BRATISLAVA. Deväťdesiatjedenpercentnú priemernú úspešnosť vraj mali v roku 2010 predpovede počasia Slovenského hydrometeorologického ústavu na nasledujúci deň. Ústav to napísal na svojom portáli.
Súkromný meteorológ Peter Jurčovič však hovorí, že tento údaj nemá výpovednú hodnotu, ak sa neporovná s presnosťou predpovedí pripravených v inej krajine, kde by ju vypočítali rovnakým spôsobom.
Ničnehovoriace číslo
„Je to jedna veľká bublina,“ hovorí o percentuálnej úspešnosti predpovedí ústavu Jurčovič. Veľmi podľa neho záleží na tom, ako si daná inštitúcia zadefinuje, čo je presná predpoveď.
Ak za stopercentnú považuje takú, keď sa teploty zmestia do intervalu piatich stupňov, dosiahne vyššie percentá, ako keby bol interval len štyri stupne, vysvetľuje.
Skutočnú presnosť predpovedí by musela podľa Jurčoviča skúmať iná inštitúcia, ktorá by stanovila rovnaké kritériá pre všetky národné meteorologické ústavy, ktoré by porovnávala.
Ak podľa meteorológa nie je splnená táto podmienka, ide o údaj, ktorý o presnosti predpovedí nič nehovorí.
Meteorológ SHMÚ Jozef Csaplár pripúšťa, že každá krajina má odlišný spôsob výpočtu presnosti svojich predpovedí.
Zároveň však dodal, že presnosť predpovedí slovenského a českého hydrometeorologického ústavu je porovnateľná.
Iba dva radary
Objektívne by sa presnosť predpovedí podľa Csaplára mohla zvýšiť, keby sa údaje, ktoré ústav získava z meteorologických radarov, podarilo vložiť do predpovedných modelov.
To sa podľa neho zatiaľ nepodarilo v nijakej krajine. Najbližšie sú Američania, Francúzi a škandinávske krajiny. Prepojenie je vraj otázkou niekoľkých rokov.
Radary podľa Csaplára napríklad snímajú oblaky a vedia určiť, či sú v nich zrážky v pevnom, alebo v kvapalnom stave. To sa potom dá využiť pri predpovedi.
Ústav má dva radary, jeden pri Bratislave a druhý pri Košiciach. Potreboval by ešte najmenej dva. Radar stojí niekoľko desaťtisíc eur.
Na strednom Slovensku bolo rekordne teplo
Teploty na niektorých miestach prekonali šestnásťročné rekordy. Na východe je chladnejšie.
BRATISLAVA. Historické teploty v pondelok podľa meteorológa Pavla Faška namerali od juhu stredného Slovenska až po Vysoké Tatry. Niekde padli 16ročné teplotné rekordy.
V obci Dolné Plachtince pri Veľkom Krtíši bolo 13,8 stupňa Celzia, čím padol rekord pre 7. február z roku 1995. Podobne aj na Sliači, kde bola ešte o desatinu stupňa vyššia teplota ako v Dolných Plachtinciach.
Teplotné rekordy z roku 2004 padli v Lome nad Rimavicou v okrese Brezno. Namerali tam 11,1 stupňa Celzia.
V tom istom okrese rekord zaznamenali aj v Telgárte, kde bolo 10,5 stupňa Celzia.
Rekordy počasie prekonávalo aj v horách. Na Chopku bolo 3,7 stupňa, viac ako v roku 2000. Zo Štrbského Plesa hlásili 8,8 stupňa Celzia, a hodnota prekonala rok 2001.
Faško hovorí, že pondelok rozdelil krajinu na teplú stredozápadnú a studenú východnú časť.
Ján Krempaský
