BRATISLAVA.
Uložil mu trest vo výške 24 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia.
Súd zrušil tresty trom ďalším obžalovaným v tejto kauze a vymeral im nové. Patrikovi Šnajdrovi v trvaní 23 rokov a štyroch mesiacov vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil trest prepadnutia veci.
Milana Múčku odsúdil na úhrnný päťročný trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Ľuboš Čermák má podľa NS SR stráviť vo väzení s maximálnym stupňom stráženia 10 rokov života. Odvolania ďalších piatich obžalovaných v tejto kauze a tiež prokurátora dnes senát zamietol. Na samostatnom konaní sa budú riešiť ešte ďalšie štyri osoby z tejto trestnej veci.
Verdikt si dnes vypočul iba Štvrtecký, ktorého z väzby do pojednávacej miestnosti predviedla justičná stráž. Zvyšní svoju neúčasť ospravedlnili.
Prokurátor Špeciálnej prokuratúry je spokojný
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry je podľa vlastných slov z dnešným verdiktom spokojný. "Za najdôležitejšie považujem to, že bola uznaná zločinecká skupina, takisto aj členstvo, aj formy páchania tejto trestnej činnosti," vyjadril sa.
Dodal, že rozsudok považuje za významný odkaz pre širokú verejnosť, ktorý je asi v tom zmysle, že orgány činné v trestnom konaní vedia posúdiť trestnú činnosť páchateľov organizovaného zločinu.
"Je to takisto odkaz pre všetkých poškodených a svedkov, ktorí boli permanentne zastrašovaní počas celého trestného konania a je to pre nich istá satisfakcia, že títo páchatelia boli uznaní za vinných," zdôraznil prokurátor. Nebezpečnosť skupiny podľa neho spočívala najmä v tom, že Štvrtecký, ktorý bol uznaný za vodcu tejto zločineckej skupiny, bol bývalý príslušník kukláčov.
"Mal patričný policajný výcvik a tento preniesol do prostredia podsvetia," upozornil.
Exkukláčov obhajca Roman Toman sa podľa vlastných slov so záverom nestotožňuje. "Predbežne sme s klientom ale počítali s touto alternatívou," povedal. Okrem mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania plánujú podať sťažnosť na Ústavný súd SR. Podľa Tomana sa Štvrtecký doznal iba k jedenástemu bodu obžaloby, čiže podvodu.
Špeciálny súd rozhodol inak
ŠTS pôvodne odsúdil Miroslava Štvrteckého na 25 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Okrem neho súd odsúdil aj ďalších 14 obžalovaných. Patrik Šnajder vtedy dostal 25 rokov, Ľuboš Čermák 18,5 roka a ostatní od trestov s podmienečným odkladom až po 12 rokov nepodmienečne. Tresty u niektorých obžalovaných boli výrazne nižšie, než navrhoval vo svojej záverečnej reči prokurátor.
S trestami od päť do 8,5 roka vo väzení s minimálnym stupňom stráženia obišli aj traja bývalí najbližší Miroslava Štvrteckého, ktorí počas súdneho procesu začali spolupracovať a priznali sa k trestnej činnosti.
Medzi odsúdenými bol aj bývalý policajt v hodnosti majora, ktorý dostal tri roky za poskytovanie informácií z policajného prostredia zločineckej skupine.
Súd spod obžaloby oslobodil troch obžalovaných. Rozsudok bol právoplatný len pre Zdenka Kovárika a Petra Havlíčka. Obaja spolu s Rastislavom Z. počas procesu začali spolupracovať pri objasňovaní trestnej činnosti.
Obžalovaní v kauze vydieračskej skupiny sa mali pri viac ako 15 skutkoch dopustiť viacerých trestných činov, ako napríklad založenia a zosnovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa, vydierania či hrubého nátlaku.
Vyhovárali sa na piťovcov
Na čele údajnej skupiny mal stáť Štvrtecký, ktorý v minulosti pracoval ako príslušník pohotovostného policajného útvaru. Skupina pod jeho vedením údajne tvrdila, že peniaze vyberá pre gang piťovcov. Finančné prostriedky však podľa zistení polície mali pripadnúť Záhorákom a prepojenie na piťovcov bolo len fiktívne.
Podľa obžaloby Miroslav Štvrtecký v roku 2001 v Senici postupne vytváral zločineckú skupinu, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja páchala zločiny tak, aby získala finančný prospech najmä pomocou vydierania, podvodmi, vyhrážkami, ujmou na zdraví. Skupina mala zastrašovať podnikateľov a nútiť ich pravidelne odvádzať finančné prostriedky.
