BRATISLAVA. Pre TASR to potvrdil politológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.
"Toto napätie sa na práci V4 prejavovalo najmä v roku 2002 po tom, ako vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán spochybnil pripravenosť Českej republiky na vstup do Európskej únie s ohľadom na platnosť takzvaných Benešových dekrétov. Následne premiér ČR odriekol účasť na summite V4 v Budapešti a solidárne jeho gesto nasledoval vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda, v dôsledku čoho schôdzka bola zrušená," poukázal.
Zároveň pripomenul, že rozpory Slovenska s južným susedom sú v rámci V4 skôr otázkou minulosti. Vtedajší postoj Budapešti k vyšehradskej spolupráci označil za pomerne kritický kvôli obavám Orbána, ako aj jeho nástupcu na poste Pétra Medgyessyho z toho, že ich členstvo v stredoeurópskom zoskupení by mohlo byť prekážkou rýchlej integrácie Maďarska do EÚ. "Tento postoj sa však po istom čase zmenil a aj vo finále predvstupových rokovaní až takmer do konca postupovali premiéri štátov V4 spoločne," konštatoval Marušiak s tým, že práve na pôde EÚ v súčasnosti zohráva V4 svoju najvýznamnejšiu rolu.
Rešpekt si podľa neho vyšehradská skupina získala aj ako značka. Zoskupenie už v minulosti viackrát hostilo premiérov významných štátov západnej Európy spoločne a podobnú prax realizovali premiéri predsedníckych štátov EÚ aj v postintegračnom období. "Okrem toho nemožno zabudnúť na dôležitý formát spolupráce Vyšehrad Plus, ktorý umožňuje účasť predstaviteľov tretích štátov na rokovaniach V4, na najvyššej úrovni i na nižších úrovniach, respektíve na jednotlivých projektoch, realizovaných v rámci zoskupenia," podčiarkol.
Za kľúčové rozhodnutie v priebehu 20-ročnej histórie organizácie považuje politológ práve ochotu vytvoriť takéto politické fórum, a to predovšetkým v kontexte toho, aký dosah mal rozpad ZSSR na iné krajiny, či nepokoje, ktoré vyvrcholili do krvavých bojov v rámci Juhoslávie. "Okrem toho dôležitú rolu zohrávala pri podpore vstupu SR do NATO, keď aj na madridskom summite NATO 1997, aj neskôr, pri oficiálnom obnovení vyšehradskej spolupráce v roku 1998 premiéri vyšehradských štátov deklarovali vôľu prekonať narastajúcu medzinárodnú izoláciu SR," dodal. Za dôležitý moment v histórii V4 označil aj Kroměřížskú deklaráciu z roku 2004, ktorá deklarovala vôľu pokračovania spolupráce aj po vstupe do EÚ.
Významnú rolu zohrávajú podľa neho štáty V4 aj pri formulovaní východnej politiky EÚ. Práve V4 sa usiluje o intenzifikáciu vzťahov s dotknutými krajinami, osobitne s ohľadom na presadzovanie perspektívy členstva Ukrajiny v EÚ. "Takisto spoločnou platformou sú otázky energetickej bezpečnosti, spoločný postup sa osvedčil napríklad v otázke takzvaného klimatického balíčka," uviedol Marušiak na margo postavenia skupiny v medzinárodných organizáciách.
Napriek tomu, že V4 zohráva významnú úlohu vo formovaní súčasnej politiky členských štátov, politológ vyzdvihol aj jeho vplyv v období nestability, ktorá nastala v krajinách bývalého sovietskeho bloku v 90. rokoch. Vyšehradská štvorka, do ktorej Československo ešte vstúpilo ako nerozdelený subjekt, vznikla ako neformálne politické zoskupenie troch štátov, ktoré patrili medzi najrýchlejšie sa reformujúce krajiny strednej a východnej Európy. Lídri uvedených troch štátov vtedy deklarovali vôľu rýchlo sa integrovať do európskych štruktúr. Neoficiálne tiež za optimálnu možnosť označili, aby v prípade všetkých troch štátov táto integrácia prebehla v rovnakom čase. "Pri jej zrode stáli politické elity, ktoré spájala spoločná historická skúsenosť a spoločná genéza v prostredí demokratickej protikomunistickej opozície. V4 prispela k obnoveniu spoločnej stredoeurópskej identity, vedomia spolupatričnosti krajín v regióne ako aj k vytvoreniu dialógu, ktorý umožnil v regióne prekonávať viaceré krízové momenty," zhodnotil Marušiak.
