie. Vždy treba samozrejme pracovať na tom, aby ich bolo viac. Predajnosť by sa mohla pohybovať niekde okolo dvadsaťtisíc, ak sa do roka či dvoch urobia zmeny komerčného charakteru. Hovoríme o tom. Treba popracovať na marketingu, napríklad medzi mladými ľuďmi. Veľmi opatrne, nenásilne, aby sa nenarušila značka, ktorá existuje. Zlepšiť treba aj distribúciu, aby sa časopis dostal aj tam, kde sa dnes nepredáva.“
Má k časopisu bližší vzťah finančná skupina JaT?
„Nie. Žiaden vzťah, okrem čitateľského.“
Je štandardné, že za inzeráty na Tatra Mountains Resort neplatili celú hotovosť, ale možnými výnosmi z akcií tejto spoločnosti?
„Asi pred rokom som od Štefana Hríba dostal na posúdenie práve túto zmluvu. Ide o štandardný obchodný vzťah. V .týždni ani vo vydavateľstve nemajú akýkoľvek podiel, vplyv na obsah, personálne obsadenie, na čokoľvek. Je to úplný nezmysel.“
Čo sa vám ako čitateľovi na .týždni páči a čo nie?
„Ja neuznávam autority. Mne sa páči, že novinári z .týždňa sa neboja písať o hocikom, pri zachovaní novinárskej etiky. .týždeň obohacuje slovenský mediálny trh. Problémom, ktoré .týždeň rozoberá, sa ostatné noviny často nevenujú. Aj postoje sa mi páčia. Čo sa mi nepáči, nebudem s dovolením hovoriť.“
Ako vnímate snahu niektorých vydavateľov spoplatniť web?
„Treba sa snažiť o také obchodné vedenie spoločnosti, aby k tomu nemuselo prísť plošne. Zatiaľ nehrozí na webe .týždňa, že by došlo k spoplatneniu.“
Ale veď web .týždňa už čiastočne spoplatnený je, časopis sa dá čítať len po zaslaní esemesky, ktorej cena je necelé euro.
„To ani neviem. Ale ja si predstavujem pod spoplatnením to, že bez zaplatenia si neprečítate z informácií na webe nič.“ .
Tak ste kúpili mačku vo vreci.
„Prečo? Keby to nemalo ďalšie možnosti, nešiel by som do toho. Je to veľmi perspektívny podnik.“
Ste obhajcom Hedvigy Malinovej, ako sa chcete vyhnúť tomu, aby si čitatelia nemysleli, že .týždeň je v konflikte záujmov?
„Ak vznikne takáto situácia, budeme ju riešiť. Ak si dobre pamätám, .týždeň o Hedvige dlho nepísal. Ale keď bolo treba, plnou váhou sa postavil na stranu práva. Aj preto si .týždeň vážim. Redaktori v .týždni sú natoľko integrované osoby, že môžem vopred vylúčiť, žeby sme sa posadili a debatovali o tom, ako riešiť veci o Hedvige.“
Akú úlohu zohrali médiá v tomto prípade?
„Veľmi dôležitú. Na začiatku v septembri 2006 vtedajší minister vnútra a premiér spustili mediálny lynč Hedvigy Malinovej, pretože informácie, ktoré tam zazneli boli široko publikované nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Médiá prebrali informácie, ktoré im predložili verejní činitelia. Pozícia, v ktorej bola Hedviga bola strašná. Bála sa chodiť po ulici, ľudia na ňu pokrikovali. Mala zverejnenú tvár, bola označená za klamárku a osobu, ktorá chce povaliť slovenskú vládu. Spočiatku sa aj mne ťažko komunikovalo s novinármi, ktorí dostali toľko faktov, na prvý pohľad jasných, že nepochybovali o tom, že celá vec je zo strany Hedvigy vymyslená. Potom sa médiá začali obracať a klásť otázky.“
Kedy sa to zlomilo?
„Mimoriadne dôležitú úlohu tu zohral vtedajší redaktor STV ( Eugen Korda , dnes v SME, poznámka redakcie), ktorý bol ako prvý ochotný so mnou hovoriť. Bol ochotný vziať si spis, hoci sa spočiatku vnútorne bránil, povedal, že to nebolo dobre vyšetrené. Potom prišli ďalší a skončilo sa to tak, že práve médiá vytvárali akýsi ochranný mechanizmus proti štátnej moci. Slovenské médiá možno zachránili Hedvige život. Mocní sa totiž dostali pod určitú kontrolu a zrazu vedeli, že si voči nej nemôžu dovoliť všetko, pretože sa o tom píše v novinách a nie spôsobom, aký si oni predstavovali. Asi okrem dvoch-troch ľudí, ktorých nechcem menovať, obdivujem mladých novinárov, dokonca aj z bulvárnych denníkov, ktorí svojimi článkami predstavali okolo Hedvigy ochranný múr. Ja som ho cítil. Takže slovenské médiá v kauze Hedviga na začiatku podnikli lynč, ktorý si ja viem zobjektivizovať, ale neskôr veľmi pomohli.“
Ako si ho objektivizujete?
„Dlhodobo sledujem komunikáciu médií v trestnoprávnych kauzách. Mám vyčítavý postoj k verejným činiteľom. Na Slovensku neustále zvolávajú konferencie a informujú o trestných veciach ministri, policajní prezidenti. To bolo aj v prípade Hedvigy. Vystupujú v rozpore s trestným poriadkom, ktorý neumožňuje politickým predstaviteľom v tomto vystupovať. Médiá to preberajú, lebo to zvyšuje predajnosť a stávajú sa z toho virtuálne trestné konania. Nie je podstatné, čo je v spise, ale čo ktorý novinár napíše a aké informácie získa. V prípade Hedvigy „riadil“ toto trestné konanie pravdepodobne hovorca ministra, ktorý keď ho niečo napadlo, dal to jednému z médií.“
Manipulujú politici cez médiá kauzy?
„Istým spôsobom áno. Ako potom ich priamo, či nepriamo podriadení majú slobodne vyšetrovať trestné veci, keď politickí predstavitelia ministerstva zaujmú k prípadu vopred stanovisko?“
Aký podiel viny na tom majú médiá?
„Médiá nie sú právnici. Nech informujú len tí, ktorí majú oprávnenie. Prokurátori, vyšetrovatelia. Ak sa zistí, že títo klamali, ponesú zodpovednosť. Veď si vezmite, aké nepravdivé informácie išli do médií o kauze Františkáni. Kto za to dnes nesie zodpovednosť? Ja by som nerád rozlišoval v tomto novú garnitúru od tej, ktorá odišla. Nemyslím si, že tí, ktorí sú tu teraz sa budú chovať inak, ak im nepostavíme mantinely. Politici v tom totiž nevidia nič zlé. Obľubujú, keď sú spájaní so spravodlivosťou a s tým, že niekomu zlému sa zabránilo v páchaní zla. Deje sa to aj teraz.“
V zahraničí je to inak?
„Nemyslím si, že v niektorých iných západoeurópskych štátoch si dovolí vystupovať niekto za policajta. Neviem si predstaviť, že by minister robil hovorcu vyšetrujúcemu sudcovi. To je politizácia. Médiá si preto podľa mňa musia udržiavať odstup, v tomto médiá poučil aj prípad Hedvigy.“
Aké máte skúsenosti so zastupovaním médií pred súdmi?
„V justícii nie je dobrá situácia. Stav, ktorý tam je, hodnotím ako kritický. Nemyslím si, že v tomto okamihu je to riešiteľné. Ukazuje sa, že sudcovská samospráva bola zneužitá. Slúži na úplne iný účel, na aký bola určená. Médiá majú mimoriadne zlú pozíciu pred slovenskými súdmi. Moje skúsenosti sú rovnaké so všetkými vládnymi garnitúrami. Niektorí sudcovia sa boja.“
Rozhodnúť v neprospech politika?
Áno. Na Slovensku vládne silný inštitucionalizmus. Ak ste niekde hore a tvoríte inštitúciu, predstaviteľa štátnej moci, máte automaticky o dvadsať percent navrch. Na Slovensku nefunguje štát a jeho kontrolné mechanizmy sa postupne od roku 1994 deštruujú a táto deštrukcia stále nezastala. Ja len pripomeniem posledné vystúpenie generálneho prokurátora Dobroslava Trnku v médiách. Ľudia, ktorí dosiahnu istú pozíciu v mocenských štruktúrach, sa nemajú čoho obávať ani v prípade, ak porušia zákon alebo morálne mantinely profesie. Všetky bariéry boli v rokoch 1994 a 1998 zbúrané. Toto všetko sú ešte dôsledky mečiarizmu.“
V čom bolo to vystúpenie Dobroslava Trnku také zhubné?
„Asi treba povedať len jednu vetu. Vyjadrenia doktora Trnku sú hanbou slovenskej prokuratúry. Asi je potrebné, aby si generálna prokuratúra na určitý čas oddýchla od týchto bývalých vojenských prokurátorov. Ako advokát a súčasť justičného systému sa za to, čo povedal Trnka, hanbím. Z úradnej povinnosti by mal Ladislav Tichý, ktorý zastupuje generálneho prokurátora, konať. Pokiaľ nebude, vzniká dôležitá otázka, či samospráva v prokuratúre funguje alebo nie. Ak sa prokurátori nevyjadria k tomu, čo zaznelo, ja neviem, či ešte môžu mať samosprávu.“
Beata
Balogová
