BRATISLAVA. Iba jeden z ôsmich šéfov krajských súdov priznáva, že bol členom komunistickej strany. Koľkí boli v strane naozaj, sa nedá zistiť.
Kým české ministerstvo spravodlivosti nedávno zverejnilo zoznam sudcov, bývalých komunistov, naše ho nevydalo ani na základe žiadosti podľa infozákona, ktorú poslal denník SME. „Požadované informácie nie sú k dispozícii,“ uviedlo v odpovedi.
České ministerstvo tvrdí, že o členstve v KSČ vedeli z podkladov, kde po novembri 1989 evidovali politickú príslušnosť kandidátov na funkciu sudcu. Neskôr sudcovia podľa hovorkyne českého ministerstva Terezy Palečkovej podpisovali aj čestné vyhlásenia.
Priznal iba Burger Fakty Tajný zoznam
Ústavný súd ČR rozhodol, že členov bývalej KSČ medzi sudcami treba odkryť, české ministerstvo spravodlivosti zverejnilo mená na internete, slovenské ministerstvo žiadosť o zoznam zamietlo.
Šéf Krajského súdu v Prešove Igor Burger povedal, že do KSS vstúpil v roku 1983, sudcom bol vtedy tri roky. Dodal, že jeho kvality boli potvrdené v roku 1992 zvolením za sudcu Najvyššieho súdu ČSFR.
„Predseda súdu Otakar Motejl sa vtedy vyjadril v tom zmysle, že pri výbere rozhodovali schopnosti, nie príslušnosť k strane.“
V strane podľa vlastných slov neboli šéfka trnavského súdu Mária Usačevová a Imrich Volkai z Košíc. Ostatní včera na otázku neodpovedali alebo sa odmietli vyjadriť.
„Nijaký platný právny predpis mi neprikazuje zverejniť takúto informáciu ohľadom mojej osoby,“ reagovala predsedníčka bratislavského Krajského súdu Gabriela Šimonová.
Podobne odpovedal aj šéf súdu v Banskej Bystrici Ján Bobor a predseda Špeciálneho súdu Oldřich Kozlík.
Rovnakú žiadosť ako na ministerstvo spravodlivosti poslalo SME aj na Najvyšší súd. Ani ten neprezradil, kto z jeho sudcov bol v KSS. Štefan Harabin o svojom pôsobení v strane nechcel povedať nič bližšie.
„Predseda Najvyššieho súdu Harabin bol v KSS, tak ako asi 97 percent sudcov a prokurátorov v danom období,“ odkázal cez tlačové oddelenie.
Česi boli zvedaví Sudcovia Nález českého Ústavného súdu
informácia o členstve sudcu
v KSČ ku dňu 17. 11. 1989 predstavuje jeden z pomocných prostriedkov občianskej spoločnosti, odmietnutím poskytnutia predmetného údaju by bola obmedzená základná
sloboda jednotlivca utvoriť si názor na otázku verejného záujmu, údaj môže slúžiť ako prostriedok ochrany účastníka konania vzhľadom na základné právo na nezávislého a nestranného sudcu, údaj sa netýka členstva v politickej strane právneho demokratického štátu, ale v strane, ktorá bola chrbtovou kosťou totalitného režimu.
Zoznam sudcov, ktorí boli do novembra 1989 v KSČ, zverejnilo české ministerstvo spravodlivosti v januári. Reagovalo tak na rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého občania na uvedené informácie majú nárok.
„V súvislosti s týmto nálezom sme dostali od občanov desiatky žiadostí týkajúcich sa konkrétnych sudcov,“ povedala Palečková.
Český ústavný súd v náleze poukazuje aj na slovenský zákon o protiprávnosti komunistického systému. Opiera sa tiež o rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v spore Ľubomíra Feldeka so štátom a cituje slová bývalého šéfa ÚPN Jána Langoša.
Hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková si myslí, že členstvo sudcov by sa nemalo zverejňovať plošne. „Obrátilo by sa to proti slušným sudcom, ktorí sa ničoho nedopustili, iba boli radovými členmi.“
Javorčíková hovorí, že zverejnenie takejto informácie môže mať význam pre účastníkov špecifických sporov, napríklad reštitučných. Sama s tým problém nemá, priznala, že bola kandidátkou na členstvo. „V tom čase som pracovala na prokuratúre, kde boli v strane všetci.“
Hoci zoznam sudcov – komunistov oficiálne neexistuje, po tom, ako sa oň začala redakcia zaujímať, dostala ponuku nahliadnuť do osobných spisov niektorých sudcov. Mali ich usvedčovať, že boli aktívnymi funkcionármi komunistickej strany.
Straníci nie sú tí zlí
Členstvo v KSČ nemá vplyv na dnešné rozhodovanie sudcov, tvrdí bývalý disident a minister spravodlivosti JÁN ČARNOGURSKÝ.
Mali by sa zverejniť mená sudcov, ktorí boli v KSČ?
„Po vyše dvadsiatich rokoch by to neviedlo k pozitívnym výsledkom. Okrem toho, ak by sa zverejnilo bývalé členstvo sudcov v KSČ, možno by boli mnohí prekvapení. Nemá to totiž žiadny vplyv na ich súčasnú angažovanosť za veci, ktoré verejnosť schvaľuje.“
Český Ústavný súd konštatoval, že táto informácia súvisí s právom na nestranného sudcu.
„Je to zlé rozhodnutie. Vnášanie tohto kritéria ako dôvodu na zaujatosť sudcu prinesie chaos. Vôbec to nemusí súvisieť so schopnosťou kvalifikovane rozhodnúť daný spor.“
Má ministerstvo informácie o bývalých komunistoch medzi sudcami?
„Mohlo by ich mať len zo starých kádrových spisov. Tie sa však po roku 1989 vydávali dotyčným ľuďom.“
Koľko ich môže byť?
„Neviem. Ale nebude ich až tak veľa.“
Bolo pred rokom 1989 členstvo v KSČ pre sudcu podmienkou kariérneho postupu?
„Nebola to podmienka na výkon funkcie sudcu. Bolo veľa sudcov, ktorí neboli členmi komunistickej strany. Bol to priaznivý bod na postup sudcu napríklad z okresného na krajský a z krajského na Najvyšší súd. Bola to však už podmienka, aby sa sudca stal predsedom súdu. Či už len okresného.“
Možno teda z toho usudzovať, že na Najvyššom súde je vyššia koncentrácia bývalých členov KSČ?
„Je to možné.“
Matúš Burčík
