Praha 29.mája (TASR) - Uzavretie kauzy bývalého sociálnodemokratického ministra financií Iva Svobodu a jeho niekdajšej poradkyne Barbory Snopkovej, ktorí sú stíhaní za spreneveru 6,5 milióna Kč skrachovanej firmy na výrobu detských kočíkov Liberta, viazne na výsluchu jediného svedka, napísal dnes český denník Právo.
Tým svedkom je občan Slovenska P. L., ktorý zmizol a slovenská polícia po ňom zatiaľ márne pátra. Denníku to v pondelok povedal štátny zástupca, ktorý kauzu dozoruje. "Urobil som kompletnú previerku spisu a nezistil som nič zásadné, čo by menilo situáciu," vyhlásil. Ako uviedol, výsluchy v Česku sú už ukončené.
Podľa slov štátneho zástupcu čakajú ešte na materiály od správcu konkurznej podstaty, ktorý by mal odovzdať listinné podklady k pohľadávkam zhruba 180 veriteľov Liberty. "Ide o rutinnú záležitosť," podotkol. Štátny zástupca je presvedčený, že v jesenných mesiacoch podá na Svobodu a Snopkovú obžalobu.
Ivo Svoboda bol ministrom financií vo vláde Miloša Zemana od júla 1998. Z vlády však musel v súvislosti s vyšetrovaním kauzy Liberta odísť. Snopková aj Svoboda sa dostali do väzenia asi na tri mesiace pre podozrenie zo sprenevery šesť a pol milióna českých korún a poškodzovanie veriteľa v súvislosti s krachom podniku Liberta. Polícia prípad vyšetruje od roku 1998.
Moderátorka z tímu Jany Bobošíkovej chcela pracovať pre TA3
Praha 29. mája (TASR) - Záujem o prácu v novej slovenskej spravodajskej televízii TA3 prejavila bývalá moderátorka spravodajského tímu riaditeľky spravodajstva Českej televízie (ČT) Jany Bobošíkovej v období minuloročnej krízy Dušica Zimová. Českému internetovému denníku Svět Namodro to potvrdil generálny riaditeľ TA3 Martin Lengyel. "Pani Zimová nám volala. Z Českej republiky máme viac záujemcov, všetky personálne záležitosti má na starosti Zdeněk Šámal," povedal Lengyel s tým, že TA3 bude mať v Prahe len pobočku svojho marketingového oddelenia, a spravodajstvo z Českej republiky bude riešiť so zmluvným partnerom, nie s individuálnymi osobami.
Dušica Zimová patrila medzi najznámejšie tváre oficiálneho spravodajstva ČT z prelomu roka. Doslova za poľných podmienok moderovala napríklad z hotelovej izby a ručne písané správy čítala z listu papiera. Jej angažmán v českej verejnoprávnej televízii sa skončil 9. januára tohto roku, keď vedúca právneho oddelenia ČT Věra Valterová, poverená Jiřím Hodačom vedením televízie, ukončila vysielanie spravodajských relácií Jany Bobošíkovej.
Zimová potom v rozhovore pre denník Mladá fronta Dnes povedala, že sa za prácu pre oficiálne vedenie ČT nehanbí. "Pokojne teraz začnem predávať v stánku na Dejvickej," odpovedala na otázku, čo bude po ukončení vysielania spravodajských relácií pod vedením Bobošíkovej robiť.
Skúsenosti NATO s novými členmi sú podľa Havla kľúčové pre rozširovanie aliancie
Praha 29. mája (TASR) - Český prezident Václav Havel sa domnieva, že doterajšia skúsenosť Severoatlantickej aliancie s novými členmi NATO je veľmi dobrá a vytvára dobré predpoklady na ďalšie rozšírenie aliancie na budúcom summite NATO. Česká republika považuje za najhorúcejších kandidátov práve Slovensko a Slovinsko. Po dnešnom stretnutí slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu s českým prezidentom Havlom to uviedol prezidentov hovorca Ladislav Špaček.
"Je dôležité, aby nové členské krajiny Česko, Maďarsko a Poľsko uspeli, aby summit NATO, ktorý bude na jeseň 2002 v Prahe, mohol z týchto skúseností vyvodiť, že pre NATO nie je rizikom prijímať nové štáty," uviedol Špaček.
Prezident Havel počas stretnutia s Mikulášom Dzurindom zhrnul české skúsenosti s členstvom v aliancii, ktoré podľa neho prispeli k stabilizácii celej krajiny.
Slovenský premiér sa poďakoval českému prezidentovi za prejav na bratislavskej konferencii Európske demokracie: líderstvo a zodpovednosť. Tento prejav označil za vrcholný, ktorý predostrel vývoj európskej bezpečnosti do budúcnosti.
Obidvaja politici diskutovali aj o vnútropolitickom vývoji v oboch krajinách. Premiér Dzurinda považuje za dôležité, aby sa zachovala súčasná koalícia a splnila všetky ciele vzhľadom na to, že voľby na Slovensku sa konajú dva mesiace pred summitom aliancie.
"Je príliš skoro, aby hlava iného štátu vstupovala do domácich pomerov iného štátu rok a pol pred voľbami," dodal v tejto súvislosti L. Špaček.
Prezident Havel s premiérom Dzurindom hovorili aj o vytvorení spoločnej česko-slovenskej jednotky v rámci mierovej misie KFOR v Kosove. "Je to vec, ktorá nepochybne prospeje predovšetkým Slovensku v začleňovaní do atlantických štruktúr," dodal v tejto súvislosti Špaček.
O probléme sporných pozemkov českých majiteľov v oblasti Kasární obaja politici nerokovali a prezidentov hovorca zdôraznil, že ide o občianskoprávny spor, ktorý by mali riešiť predovšetkým občania v tejto lokalite.
Zo SR vydajú Ukrajinca podozrivého z bombového atentátu v rakúskom Kindbergu
Graz 29. mája (TASR) - V priebehu tohto týždňa vydajú slovenské orgány do Rakúska Ukrajinca Alexandra S., ktorého meno figuruje v zozname podozrivých z bombového atentátu, ku ktorému došlo v októbri minulého roku v štajerskom Kindbergu. Pri atentáte zahynul podnikateľ Adolf Fuchs. Na Alexandra S. vydali rakúske úrady zatykač už na sklonku februára, dôvodom ale nebolo podozrenie z bombového útoku, ale podvod a vydieranie.
V prípade, že by sa pri vyšetrovaní vyskytli nové poznatky smerom k tragickému atentátu, tak sa bude vyšetrovanie poberať aj týmto smerom, potvrdil dnes pre TASR štátny prokurátor prokuratúry v rakúskom Leobene Thomas Mühlbacher. Uviedol, že spolupráca so slovenskými orgánmi, či už pri vydávacom procese, ako aj pri vyšetrovaní bola dobrá. "Neviem o žiadnych prekážkach," dodal. Ukrajinca po vydaní umiestnia do vyšetrovacej väzbe v Leobene. "O presnom čase vydania nechceme informovať, keďže prevoz môže byť nebezpečný," uviedol ďalej prokurátor. V prípade, že by sa potvrdila účasť Alexandra S. na atentáte, rakúska strana formálne doplní žiadosť o vydanie a až potom ho bude vyšetrovať v súvislosti s vraždou Adolfa Fuchsa. Alexander S. patril do niekdajšieho okruhu obchodných partnerov obete.
Šesťdesiatjedenročný Adolf Fuchs zahynul okamžite po detonácii nálože ukrytej pod jeho automobilom 30. októbra 2000. Fuchs, ktorý poskytoval okrem iného lízingy automobilov, nadviazal kontakty okrem iného aj na Slovensku. Vedúcou jeho pobočky na Slovensku bola Andrea S., vydatá práve za Ukrajinca Alexandra S. Na Alexandra S. vydali rakúske úrady zatykač už na sklonku februára a súčasne oficiálne požiadali slovenské orgány o jeho vydanie.
Okrem JE Temelín by sa mala preveriť aj bezpečnosť Mochoviec a J. Bohuníc
Eisenstadt 29. mája (TASR) - Česká jadrová elektráreň Temelín je témou aj v spolkovom sneme rakúskej krajiny Burgenlandsko, ktorý sa bude 7. júna zaoberať iniciatívou Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) na preverenie a prípadné zatvorenie tejto elektrárne. Preskúmaniu vzhľadom na vplyv na životné prostredie sa má podrobiť nielen Temelín, ale aj všetky ostatné jadrové elektrárne ležiace v blízkosti rakúskych hraníc vrátane slovenských zariadení Jaslovské Bohunice a Mochovce. Ďalšími elektrárňami, ktorých sa iniciatíva týka, sú Dukovany (ČR), Paks (Maďarsko) a Krško (Slovinsko).
Ako dnes uviedol predstaviteľ ÖVP pre otázky životného prostredia Werner Gradwohl, "aj pre Slovensko a Maďarsko je významným faktorom, aby vedeli, že rozšírenie Európskej únie je z rakúskej strany zmysluplné len po vyriešení všetkých otvorených otázok týkajúcich sa jadrových elektrární a po zavedení západných štandardov".
Gradwohl si podľa vlastných slov vie predstaviť - a ÖVP to už avizovala vo svojom návrhu - že Rakúsko bude blokovať uzatvorenie kapitoly o energetike počas rokovaní ČR s EÚ dovtedy, kým Temelín nedosiahne úroveň technického zariadenia v členských štátoch únie.
Ako ďalej dodal, Rakúsko sa vyslovilo proti mierovému využívaniu jadrovej energie a tým má aj morálne právo požadovať mimoriadne kritériá. Gradwohl však vyjadril svoj nesúhlas s blokovaním hraničných priechodov, ktoré sú podľa neho kontraproduktívne a nie sú prínosom pre túto záležitosť ani pre imidž Rakúska. Mali by sa praktizovať ako úplne posledné núdzové riešenie, keď stroskotajú všetky rokovania.
Majitelia chát v oblasti Kasární sú rozhodnutím premiérov rozčarovaní
Zlín 29. mája (TASR) - Sklamanie a rozčarovanie vyjadrujú nad rozhodnutím premiérov ČR a SR Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu českí majitelia chát v slovenskej oblasti Kasárne. Obaja premiéri vopred prisľúbili, že urobia maximum pre spokojnosť svojich občanov a od májového rokovania si sľubovali, že spor o nehnuteľnosti "štátnicky" vyriešia. "Nevyriešili však nič," povedal dnes TASR riaditeľ športových klubov Zlín Pavel Chwaszcz.
Predsedovia oboch vlád v Prahe v pondelok len vyzvali účastníkov sporu, aby o kauze predaja slovenských pozemkov pod českými chatami znova rokovali s obcou Makov. "Chcel by som odkázať pánom premiérom, že starosti ľudí a dobré vzťahy medzi niekoľkými stovkami ľudí nie sú pre nich dôležité," povedal Chwaszcz, ktorý nepredpokladá, že k nejakej dohode medzi oboma stranami dôjde. Domnievajú sa, že nijaký dohovor nebude možný a im nezostane nič iné, než sa obrátiť na súd.
Na ďalšom postupe sa chcú členovia športových klubov dohodnúť na stredajšej schôdzke. "Najprv sa musíme spamätať z reality, rozhodnutie premiérov prevýšilo naše očakávanie. Aspoň sa ľudia zamyslia nad tým, koho si zvolili a kto za nimi stojí," poznamenal.
Riaditeľovi športových klubov Zlín sa nepáči ani vyjadrenie premiéra Zemana, ktorý údajne vyhlásil, že nemal o probléme dostatok podkladov. "Oslovili sme ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, poslancov a senátorov. Ani jediný človek z nijakého ministerstva za nami nebol, aby na mieste zistil skutočnú situáciu, ani nám nepovedal, aké máme možnosti," posťažoval sa Chwaszcz.
Kauza Kasárne sa vyostrila po tom, čo slovenská obec Makov odpredala v minulých týždňoch pozemky pod chatami zlínskych športových klubov slovenským občanom a firmám. Makovu Kasárne pripadli po rozdelení česko-slovenského štátu v roku 1993.
Kongres samospráv posúdi stav demokracie v SR na lokálnej a regionálnej úrovni
Štrasburg 29. mája (TASR) - Správu o stave demokracie na lokálnej a regionálnej úrovni v SR, Slovinsku, Litve, Írsku a na Cypre posúdia delegáti 8. plenárneho zasadania Kongresu miestnych a regionálnych samospráv (CLRAE), ktoré sa dnes začalo v Štrasburgu. Plénum na zasadaniach, ktoré potrvajú do štvrtka, preskúma aj žiadosť o udelenie štatútu osobitného hosťa pre Juhoslovanskú zväzovú republiku, prediskutuje správu o partnerstve s juhovýchodnou Európou a zhodnotí postup prác na návrhu charty o miestnej samospráve, ktorej koncipovaniu sa venuje OSN.
V rámci plenárnych zasadaní sa očakáva vystúpenie generálneho tajomníka RE Waltera Schwimmera a komisára RE pre oblasť ľudských práv Alvara Gil-Roblesa.
Hlavným cieľom CLRAE je zaistiť účasť miestnych a regionálnych samospráv na procese zjednocovania Európy a na práci RE. Jednou z hlavných úloh CLRAE je presadzovanie demokracie na úrovni miest a regiónov a posilnenie cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce. CLRAE je konzultatívnym orgánom RE, ktorý reprezentuje miestne a regionálne úrady. Podľa vzoru Parlamentného zhromaždenia RE má 286 členov a rovnaký počet náhradníkov. Členmi CLRAE sú poslanci riadne zvolení v komunálnych voľbách alebo funkcionári priamo zodpovední miestnym alebo regionálnym samosprávam. Dodržiava sa pravidlo, že v národných delegáciách sú zástupcovia rôznych typov miestnych a regionálnych samospráv a politických síl.
CLRAE sa skladá z dvoch komôr: Komory miestnych samospráv a Komory regiónov. Každá volí svojho predsedu a centrálny úrad na dva roky. Predsedu CLRAE a centrálne úrady tvoria Stály výbor, ktorý zabezpečuje kontinuitu práce CLRAE medzi dvoma zasadaniami, pričom v ňom majú zastúpenie všetky národné delegácie. V súlade s inštitucionálnou reformou majú účastníci 8. plenárneho zasadania CLRAE prvý raz v histórii kongresu zvoliť výkonného predsedu, a to na päťročné obdobie.
Rozšírenie NATO je nevyhnutným krokom na zachovanie funkčnej kolektívnej obrany
Vilnius 29. mája (TASR) - Rozšírenie Severoatlantickej aliancie (NATO)je pre západný svet nevyhnutným krokom pre zachovanie funkčnej kolektívnej obrany a pre posilnenie transatlantických vzťahov. V rámci diskusie jarného zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO, ktoré sa začalo v nedeľu v litovskom Vilniuse, to vyhlásil predseda výboru NR SR pre európsku integráciu a vedúci slovenskej delegácie František Šebej.
Vedúci slovenskej delegácie počas debaty o rozširovaní NATO, transatlantických vzťahoch a protiraketovej obrane zdôraznil, že budúci noví členovia NATO ako Slovensko, či pobaltské krajiny môžu vyvážiť rozladenie medzi EÚ a USA, spôsobené rôznymi interpretáciami spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Ruské výhrady voči rozširovaniu NATO sú podľa Šebejovho vyjadrenia vedené predovšetkým pretrvávajúcim imperiálnym videním sveta a neschopnosťou zbaviť sa predstavy o existencii "legitímnych" politických a bezpečnostných záujmov Ruska v strednej Európe. Ruské hrozby naznačujúce zhoršenie vzťahov sú prázdne, ako dokázala už predchádzajúca vlna rozšírenia NATO, uviedol okrem iného vedúci slovenskej delegácie.
Jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO prebieha vo Vilniuse od uplynulej nedele. Rokovania sa zavŕšia vo štvrtok, kedy vystúpi predseda litovskej vlády Rolandas Paksas a generálny tajomník NATO George Robertson. Výsledkom zasadania by mal byť návrh rezolúcie vyzývajúcej NATO, aby na summite v Prahe na budúci rok jasne rozhodlo o svojom rozšírení o konkrétne krajiny.
Na zasadaní nie je prítomná ruská delegácia na výraz protestu proti rozširovaniu aliancie a proti miestu schôdzky, ktorým je bývalá sovietska republika.
Dos Santos v liste Chiracovi: Kontrakty so ZŤS OSOS boli legálne uzatvorené
Paríž 29. mája (TASR) - Kontrakty so slovenským zbrojárskym podnikom ZŤS OSOS, ktorý bol vo svojej krajine legálne založený a disponuje všetkými potrebnými povoleniami, boli uzatvorené pri integrálnom rešpektovaní medzinárodnej legislatívy, ako aj angolskej a slovenskej legislatívy v rámci licencií o exporte. Predstavitelia zo zainteresovaných krajín ich získali legálne a v súlade s pravidlami trhu, napísal angolský prezident José Edouardo Dos Santos francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi v liste z 18. apríla tohto roku.
Dos Santos v zmienenom liste požiadal Chiraca, aby francúzska strana stiahla sťažnosti na obchodníka so zbraňami Pierra Falcona, uvádza v najnovšom čísle týždenník Le Nouvel Observateur (LNO). Dos Santos je presvedčený, že francúzska justícia stíha Falcona za nezákonný predaj zbraní do Angoly v rokoch 1993-94 nespravodlivo.
Pierre Falcone je kľúčová postava v afére predaja zbraní do Angoly, ktorý francúzska justícia pokladá za nezákonný.
List angolského prezidenta určený francúzskej hlave štátu je dokumentom. Angolský prezident v ňom žiada Chiraca, aby francúzsky štát stiahol sťažnosti na P. Falcona za "daňové úniky ako aj za pašovanie zbraní". Tieto sťažnosti vrhajú zlé svetlo na Angolu a môžu "sa stať prekážkou pre dobré vzťahy medzi oboma krajinami" - Angolou a Francúzskom - varoval angolský prezident v liste, ktorý týždenník LNO uverejnil.
Varovanie prezidenta Angoly, ktorú odborníci označujú za "Kuvajt 21. storočia", tlačí francúzskych predstaviteľov k stene, komentuje LNO.
Jacques Chirac ako aj niektorí francúzski ministri zatiaľ na Dos Santosov list neodpovedali. Ľahšie by sa im reagovalo, keby sa potvrdilo, že Falcone a jeho spoločník pôvodom z bývalého ZSSR Arkadij Gajdamak skutočne spáchali tie činy, z ktorých sú obvinení - z daňových únikov, zneužitia spoločenského majetku, zneužitia vplyvu a najmä pašovania zbraní do Angoly, keďže na predaj zbraní nemali povolenie, uvádza LNO.
Obhajcovia obvinených poslali vyšetrujúcim sudcom Philippovi Courroyovi a Isabelle Prévost-Desprezovej dva listy, v ktorých im vysvetľujú, že tranzit zbraní sa uskutočnil mimo územia Francúzska, takže nemôže ísť o pašovanie zbraní. Gajdamak, žijúci v Izraeli, kde sa skrýva pred medzinárodným zatykačom, označil obvinenia za "smiešne". Podľa neho išlo o poskytnutie zbraní zákonnej armáde štátu a pod medzinárodnou kontrolou. Dos Santos napísal parížskej banke Paribas, že Falcone a Gajdamak sú predstavitelia angolského štátu. V rámci toho sa previedlo 300 miliónov dolárov z účtu Angoly na účet ZŤS OSOS v banke Paribas, ktorá je najväčšou bankou na svete, na prefinancovanie obchodu s ropou, uviedol Gajdamak pre týždenník.
Aj Falcone sa rozhodol zaútočiť. Nedávno poslal vyšetrujúcim sudcom 17-stranový list, z ktorého LNO uvádza hlavné časti. Otázka je, kde je pravda. Medzi tými, čo obviňujú, sú mnohí predstavitelia pravice, čo "stavili kartu" na stranu povstalca Jonasa Savimbiho, ktorý s Národným zväzom za úplné oslobodenie Angoly (UNITA) kontroluje značnú časť rezerv diamantov v krajine. Podľa Falcona to by malo vyvolať "zvedavosť sudcov". Falcone v spojitosti so ZŤS OSOS v liste sudcom napísal, že tento podnik nemal nijakú sťažnosť proti nemu.
V rokoch 1993-94 kúpila Angola z bývalého ZSSR zbrane a vojenskú techniku za vyše 500 miliónov dolárov. Platba za ne išla cez účet parížskej banky Paribas, ktorý otvorila slovenská zbrojárska spoločnosť ZŤS OSOS. Angola kúpila zbrane na boj proti povstalcom z UNITA. Vyšetrujúci sudcovia vo Falconovej afére, nazývanej aj Angolagate, stíhajú vyše 10 vysokopostavených osôb. Pierre Falcone je od 1. decembra minulého roku vo väzbe. Sudcovia v uplynulých týždňoch už vypočúvali aj jeho sestru Marie-Jo Falconovú.
Medzi stíhané osoby patrí aj Jean-Christophe Mitterrand, syn bývalého, už nebohého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda.
Premiér Dzurinda ukončil dvojdňovú návštevu ČR
Praha 29. mája (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda dnes ukončil dvojdňovú oficiálnu návštevu Českej republiky, počas ktorej rokoval s premiérom Milošom Zemanom a dnes ho na Pražskom hrade prijal český prezident Václav Havel. Hlavnými témami rokovaní bola spolupráca vo vojenskej oblasti, ako aj úsilie SR o integráciu do Severoatlantickej aliancie. Premiéri sa dotkli aj sporu o pozemky na česko-slovenských hraniciach v oblasti Kasárne a vyzvali obe strany konfliktu na rokovania.
Premiér Dzurinda dnes s českým prezidentom Havlom rokoval o integrácii do NATO a skúsenostiach ČR s členstvom v aliancii. Podľa Havla doterajšia skúsenosť Severoatlantickej aliancie s novými členmi je veľmi dobrá a vytvára dobré predpoklady na jej ďalšie rozšírenie na budúcom summite NATO. ČR považuje za najhorúcejších kandidátov práve Slovensko a Slovinsko. Slovenský premiér sa poďakoval českému prezidentovi za prejav na bratislavskej konferencii Európske demokracie: líderstvo a zodpovednosť. Tento prejav označil za vrcholný, ktorý predostrel vývoj európskej bezpečnosti do budúcnosti.
Havel s Dzurindom hovorili aj o vytvorení spoločnej česko-slovenskej jednotky v rámci mierovej misie KFOR v Kosove. "Je to vec, ktorá nepochybne prospeje predovšetkým Slovensku v začleňovaní do atlantických štruktúr," dodal v tejto súvislosti hovorca prezidenta Ladislav Špaček.
Premiér SR dnes vystúpil s prednáškou na tému Bezpečnosť, stabilita, prosperita - úloha Slovenska a strednej Európy v procese integrácie. Na záver návštevy položil vence k pamätníku T. G. Masaryka na Hradčanskom námestí a k pamätníku M. R. Štefánika na Petříne.
Premiéri SR a ČR v pondelok otvorili hraničný priechod Brodské-Břeclav. Po rokovaniach v Prahe vyzvali strany zainteresované do sporu o pozemky na česko-slovenských hraniciach v oblasti Kasárne, aby o probléme rokovali. Premiér Dzurinda zároveň prisľúbil, že vláda SR bude nápomocná v okamihu, ak sa ukáže, že môže prispieť k riešeniu problému.
Šéfovia oboch vlád sa zhodli na tom, že v zásade ide o občiansky spor. Do 31. mája sa majú vlastníci pozemkov aj chát rozhodnúť, či si sadnú za rokovací stôl, alebo sa problém vyrieši súdnou cestou. Zeman ocenil ochotu slovenskej vlády pomôcť pri riešení problému a z dlhodobého hľadiska by bolo podľa neho v budúcnosti možné predísť podobným problémom napríklad rozšírením dohody o ochrane investícií o ustanovenie, ktoré by lepšie chránilo majetkové záujmy občanov na oboch stranách.
Obaja premiéri po stretnutí informovali aj o vytvorení spoločnej česko-slovenskej jednotky, ktorá bude pôsobiť v mierových silách KFOR v Kosove. Premiéri podporili aj vznik spoločnej česko-slovensko-poľskej jednotky, ktorá by mala byť aj istým predobrazom budúceho spoločného pôsobenia všetkých troch krajín v rámci NATO.
Premiéri sa chcú v ďalšom období sústrediť hlavne na kultúrnu spoluprácu. Ministri kultúry oboch krajín Milan Kňažko a Pavel Dostál sa dohodli, že tohtoročný október sa stane mesiacom česko-slovenskej vzájomnosti a počas tohto mesiaca by sa mali v oboch krajinách uskutočniť viaceré kultúrne akcie.
EÚ chce od Slovenska reformu verejnej správy
Brusel 29. mája (TASR) - Európska komisia (EK) považuje reformu verejnej správy na Slovensku za prioritu a v prípade neúspechu čaká Bratislavu veľmi ostrá kritika z Bruselu. Takéto posolstvo tlmočil dnes slovenskému vicepremiérovi pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálovi Csákymu šéf Generálneho riaditeľstva EK pre rozšírenie Eneko Landaburu.
"Komisia chápe, že (reforma) je veľmi zložitá úloha..., ale považuje to za prioritu a súčasť demokratizácie Slovenska. Bude veľmi dôležitým prvkom pri hodnotení Slovenska, či sa reforma podarí alebo nie," povedal Csáky pre TASR po dnešných rokovaniach v Bruseli. Landaburu podľa neho slovenskej vláde a parlamentu odkázal, že EÚ by reformu verejnej správy rada videla čo najskôr.
Slovensko má čas najneskôr do septembra, ak nechce, aby sa reforma verejnej správy objavila už tretí rok po sebe medzi negatívami v pravidelnej hodnotiacej správe EK. "Je to veľmi ostro sledovaná téma a môžeme čakať silnejšiu kritiku ako vlani, ak sa nepodarí dosiahnuť pokrok do septembra," uviedol Csáky.
Podľa jeho slov je v hre otázka eurokompatibility Slovenska, ako aj ekonomický rozvoj regiónov. Podľa pravidiel EÚ sú totiž základnými nositeľmi regionálneho rozvoja práve priamo volené regionálne samosprávy. "Toto je zmysel reformy a ak sa to nepodarí, bude to hodnotené veľmi negatívne," varoval vicepremiér.
Druhou témou Csákyho rokovania s Landaburom bola aféra okolo možného zneužitia predvstupovej pomoci EÚ na Slovensku. Vicepremiér šéfovi direktoriátu pre rozšírenie prisľúbil, že Slovensko je pripravené spolupracovať so všetkými inštitúciami EÚ na objasnení všetkých podozrení. "Okrem dôkladného vyšetrenia však chceme urobiť aj systémové zmeny, ktoré znemožnia takéto veci v budúcnosti," informoval Csáky.
Spomenul sprísnenie finančnej kontroly aj systémové zmeny pri výbere projektov, ktoré plánuje v blízkej budúcnosti predložiť na rokovanie vlády. Zmyslom týchto zmien by malo byť spriehľadnenie celého výberového procesu, aby boli kontrolovateľné všetky procesy spojené s tendrami a vyberaním partnerov.
Helsinská komisia kritizuje návrhy riešenia rómskeho problému v SR
Washington 30. mája (TASR) - Helsinská komisia amerického Kongresu podrobila v utorok ostrej kritike správy, podľa ktorých niektorí členovia slovenskej vlády posudzujú možnosť obmedziť určitým občanom vydávanie cestovných dokladov. Týka sa to najmä občanov, ktorí by sa mohli pokúsiť zo Slovenska emigrovať.
Kritika odznela od spolupredsedu Helsinskej komisie, republikánskeho kongresmana zo štátu New Jersey Christophera H. Smitha, ktorý vyslovil nesmierne sklamanie z tohto kroku. Slovensko je podľa neho krajinou, ktorá od zvolenia prodemokratickej koalície v roku 1998 dosiahla obrovský pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv. Obmedzenia súvisiace s poskytovaním pasov by však niektorým občanom Slovenska upreli právo opustiť vlasť a vrátiť sa do nej, čo je jedno zo základných práv Helsinského procesu, dodal Smith.
Aj popredný člen Komisie o bezpečnosti a spolupráci v Európe Helsinskej komisie, demokratický kongresman zo štátu Maryland Steny Hoyer v súvislosti so správami o možnom obmedzení vydania pasov pre niektorých slovenských občanov vyjadril obavy. Mnohí predstavitelia krajín strednej Európy popierajú ,že Rómovia musia čeliť diskriminácii a tvrdia, že ak sa usilujú o azyl, je to iba z ekonomických dôvodov, povedal Hoyer.
Podľa neho niektorí politici tvrdia, že Rómovia sa usilujú o azyl v zahraničí, aby zdiskreditovali ich vládne kabinety, neraz dokonca hovoria o multinárodnom sprisahaní organizovanom zo zahraničia. Tieto krajiny by lepšie slúžili veci, keby ich vlády prestali obviňovať iných a začali skúmať pretrvávajúce problémy, ktoré Rómov trápia, zdôraznil Hoyer.
Vo vyhlásení Helsinskej komisie sa uvádza, že od roku 1999 sa tisíce slovenských Rómov usilovali získať v krajinách západu, okrem iných vo Veľkej Británii, Fínsku a Belgicku azyl. Prevažnej väčšine žiadateľov uvedené krajiny odmietli poskytnúť povolenie k pobytu. Rovnako vyše 5000 maďarských občanov, zrejme členov tamojšej rómskej menšiny, sa usilovalo od roku 1998 získať azyl v Kanade.
Približne 30 percent Maďarov po preskúmaní dokladov azyl získalo, pretože kanadské úrady konštatovali, že majú odôvodnené obavy z prenasledovania. Rómovia z Bulharska, Českej republiky, Rumunska a Poľska sa takticky usilujú získať azyl na Západe, konštatuje Helsinská komisia amerického kongresu.
V snahe obmedziť počet osôb zo Slovenska usilujúcich sa o azyl Belgicko nedávno pohrozilo, že opäť zavedie pre Slovákov vízovú povinnosť. Činitelia slovenskej vlády priznávajú, že prevažná väčšina tých, ktorí odchádzajú z krajiny a hľadajú azyl za hranicami, sú Rómovia. Najnovší návrh súvisiaci s vydávaním pasov by preto bol priamo namierený proti rómskej menšine, uvádza sa v dokumente americkej Helsinskej komisie.
Rómovia zo Slovenska, rovnako ako z iných stredoeurópskych krajín, reagujú na diskrimináciu a na zlé zaobchádzanie, ktorému čelia, odchodom z krajiny, a to v značnom počte. V úsilí predísť tomu, aby krajiny ako napríklad Belgicko obnovilo vízovú povinnosť, sa predstavitelia Slovenska chystajú uvaliť obmedzenia na právo slobody pohybu slovenských Romov, pokračuje Smith.
Takéto obmedzenia nielenže sú porušením záväzkov vyplývajúcich z členstva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ale táto krátkozraká politika by mohla prispieť k nebezpečnému obdobiu netolerancie a diskriminácie, uviedol na adresu najnovšieho vývoja na Slovensku v otázke rómskej menšiny Smith.
