Lesy SR nemali striekať chémiu v Národných parkoch. Potvrdil to Najvyšší súd. Lesníci niekoľko dní po rozsudku požiadali o ďalšiu výnimku na chemické postreky v Národných parkoch.
BANSKÁ BYSTRICA. Najvyšší súd definitívne potvrdil, že lesníci zo štátneho podniku Lesy SR nemali v roku 2008 striekať chémiu v Národných parkoch Veľká a Malá Fatra, Muránska Planina, Slovenský Raj a v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Lesníci z Beňuša niekoľko dní po rozsudku, 3. februára tohto roku, požiadali ministerstvo životného prostredia znovu o povolenie výnimky a súhlas na chemické postreky v troch národných parkoch. Striekať chcú od mája.
„Lesy SR verdikt súdov o platnosti výnimky rešpektujú. Podľa názoru vtedajšieho vedenia podnik zákon neporušil. Z rozsudkov krajského a Najvyššieho súdu však vyplýva, že v žiadosti o výnimku nesmú chýbať niektoré údaje, napríklad zoznam druhov ohrozených postrekom, či doba, na ktorú sa výnimka požaduje. Tie už podnik v súčasnosti pri podobných žiadostiach uvádza,“ konštatoval hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Štátny podnik požiadal ministerstvo o udelenie výnimky na povolenie pozemných chemických postrekov v národných parkoch aj pred tromi rokmi. Termín začiatku aplikácie chemických prípravkov uvádzali prvý apríl.
Ochranári: Prípravok je nebezpečný
Inštitút právnej fikcie má slúžiť na ochranu a eliminovanie dôsledkov nečinnosti štátnych orgánov. Hovorí, že ak uplynula zákonná lehota na rozhodnutie, žiadateľ môže považovať nečinnosť za súhlas. Použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy len v prípade nečinnosti štátneho orgánu.
Ministerstvo však požiadalo Lesy SR o doplnenie žiadosti o povolenie výnimky pre jej nevykonateľnosť. Štátny podnik podľa ministerstva neuviedol, napríklad to, na ktoré druhy chránených živočíchov a rastlín sa požadované výnimky vzťahujú. Nebolo teda jasné s čím ministerstvo má súhlasiť a aké výnimky povoľuje. Keďže štátne lesy nedoplnili žiadosť v termíne, podľa Najvyššieho súdu právna fikcia nenastala, nemali teda striekať.
Bývalý minister životného prostredia Viliam Turský zrušil výnimku, ktorá dovoľovala štátnym lesníkom striekať chémiu v Národných parkoch v roku 2008.
Ochranári tvrdia, že prípravok, ktorým striekali lesy je nebezpečný a požiadali pred dvomi rokmi Úrad verejného zdravotníctva o sprístupnenie toxikologických štúdií. Úrad zamietol žiadosť. Najprv si predĺžil lehotu na jej vybavenie, a potom sa odvolal na obchodné tajomstvo. Rozhodnutie úradu potvrdilo aj Ministerstvo zdravotníctva. Dva roky trvalo, kým súdy, vrátane Najvyššieho súdu SR, rozhodli, že ochranári majú právo na štúdie.
Keď znovu požiadali o ich zverejnenie, úrad vyhlásil, že štúdie nemá. Mal ich vraj k dispozícii iba v čase vypracovania odborných posudkov.
Látka ohrozuje aj ľudí
„Pripomínam prípad toxikologických štúdií, pretože lesníci chcú opäť striekať prípravkom FURY, ktorý sa tejto kauzy týkal. Podali sme dve trestné oznámenia. Jedno preto, že nás úrad klamal o tom, kto má toxikologické štúdie a druhé lebo rozhodnutia vydali bez toxikologických štúdií,“ konštatoval Juraj Lukáč, šéf Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Pred tromi rokmi sa proti chemickým postrekom postavili viac ako tri štvrtiny pracovníkov Správy národného parku Nízke Tatry. Výzvu na okamžité zastavenie postrekov podpísalo viac ako 150 vedcov a odborníkov. „Ani letecké postreky neboli účinné v boji proti lykožrútovi. Takéto drastické metódy ochrany lesa už nepoužíva žiadna z vyspelých členských krajín Európskej únie,“ hovorí lesník a ochranár Karol Kaliský.
Chemické látky, ktoré majú zlikvidovať lykožrúta, sú nebezpečné a poškodzujú aj necieľové organizmy, vrátane človeka, tvrdí Lukáč. ´
Kaliský chemické zásahy považuje za vyhodené milióny eur. „Lykožrúta nezničili, ale určite sa im podarilo zničiť obrovské množstvo hmyzu, vrátane chránených druhov a jeho predátorov,“ hovorí. Spomína na zásahy v Spišskej Magure, v najnižšom stupni ochrany, kde lesníkom nič nebránilo efektívne bojovať s kalamitou.
„Lesníci v Spišskej Magure vyhrali boj s lykožrútom, ale za cenu likvidácie lesa. Z výšky to vyzeralo ako na Borneu,“ konštatoval.
