BANSKÁ BYSTRICA. Pri projektoch ochrany dravcov a monitoringu vydry, na ktoré vlani dovtedy neznáme občianske združenie Eko-budúcnosť dostalo zo štátneho Environmentálneho fondu dotácie 80-tisíc a 76-tisíc eur, išlo podľa riaditeľa Štátnej ochrany prírody Jána Zuskina o podvod.
Ako Zuskin povedal, na aktivity, ktoré sa v projekte uvádzajú, sú potrebné povolenia a výnimky úradu životného prostredia, pričom k žiadostiam podáva stanovisko aj ŠOP.
"V tomto prípade nás nikto o nič nežiadal, z čoho usudzujeme, že takúto žiadosť na tento úrad ani nikto nikdy nepodal," povedal Zuskin. Pripomenul tiež, že na správe Tatranského národného parku vlani nikto nenahlásil, že bude monitorovať hniezda orla skalného a ani strážcovia zo správy parku nenarazili na nikoho, kto by takú činnosť robil.
"Podľa nás ide o podvod a zatiaľ to má všetky známky toho, že sa niečo dialo len na papieri, ale nie v reáli," povedal Zuskin.
Ešte koncom januára poslalo vedenie ŠOP Environmentálnemu fondu žiadosť o predloženie záverečných správ k projektom Eko-budúcnosti. Po preverení dokumentov Zuskin nevylučuje ani podanie trestného oznámenia. "Aktivita by však skôr mala vychádzať z Envirofondu," dodal Zuskin.
Ak by sa deklarované aktivity projektov aj realizovali, podľa Zuskina by na ne mala stačiť podstatne menšia dotácia, než akú na ne získalo OZ Eko-budúcnosť. Pripomenul, že v rokoch 1993 až 1999 vykonávali štátni ochranári v spolupráci s neštátnymi projekt monitoringu a manažmentu populácie orla skalného. Týkal sa populácie orla na celom Slovensku, pričom náklady ročne vychádzali zhruba na 250- až 300-tisíc korún (8300 až 10 000 eur). Projekt Eko-budúcnosti sa týka len vybraných území.
Projekty Eko-budúcnosti sú pochybné aj podľa zoológa Petra Bačkora a riaditeľa mimovládneho Inštitútu pre ochranu prírody Mariána Jasíka, ktorý si dokumenty k nim vyžiadal od Envirofondu už skôr.
"Z dokumentov, ktoré máme k dispozícii, jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli vynaložené netransparentne a neodborne. Tie záverečné správy sú úplne všeobecného charakteru, neprinášajú nič nové, žiadne nové vedomosti a zistenia o výskyte a strážení dravých vtákov, respektíve vydry," povedal Bačkor.
Pripomenul tiež, že zmluvu k projektu monitoringu dravcov uzavrelo OZ Eko-budúcnosť s Envirofondom 2. septembra, teda dávno po skončení hniezdenia. Následne boli uhradené aj faktúry, ktoré Eko-budúcnosť vystavila v júni či auguste. Eko-budúcnosť žiadala pôvodne na projekt ochrany dravcov 155-tisíc eur a na projekt monitoringu vydry 175-tisíc eur.
Predseda OZ Eko-budúcnosť Jozef Stanko, majiteľ realitnej kancelárie, podozrenia z podvodu odmieta. Pre agentúru SITA dnes uviedol, že všetky aktivity a nákupy techniky uvedené v projektoch sa uskutočnili a neboli predražené. Na výhrady ochranárov uviedol, že sú to len ich názory.
"Všetko je odovzdané na Environmentálnom fonde, máme to aj na internete," povedal Stanko a dodal, že si už na Envirofonde podali žiadosti o podporu ďalších projektov. Zároveň by chceli v projekte ochrany hniezd dravcov pokračovať bez ohľadu na to, či naň získajú dotáciu, keďže techniku už majú nakúpenú. Pripomenul však, že projekty nerealizovala priamo Eko-budúcnosť, ale objednala si to u ochranárov, respektíve u súkromnej firmy.
Na otázku, ako mohli robiť aktivity v projekte bez príslušných povolení a výnimiek, Stanko odpovedal, že to robili ľudia, ktorí na to majú licencie ako aj licencie na vstup do všetkých parkov.
Riaditeľ Envirofondu zatiaľ na otázky agentúry SITA neodpovedal s tým, že tak urobí prostredníctvom hovorkyne ministerstva životného prostredia Beatrice Hudákovej. Tá koncom minulého týždňa prisľúbila, že odpovede pošle tento týždeň.
O výnimočnej výške dotácií na projekty Eko-budúcnosti informovala agentúra SITA v máji minulého roka. V komunite ochranárov neznáme, rok a pol staré združenie Eko-budúcnosť, ktoré vtedy nemalo ani internetovú stránku, ani žiadne na internete zverejnené údaje, získalo od Envirofondu dotácie na šesť projektov spolu 566-tisíc eur. Konkrétne 80-tisíc eur na projekt Zabezpečenie ochrany hniezdisk vybraných dravcov na Slovensku, 76-tisíc eur na projekt Ekologické nároky vydry riečnej v územiach európskeho významu, po 100-tisíc eur na projekty Vzdelaním k rozvoju v Banskobystrickom kraji, Vzdelávaním k rozvoju v Žilinskom kraji a Poznaj a využívaj obnoviteľné zdroje energie v Žilinskom kraji a 110-tisíc eur na projekt Poznaj a využívaj obnoviteľné energie v Banskobystrickom kraji. Ochranári už vtedy upozorňovali, že sumy grantov sú v porovnaní s reálnymi nákladmi na realizáciu takých projektov nadsadené.
Podľa zistení riaditeľa environmentálnej organizácie Greenpeace Slovensko Juraja Rizmana udelil Envirofond a jeho predchodcovia za posledných 10 rokov mimovládnym združeniam a nadáciám s výnimkou špecifického Slovenského rybárskeho zväzu dotácie na spolu 75 projektov, pričom žiadnemu združeniu nepodporil v jednom roku viac ako dva projekty. "Napočítal som iba deväť projektov mimovládnych organizácií, na ktoré pridelil Envirofond alebo jeho predchodcovia za posledných 10 rokov dotáciu nad 66 400 eur, respektíve dva milióny korún. Príde mi mimoriadne zvláštne, že až šesť z nich tvoria práve projekty neznámeho združenia Eko-budúcnosť, schválené v tomto roku," uviedol vlani v máji pre agentúru SITA Rizman.
Vedúci Katedry biológie a ekológie na Univerzite Mateja Bela Peter Urban, ktorého Eko-budúcnosť oslovila na spoluprácu pri realizácii projektu monitorovania vydry riečnej, pre agentúru SITA uviedol, že tento projekt sa podľa neho dá zrealizovať za 15- až 20-tisíc eur. Envirofond naň Eko-budúcnosti pridelil 76-tisíc eur.
