BRATISLAVA. Prípad bývalej študijnej referentky Právnickej fakulty Univerzity Komenského Zuzany Melicherčíkovej poukázal na nedostatočnú ochranu odvážlivcov, ktorí prehovoria o porušovaní zákona či o nečestných praktikách na pracovisku.
Melicherčíková minulý rok upozornila na pochybné prijímačky na škole, mala preto problém nájsť si novú prácu a hrozí jej aj trestné stíhanie pre podanie, ktoré dala právnická fakulta.
„Je to forma sofistikovaného nátlaku. Hoci je trestné stíhanie vo veci neoprávneného nakladania s osobnými údajmi na neznámeho páchateľa, vyšetrovateľ oznámil, že sa ho mal dopustiť zamestnanec študijného oddelenia, teda ja,“ hovorí o opletačkách.
V novembri minulého roka jej počas Všetkých svätých prišlo predvolanie, ktoré si nestihla vybrať. „Hrozila mi obrovská pokuta, keďže som neprišla. Našťastie, policajt uznal chybu.“
Zatiaľ čo trestné stíhanie v prípade pochybného prijímacieho konania vyšetrovateľ nezačal, v prípade zneužívania údajov beží už niekoľko mesiacov. V decembri však bolo pozastavené s tým, že po páchateľovi sa naďalej pátra.
Lepšiu právnu ochranu „whistleblowerov“ pred postihmi v práci aj pred políciou chce docieliť minister vnútra Daniel Lipšic (KDH).
„V priebehu roka pripravíme zákon upravujúci systém ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívňujúci inštitút spolupracujúceho obvineného.“
Dobromyseľnému oznamovateľovi trestnej činnosti bude priznaný štatút „chránená osoba v pracovnoprávnych vzťahoch“.
Lipšic radí ľuďom, ktorí sa dozvedeli o korupcii či podvodoch, aby sa obratili mailom na Úrad boja proti korupcii.
Beata
Balogová
