Nemecká kancelárka Merkelová gratulovala spolupráci stredoeurópskych krajín. Visegrádska štvorka oslávila dvadsiate narodeniny kritikou represií v Bielorusku.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:30 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá má s Visegrádskou štvorkou (V4) spoločné málo, prišla včera do Bratislavy gratulovať k dvadsiatemu výročiu založenia zoskupenia štyroch stredoeurópskych krajín. Pozvánku dostali aj premiéri Rakúska a Ukrajiny.
Summit sa točil okolo líderky krajiny s najsilnejšou európskou ekonomikou, problémové vzťahy Budapešti a Bratislavy zostali bokom.
Merkelová vyzdvihla, že štátom V4 sa podarilo vstúpiť do Európskej únie. „Zaumienili ste si to ešte, keď to nebolo realitou, a svedomite ste si to splnili,“ chválila kancelárka.
Napriek skeptickým hlasom má podľa nej V4 stále zmysel. „Pripomína nám, aby sme nezabudli na niečo také samozrejmé ako slobodu a svojich susedov.“
V spoločnom vyhlásení premiéri krajín V4, Nemecka a Rakúska vyzvali Bielorusko na rýchle prepustenie politických väzňov. Ukrajinský premiér sa nepridal.
Riešenie krízy Výročie V4 má 20 rokov
presne pred 20 rokmi štyri stredoeurópskej krajiny, Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko, vytvorili
regionálne zoskupenie
Visegrádska štvorka, jej pôvodným cieľom bol vstup do Európskej únie, na výročný summit prišli premiéri Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, SRN, Rakúska a Ukrajiny.
„Riešenie vážnej ekonomickej krízy“ označila slovenská premiérka Iveta Radičová a hlavnú tému summitu V4 v Bratislave.
Jediným konkrétnym výsledkom summitu bola výzva bieloruskej diktatúre Alexandra Lukašenka a naša pozvánka prítomným premiérom na majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensko.
Ku kritike Lukašenkovho režimu sa však nepridal pozvaný ukrajinský premiér Mykola Azarov. Ukrajina má so susedným Bieloruskom intenzívne vzťahy, keby sa pridala k iniciatíve bol by to úspech slovenskej diplomacie.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Milana Ježovicu je vyhlásenie silným odkazom. „Teší nás, že Ukrajina v mnohom zastáva spoločný európsky postoj, ako sa ukázalo aj počas rokovaní.
„Rezolútne vyzývame bieloruské úrady, aby okamžite prepustili a rehabilitovali všetkých politických väzňov,“ píše sa vo vyhlásení premiérov krajín V4, Nemecka a Rakúska.
Konkrétna pomoc chýba To reaguje na decembrové zmanipulované prezidentské voľby a masívne zatýkanie opozičných politikov a demonštrantov. O žiadnej konkrétnej pomoci postihnutým bieloruským občanom sa vo výzve nehovorí.
Ukrajinský premiér Azarov ešte pred summitom odmietol kritizovať represie v Bielorusku. „Lukašenkovi povieme všetko, čo si myslíme, pri rozhovore z očí do očí. Bez zbytočnej diplomacie máme takú možnosť,“ povedal Azarov pre SME.
Možnosti Európskej únie na rokovanie s Lukašenkom sú podľa neho od uvalenia sankcií obmedzené, a preto môže byť Ukrajina akýmsi mostom medzi Európou a Bieloruskom.
Lídri sa zhodli, že vysoké ceny potravín sú veľkou hrozbou a budú proti nim spoločne bojovať na summite únie. Ako, neprezradili. Radičová len pripomenula nemeckú skúsenosť so znížením DPH.
„Ta nielenže nepomohla, ale dokonca zvýšila ich cenu,“ povedala.
Merkelová dodala summitu lesk
Pozornosť pútali ženy. Hostiteľka summitu Iveta Radičová a najzvučnejšie meno spomedzi hostí, Angela Merkelová.
BRATISLAVA. Slovenská a nemecká premiérka sa v minulosti nezhodli na pomoci Grécku a nemajú ani rovnaký názor na zbližovanie únie v hospodárskej politike, ale držia spolu.
Angela Merkelová prišla do Bratislavy, aby ocenila, že V4 je príkladom krajín, ktoré porazili diktatúru a vybudovali demokraciu. Zo satelitov Sovietskeho zväzu sa stali členovia únie, ktorí zas pomáhajú krajinám na východe.
„Visegrádska štvorka je dnes v Európskej únii skupinou, ktorá nám pripomína, že demokracia a ľudské práva nie sú samozrejmosťou,“ povedala.
Nemecko v tom strednú Európu podporovalo celých 20 rokov. Dnes má V4 v únii toľko hlasov ako Nemecko či Francúzsko.
„Prítomnosť kancelárky ukázala, že V4 je zaujímavým hráčom v rámci únie, aj to, že vzťahy premiérok sú na veľmi dobrej úrovni,“ povedal Radičovej hovorca Rado Baťo.
„Účasť kancelárky je vyjadrením stúpajúceho významu V4 v únii a spoločne s účasťou rakúskeho kancelára a ukrajinského premiéra aj ocenením slovenského predsedníctva vo visegrádskej skupine,“ tešil sa aj Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničia.
Merkelová bola u nás na prvej oficiálnej návšteve v roku 2006. S Radičovou sa stretla minulý rok v Berlíne, kde slovenská premiérka vysvetľovala, prečo sme neschválili pôžičku Grékom.
Včera nemuseli političky riešiť nič, čo by ich rozdeľovalo. Stretnutie sa skončilo pozvánkou na hokejové majstrovstvá. Slováci hrajú s Nemcami 1. mája.
(mim)
Havel: Budúcnosť V4 je otvorená
Podľa Havla Vyšehradská skupina zohrala v ostatných rokoch pozitívnu úlohu aj v tlmení slovensko-maďarských sporov.
Vyšehradská skupina, ktorá sa neskôr zmenila na Vyšehradskú štvorku, výrazne ovplyvnila vzájomnú komunikáciu stredoeurópskych krajín a prispela k prijatiu Poľska, Maďarska, Slovenska a Česka do NATO i Európskej únie. Zoskupenie, ktoré si pripomína 20 rokov od svojho vzniku, malo "harmonizujúci účinok" aj na slovensko-maďarské spory. V exkluzívnom rozhovore pre TASR to v Prahe povedal bývalý československý a neskôr český prezident Václav Havel. Pokiaľ ide o budúcnosť V4, je Havel opatrným optimistom a nevylučuje, že krajiny V4 budú aj naďalej tesne spolupracovať. Exprezident však pripúšťa, že z V4 sa môže stať aj "mŕtvy pomníček".
"Všetky možnosti sú otvorené. A čo sa bude diať neviem. Je možné, že to bude mŕtvy pomníček akejsi dávnej dobe, pripomienka. Ale rovnako tak je možné, že to bude veľmi dobre spolupracujúce teliesko. Vnútri Európskej únie je viac takýchto teliesok, ako sú Severská rada, v ktorej sú škandinávske krajiny, Benelux. Je to praktické a túto politickú úlohu je možné naplňovať. Je možné plniť aj rôzne kultúrne funkcie, čo už robí Vyšehradský fond. A môže to hrať významnú rolu o to viac, že dnes sa Európa ocitá na novej historickej križovatke, pretože sa za tých 20 rokov stihol zmeniť svet: arabský svet povstáva proti autoritárskym režimom, je tu hrozba terorizmu, svoju rolu hrajú nové, rýchlo sa rozvíjajúce hospodárske mocnosti ako Čína," vysvetlil.
"Európa má čo riešiť, má čomu sa venovať, ma dôvod premýšľať o svojej identite. Či tomu všetkému bude zvučným hlasom napomáhať aj Vyšehradské zoskupenie, alebo či bude iba mŕtvym pomníčkom dávnej doby - neviem. To záleží od budúcich politikov," konštatoval Havel.
Podľa bývalého československého a potom českého prezidenta Havla Vyšehradská skupina, respektíve Vyšehradská štvorka, zohrala v ostatných rokoch pozitívnu úlohu aj v tlmení slovensko-maďarských sporov, a predtým i československo-maďarského sporu o vodné dielo Gabčíkovo.
"Skutočne, do istej miery to malo taký harmonizujúci účinok. Predsa len, za účasti troch, respektíve štyroch partnerov každý hovorí trocha inak, než keby tam bol sám alebo iba s jedným kolegom. Mohlo to trocha obrusovať hrany. Nemyslím si, že by Vyšehradská skupina bola schopná odstrániť niektoré veľké historicky dané problémy, ale mohla otvárať možnosť debaty o nich - vecnej pokojnej debaty. Najviac záleží na vnútropolitickom vývoji. Bude to iné, keď bude na Slovensku pani (premiérka Iveta) Radičová, a inak to bude, ak tam bude vládnuť pán (Robert) Fico. Inak to bude, keď bude v Maďarsku vládnuť (Viktor) Orbán, inak to bude, keď tam bude vládnuť niekto iný. To isté platí i o Poľsku a aj o Českej republike. Najviac záleží na tých vnútropolitických pohyboch," spresnil.
Václav Havel v exkluzívnom rozhovore pre TASR zaspomínal aj na udalosti spred dvoch desaťročí, keď sa myšlienka stredoeurópskej spolupráce Česko-Slovenska, Poľska a Maďarska rodila.
"Zdalo sa mi dôležité, aby tie krajiny nejakým spôsobom kooperovali. O to viac, že ich spájal spoločný osud, o to viac, že sú susedmi, a o to viac, že k moci sa dostali garnitúry ľudí, ktorí neboli známi. Kto z nás vedel, kto je, povedzme, Árpád Göncz? Revolučné zmeny všade veľmi rýchlo vyniesli do najvyšších funkcií osoby bez výraznej politickej minulosti, osoby málo známe. A Západ sa nás díval trocha s rozpakmi, pretože nevedel, kto sme," priblížil bývalý prezident.
Prvé stretnutie v Bratislave, kam boli pozvaní novinári a rôzne osobnosti z Poľska a Maďarska, "malo všetky stopy improvizácie", ale ukázalo, že krajiny tohto regiónu majú spoločný pocit, že by chceli dokázať, že dokážu kooperovať a koordinovať svoju politiku. Názov Vyšehradská skupina sa zrodil po stretnutí v maďarskom Vyšehrade na návrh maďarského prezidenta Antala. Miesto schôdzky bolo symbolické, pretože v roku 1335 sa tam stretli traja králi - český Jan Luxemburský, uhorský Karol I. a poľský Kazimír III.
"Antalov nápad sa ujal," konštatoval Havel. "Ukázalo sa, že to má zmysel. Vyšehradská skupina vznikla spontánne. Nebol to premyslený projekt," dodal.
Havel však podľa vlastných slov "šialene búrlivo" nesúhlasí s nedávnym výrokom českého politológa Zdeňka Zbořila, že "celý (vyšehradský) projekt bol tak trocha pod dohľadom vtedajšieho nemeckého spolkového kancelára Helmuta Kohla".
"To nie je pravda. Ten s tým nemal nič spoločné. Kancelár Kohl zohral veľmi významnú úlohu, bol dôležitým partnerom, ktorý podporoval demokraciu v týchto (stredoeurópskych) krajinách, ponúkal rôznu pomoc Nemecka. Ale že by on vymyslel Vyšehradskú skupinu, to je absolútny nezmysel," zdôraznil Havel.
Bývalý československý prezident je presvedčený, že krajiny V4 svojou vzájomnou spoluprácou urýchlili svoje prijatie do NATO a EÚ.
"To, že sme vystúpili spoločne a že sme ukázali, že sme schopní kooperovať, hralo významnú rolu pri (euroatlantickom) rozširovaní. Bez tohto predvedenia spoločnej vôle by sme pravdepodobne boli do celoeurópskych štruktúr prijatí neskôr - ak by sme vôbec prijatí boli. Mali sme analogické ciele: všetky tri krajiny chceli do NATO, chceli do EÚ, chceli mať navzájom dobré vzťahy. Na rozširovanie to bezpochyby malo vplyv. To, čo sa sprvu zdalo byť čistou improvizáciou, sa napokon ukázalo ako jedno z najdôležitejších stretnutí, pretože to ovplyvnilo celú podobu Európy a jej umiestnenia vo svete," podčiarkol Havel záverom.
tasr

Beata
Balogová
