BRATISLAVA. Prípad bývalej študijnej referentky Právnickej fakulty Univerzity Komenského Zuzany Melicherčíkovej poukázal na nedostatočnú ochranu odvážlivcov, ktorí prehovoria o porušovaní zákona či o nečestných praktikách na pracovisku.
Melicherčíková minulý rok upozornila na pochybné prijímačky na škole, mala preto problém nájsť si novú prácu a hrozí jej aj trestné stíhanie pre podanie, ktoré dala právnická fakulta.
„Je to forma sofistikovaného nátlaku. Hoci je trestné stíhanie vo veci neoprávneného nakladania s osobnými údajmi na neznámeho páchateľa, vyšetrovateľ oznámil, že sa ho mal dopustiť zamestnanec študijného oddelenia, teda ja,“ hovorí o opletačkách.
V novembri minulého roka jej počas Všetkých svätých prišlo predvolanie, ktoré si nestihla vybrať. „Hrozila mi obrovská pokuta, keďže som neprišla. Našťastie, policajt uznal chybu.“
Zatiaľ čo trestné stíhanie v prípade pochybného prijímacieho konania vyšetrovateľ nezačal, v prípade zneužívania údajov beží už niekoľko mesiacov. V decembri však bolo pozastavené s tým, že po páchateľovi sa naďalej pátra.
Lepšiu právnu ochranu „whistleblowerov“ pred postihmi v práci aj pred políciou chce docieliť minister vnútra Daniel Lipšic (KDH).
„V priebehu roka pripravíme zákon upravujúci systém ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívňujúci inštitút spolupracujúceho obvineného.“
Dobromyseľnému oznamovateľovi trestnej činnosti bude priznaný štatút „chránená osoba v pracovnoprávnych vzťahoch“.
Lipšic radí ľuďom, ktorí sa dozvedeli o korupcii či podvodoch, aby sa obratili mailom na Úrad boja proti korupcii.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
